Vo  tomto videu môžete vidieť Nathanovu „ďakovačku“, keď si prebral cenu z rúk herečiek Ginnifer Goodwin a Jennifer Morrison zo seriálu Once Upon a Time. Nathan na začiatok nezabudol zažartovať na adresu nominovaných hercov, keď povedal, že všetci sú skvelí, ale teraz je víťazom práve on. Pri ďakovaní spomenul svoju rodinu, agenta, hercov a autorov Castla. Špeciálne poďakoval tímu okolo seriálu, mužom a ženám, ktorí podľa jeho slov doslova vybudovali seriál od základov, sú fantastickí a Nathan je šťastný, že s nimi môže spolupracovať. A fanúšikom odkázal, aby táto veľká kryštálová víťazná slza (cena, ktorú drží v rukách) bola symbolom ich vynikajúceho vkusu. V závere videa moderátorka odovzdáva Stane Katic cenu pre celý seriál Castle.

Ďalšie tri videá sú zo zákulisia odovzdávania cien, kde Nathan odpovedal na pár novinárskych otázok. Najprv si však zavtipkoval na účet uvádzača, že zle vyslovil jeho meno. Ďalej sa vyjadril, že mu lichotí získanie tejto ceny, keďže je však zvyknutý priveľmi nevyčnievať, nie je v ďakovaní ešte taký zbehlý. Stále je to preňho niečo nové, a preto sa cíti dosť nervózne.

Nathan spomína na svoje začiatky v denných seriáloch. Vďačí im za veľa, účinkovanie v týchto formátoch bolo preňho odrazovým mostíkom, základom jeho ďalšej kariéry. Spomína, že nikdy nepracoval tak tvrdo a tak veľa, nespolupracoval s takým množstvom skúsených hercov, ktorí boli ochotní učiť ostatných, odovzdávať im svoje skúsenosti a múdrosť, iba ich stačilo o to požiadať. Nikdy ani nesníval, že by táto práca bola tak dobrá. Takisto nikdy nezabudne na týchto ľudí, pretože cenu vyhral aj vďaka nim.

V poslednej časti Nathan hovorí, že sa často stáva, že si ho ľudia mýlia s hercom Jasonom Batemanom. Nemyslí si však, že by sa mohlo stať, aby si niekto splietol Batemana a povedal, že vyzerá ako Nathan Fillion. Rád by s týmto hercom spolupracoval, je to jeden z jeho najobľúbenejších hercov. Podľa Nathana je to človek, ktorý dokáže robiť aj tie najzákernejšie a najkrutejšie veci s úprimnosťou, a práve táto jeho úprimnosť Nathana udivuje.

Medzi novinárov zavítali aj Stana Katic, Susan Sullivan, Penny Johnson Jerald a Andrew Marlowe. Andrew hovoril, aký je to pocit získať takéto ocenenie. Pre všetkých to znamená veľa. Spolu začali púť menom Castle pred niekoľkými rokmi, na začiatku s pomalším vývojom, a preto získanie takéhoto niečo je pre všetkých dobrým znamením na tejto púti. Stana na to zareagovala, že je to ako jesť šumivé cukríky a súčasne piť Coca Colu.

Andrew chváli fanúšikov. Hovorí, že seriál má fenomenálnych a verných fanúšikov. Herci majú fanúšikov na Twitteri a príčinou, prečo Castle vyhral People‘s Choice Awards 2012 sú skutočne fanúšikovia. Rozhodli sa, že sa zapoja do hlasovania, že sa stanú súčasťou „Castle komunity“. Takže veľká vďaka patrí fanúšikom.

Stana prezrádza pár informácií o blížiacej sa „noir“ epizóde: Detektívi nájdu pri vyšetrovaní denník detektíva zo 40. rokov a Castle si začne predstavovať príbeh v štýle „noir“ filmov, v ktorom sa všetky postavy zmenia na iné charaktery. Castle sa stane súkromným detektívom, Beckettová bude priateľkou nejakého zločinca a Ryan a Esposito budú gangstrami, jeden kubánskym a druhý írskym. Každý v tejto epizóde vyzerá úplne úžasne. Kostyméri, kaderníci a maskéri odviedli skvelú prácu. Stana si takisto myslí, že to, čo uvidíme v tejto časti, je najlepšia verzia príbehu medzi Castlom a Beckettovou. Andrew potvrdil, že to bolo zábavné a tiež si myslí, že fanúšikovia nebudú sklamaní z tejto epizódy. Spomína úchvatné kostýmy, Nathan bude mať napríklad na hlave klobúk a Stana vymení veľa skvelých kostýmov počas tejto epizódy. No a Martha sa na chvíľu zmení na blondínku.

Na záver ešte zopár fotiek. Viac nájdete v galérii na našej Facebook stránke.

POZOR! Článok obsahuje spoilery!

Beckettovej tím sa ujíma prípadu zavraždenej mladej ženy, ktorá je nájdená v odparkovanom vozidle. Obyčajné vyšetrovanie vraždy sa okamžite zmení na vyšetrovanie jedného z najvplyvnejších mužov štátu. Podozrivým z vraždy je totiž starosta New Yorku a dobrý priateľ Castla. Auto, v ktorom bola mladá žena nájdená, totiž patrí spoločnosti, ktorá prepravuje starostu.

Castle po dlhoročnom priateľstve neverí, že by bol starosta schopný vraždy. Beckettová si však musí konať svoju povinnosť a nezáleží na tom, aký vplyvný a známy je ich podozrivý. Medzi partnermi vzniká konflikt, ktorý môže rozdeliť ich cesty navždy.

Beckettová a Castle prichádzajú na miesto činu, kde je odparkované vozidlo s mŕtvou 28-ročnou ženou na mieste spolujazdca. Lanie ich hneď zasvecuje do prípadu. Ide o mladú ženu, ktorá bola zaškrtená zozadu medzi osmou a desiatou hodinou predošlý večer, pravdepodobne statným mužom. Žena by totiž nemala toľko sily na spôsobenie zranení na krku, aké mala ich obeť. Esposito prichádza s nájdenou kabelkou, ktorá obsahuje peňaženku s peniazmi, ale žiaden mobil. Vzápätí príde i Ryan, ktorého úlohou bolo podľa poznávacej značky zistiť, komu patrí auto. Neprináša však dobré správy – ide totiž o auto, ktoré používa starostova kancelária a posledným užívateľom bol sám starosta a dobrý priateľ Castla.

Kapitánka Gatesová si zavolá do kancelárie Beckettovú, aby jej dala jasne najavo, že ak je vrahom starosta, budú s ním zaobchádzať rovnako ako s každým iným. Aj napriek tomu, že to je Castlov priateľ a Rick je teda v tomto prípade zaujatý. To by navyše z politického pohľadu mohlo priniesť viac starostí než úžitku.

Keď však ku Kate a Rickovi prídu Ryan a Esposito s novými správami, nahráva to do kariet Castlovi. Auto, v ktorom bola ich obeť nájdená, bolo o polnoci nahlásené ako kradnuté. Navyše nenašli žiaden dôkaz, že by ich obeť bola v telefonickom kontakte s kanceláriou starostu. Teda že by vôbec telefonovala, pretože nevlastnila žiaden mobil a svoju kreditnú kartu nepoužila dlhšie, než pol roka.

Beckettová opäť sedí v kancelárii kapitánky, ktorá jej dáva kázeň. Sú viazaní ochraňovať obyvateľov New Yorku bez ohľadu na cenu. Nezáleží na tom aký vplyvný je starosta, Kate si musí konať svoju povinnosť. Musí od starostu získať jeho kašmírový hnedý kabát bez súdneho príkazu. Ak však odmietne poskytnúť kabát na forenzné preskúmanie, Beckettová si bude musieť zohnať súdny príkaz.

Ďalej jej Gatesová hovorí, že vie čo sa o nej hovorí. Vie, že ju nazývajú „železnou“ Gatesovou a keďže prišla z vnútorných záležitostí, myslia si, že neznáša policajtov. Ale ona ich má naopak rada. Jej otec i strýkovia boli dobrí policajti. Ale ak policajt koná protizákonne, kto sa o neho postará?

To nevadí, máme tu pre vás opäť ďalšie. Tentoraz si okrem Kate Beckettovej a Richarda Castla môžete poskladať i Beckettovej tím, Seamusa Devera s manželkou či zvedavé duo Ryan & Esposito.

Po kliknutí na obrázok sa vám otvorí nové okno.

Pridávame i na želanie, takže žiadosti smerujte do komentárov

Po kliknutí na obrázok sa vám otvorí nové okno.

Čo máte na postave Marthy Rodgersovej, ktorú stvárňujete v seriály „Vtierka Castle“, najradšej? Pracujete na tomto seriály rada?

Susan Sullivan: Ja si myslím, že ak vám postava do ktorej vás obsadia sadne, tak sa v nej odráža a prejavuje aj vaša vlastná osobnosť. Ukáže sa v nej, kde sa vo svojom živote momentálne nachádzate a tiež isté veci, ktoré momentálne prežívate. Celý ten proces starnutia, pocit toho, že je odsunutá na bočnú koľaj, jej snaha ostať nažive a byť vždy na všetko pripravená s dostatočným elánom. Všetky tieto procesy mám na Marthe veľmi rada, pretože ich sama momentálne prežívam. Jednoducho sa zabávam. Myslím si, že Martha je veľmi vtipná, ale zároveň má aj svoje problémy. Pracujem len jeden deň v týždni. Nechcela by som na seriály pracovať päť dní do týždňa, takéto obdobie mám už dávno za sebou. Je to ako práca športovca. Pracovať iba raz za týždeň má ale aj svoje nevýhody, keďže potom nemáte žiadny rytmus. Milujem naše herecké obsadenie a milujem natáčanie v kulisách toho bytu, kde sa celú dobu cítim veľmi príjemne. Ak by som niekedy mala tú možnosť napísať, kde by som chcela byť v tomto bode môjho života, tak by som chcela presne toto.

Čo vás inšpirovalo pri hraní tejto postavy?

Susan Sullivan: Inšpirovala ma moja vlastná mama, ktorá ma 94 rokov a stále je nažive, Boh jej žehnaj. Je to žena, ktorá rada všetkým pomáha a neustále každému ponúka pomocnú ruku. Je to taká stará učená duša, ktorá je stále plná energie a názorov... s ktorými sa vždy hneď rada podelí. Myslím si, že sa do tejto postavy snažím vložiť časť mojej mamy. Aby bola Martha životným poradcom bol vlastne jej nápad. Niektoré frázy, ktoré moja mama používa, sme dokonca zakomponovali aj do seriálu ako: „Si kto si a keď nie si kto si, tak potom kto si?“, čo ona hovorí na dennom poriadku. Takže to je moja osobná inšpirácia a ako starneme, tak sa všetci časom stávame našimi matkami, takže asi tak.

Rodinné vzťahy, ktoré máte v seriáli sú naozaj skvelé. Aké je to pracovať s Nathanom Fillionom a Molly Quinn?

Susan Sullivan: Je to jednoducho skvelé. Aj keby to nebolo, tak by som vám samozrejme povedala, že je to skvelé, ale v tomto prípade to tak naozaj je. Myslím si, že by bolo naozaj ťažké niečo také len predstierať. Medzi nami máme naozajstné spojenie. V poslednom čase sa mi stáva, že sa pozriem na Nathana a hovorím si: „Wow, my sa na seba začíname už aj podobať. To sa kedy stalo?“ Molly je samozrejme úplne rozkošná. Vždy je úžasné, ak sa môžete zo vzťahu s niekým aj niečomu priučiť. Ja sa toho od oboch učím naozaj veľa, aj keď vždy z trochu inej stránky. Máme naozaj skvelý vzťah.

Poznali ste Nathana predtým, ako ste začali seriál natáčať?

Susan Sullivan: Nie, predtým som Nathana nepoznala. On robil konkurz s každým, kto sa uchádzal o nejakú úlohu v seriály, takže ak mám pravdu povedať, tak som si myslela, že je tam len na predčítanie textu. Keď som sa teda postavila a on zostal sedieť, tak som mu povedala „ty, vstávaj, vstávaj“ a on sa postavil – a tak sme skončili našu scénku. Je to jeden z najšľachetnejších hercov a celkovo ľudí, s akými som kedy pracovala. Ja sama hovorím, že je jedno z mojich obľúbených detí.

Máte zo sérií, ktoré boli doteraz odvysielané, nejakú obľúbenú epizódu?

Susan Sullivan: Z osobného hľadiska mám. Neviem, či je to naozaj jedna z tých lepších epizód. Je to tá, v ktorej sa dozviem, že Chet zomrel a musím sa s tou stratou vyrovnať a postupne aj zmieriť. To bolo pre mňa naozaj zaujímavé ako pre herečku a aj ako pre ženu.

Už ste hrali vo viacerých seriáloch, čím sa od nich „Castle“ odlišuje?

Susan Sullivan: Každý seriál má svoj vlastný charakter a štýl. „Dharma a Greg“ bol sitkom, takže to bolo niečo úplne odlišné a moja postava tam bola trochu hrubá. Z každej postavy, ktorú stvárňujete, si potom odnášate niečo aj do svojho vlastného života. Ak by som mala ale opísať Marthu, tak by som povedala, že má naozaj silnú chuť do života a je naozaj príjemná spoločníčka. Musím povedať, že je to asi jedna z mojich obľúbených postáv, aj keď ju na obrazovke tak často nevidíte. Ale to je možno aj dobre.

Bude mať Martha nejakú novú lásku v 4. sérii?

Susan Sullivan: Oh, som si istá že ich zopár bude. Ak mám pravdu povedať, tak na tom trvám, je to v mojej zmluve.

Na čom ešte momentálne pracujete?

Susan Sullivan: V lete tohto roku som hrala v divadelnej hre s názvom „Láska, strata a čo som mala na sebe“. Bolo to v divadle West Side v New Yorku. Je to hra s malým množstvom hercov, ktorí sa stále striedajú – dokopy päť žien.

Povedzte nám niečo o vašej skúsenosti s divadlom v Los Angeles, kde zároveň čítate hru a zároveň ju aj nahrávate v rádiu?

Susan Sullivan: Je to naozaj zaujímavé, lebo do toho musíte zapojiť všetky svoje herecké schopnosti, ale predsa len je to práca pre rádio, takže je to hlavne o tom hlase. Napriek tomu, že si myslím že je to naozaj zaujímavá výzva, tak o tomto moc počas toho nerozmýšľam; myslím len na to ako sa vžiť do postavy.

Čo vás na tej hre a na vašej postave najviac priťahuje?

Susan Sullivan: Tú úlohu som prijala uprostred výpredaja v obchode Bergdorg Goodman a ak mám pravdu povedať, tak som svoju kariéru začala vo Fordovom divadle v hre She Stops for Conquer a myslela som si, že to je tá hra ohľadom ktorej mi volajú. Predstava, že hrám Lady Sneerwellovú sa mi ale páči. Všetko, čo o tejto postave potrebujete vedieť, sa dozviete už z jej mena [sneer-uškŕňať sa; well-dobre]. Myslím si, že bude naozaj zaujímavé vidieť túto hru v tomto formáte, keďže sa v nej vôbec nehýbeme a mne to príde tak, že tá hra potrebuje takú tú vitalitu ľudí skákajúcich hore dolu. Ľudia z divadla ale vedia čo a ako.

Hráte rada v komédiách?

Susan Sullivan: Hranie v komédiách som vždy milovala. Keď som s hraním začínala pracovala som najmä v divadle Cleveland Playhouse, kde sa hrali aj komédie, aj drámy, čo bolo skvelé. V komédii ide hlavne o správne načasovanie a to je jedna z vecí, ktoré mi vždy išli. Keď som ale začala v televízii, hrala som v rôznych telenovelách, takže si ma ľudia pamätali ako niekoho, kto hráva len v drámach. Teraz si o mne ľudia zase myslia, že hrávam len v komédiách, čo mi ale vôbec nevadí. Ja sa na seba momentálne pozerám hlavne ako na pracujúcu herečku. Pamätám sa, že pred pár rokmi ma niekto nazval „nádenná herečka“, čo sa mi v tej dobe veľmi nepáčilo; teraz si ale uvedomujem, že ak robíte to a ono tak ako momentálne ja, tak ňou naozaj ste. A myslím si, že v tejto etape môjho života je to naozaj pekné miesto, kde sa môže človek nachádzať.

Keď ste začínala s hraním, mali ste ako herečka nejaký idol?

Susan Sullivan: Pamätám sa ako som raz videla Judith Anderson hrať v hre Medea, keď som bola na škole v Hofstre a bola som z nej úplne unesená. Krátko na to som  požiadala o Fulbrightské štipendium a keď sa ma tam pri pohovore spýtali kto je mojím vzorom, odpovedala som Greta Garbo a Judith Anderson. To štipendium som nedostala a to je zrejme dôvodom!

Nedávno ste navštívili stretávku seriálu Falcon Crest v Paley Centre v Los Angeles. Ako spomínate na toto obdobie vášho života?

Susan Sullivan: Bol to skvelý pocit zaspomínať si na tie časy a znovu vidieť hercov, s ktorými som kedysi pracovala, ako napríklad Davida Selbyho a Boba Foxwortha. Len prednedávnom som pozerala nejaké epizódy ešte zo začiatkov seriálu a myslela som na to, aké je skvelé, že sa môžem takto pozerať na o 30 rokov mladšie ja.

Máte nejakú vysnívanú rolu?

Susan Sullivan: Čo sa seriálov týka, tak som len pred pár dňami počúvala muzikál Threepenny Opera a veľmi rada by som si zahrala slečnu Peachum, kým ešte na tú rolu nebudem pristará.

Zdroj: mediamikes.com, theatermania.com

A čo to teda je? Tak teda len smelo rozkliknite článok.

Tieto puzzle nájdete najnovšie i pod kartou Extra – Puzzle.

Po kliknutí na obrázok sa vám otvorí nové okno. Môžete sa teda pustiť do skladania

Ako sa pripravujete na novú sériu, poprípade nový diel Castla?

Na sériu sa pripravujeme trochu inak ako na epizódy, keďže tu máme sedem stálych postáv. Začiatkom roku mávam vždy pár kostýmových skúšok s každou postavou, aby som mohol začať tvoriť jeho alebo jej šatník pre danú sériu. Pozeráme sa na to, čo si obliekali v predchádzajúcich dieloch a akým smerom tieto postavy smerujú. Za pomoci tvorcov seriálu je nám jasné, kam chcem tieto postavy vizuálne posunúť v nadchádzajúcom roku.
Čo sa epizód týka, každá jedna závisí hlavne na scenári. Jeden scenár natáčame osem dní, čiže máme aj osem dní na jeho prípravu. Mávame stretnutia, na ktorých preberieme naše predstavy o scenári a kde sa scenáristi, režisér, producenti a šéfovia všetkých oddelení stretnú, aby prediskutovali detaily príbehu a všetko, čo bude potrebné. Ja sa potom ešte stretnem osobne s režisérom, kde prediskutujeme nápady na kostýmy pre danú epizódu. A potom sa do toho pustíme.

Hneď ako sa začnú obsadzovať role, dáme sa do nakupovania a šitia kostýmov pre všetky postavy. Ďalej nasledujú kostýmové skúšky a robíme všetko preto, aby sme mali veci do začiatku natáčania prichystané.

Keď pracujete na seriáloch ako je Vtierka Castle, v ktorých sa odohráva veľa akčných scén, ako docielite toho, aby oblečenie postáv zostalo autentické, ale zároveň módne aktuálne?

Vždy záleží na povahe postavy a tiež na tom, čo do nej herec prinesie. Každý herec má inú povahu. Tento rok som si dal napríklad naozaj záležať na tom, aby boli šaty Esposita a Ryana veľmi odlišné, aby boli od seba vizuálne odlišní. U Esposita som sa zameral na jeho minulosť a taktiež na to, že Jon Huertas je bývalým vojakom. Dal som mu tvrdší vzhľad a do jeho kostýmov sme tiež primiešali trochu pouličného štýlu. So Seamusom som sa vydal trochu iným smerom a dal som dokopy módne prvky spolu s tradičnými elementmi. Jeho oblečenie má veľmi moderný strih.

Naozaj tvrdým orieškom ale je, že všetci títo ľudia pracujú na jednom mieste. Chcete preto, aby sa dali jeden od druhého odlíšiť. Tu nastáva dilema pri výbere farieb, keďže v tomto prostredí sú farby, ktoré použiť naozaj nechcete, lebo by moc splývali s pozadím. Je to ako maľovanie obrazu, v ktorom chcete aby jednotlivé farby vynikli, ale stále boli súčasťou celku.

Máte postavu, pre ktorú robíte kostýmy najradšej?

Normálne by som asi nejakú mal, ale tento krát vás musím sklamať. Skvelá vec na tomto seriály je, že všetci sú naozaj odlišní, takže mám šancu navrhovať veľa rôznych štýlov. Myslím si, že niektorí ľudia by možno povedali, že mojou obľúbenou postavou je Martha, pretože naozaj vyniká, jej šaty sú pestrofarebné a nosí veľa doplnkov. Pravdou ale je, že to všetko je len vďaka úžasnej herečke Susan Sullivan, ktorá to všetko tak perfektne odprezentuje.

V celej skupine máme mix štýlov, takže je niekedy naozaj úžasné pracovať na Nathanovom oblečení. Všetky jeho kostýmy vyrábame osobne. Šijeme všetky jeho tričká, obleky, kabáty a dokonca aj topánky. U Stany máme zase úplne odlišný prístup, keďže jej šaty nielen šijeme, ale aj nakupujeme. Nosí šaty rôznych značiek. Nevyberáme jej len šaty od „Prady“ alebo niečo podobné. Pri výbere jej šatníku sa snažím zabaviť sa.

Sme radi, že ste spomenuli Marthu, keďže sme s jej výzorom tak trochu posadnutí. Milujeme na nej, že vyzerá naozaj sofistikovane ale zároveň ako niekto, s kým by ste radi niekam vyrazili.

Áno, to určite. Je to newyorská herečka a keďže som celú svoju návrhársku kariéru strávil v New Yorku, väčšina mojich priateľov z tohto obdobia boli divadelný herci. U nej som mal preto tak trochu pocit, ako keby som ju poznal. A ako som už hovoril, Susan do svojej role prináša naozaj veľa a je veľmi odvážna. Je naozaj odvážna a ochotná navliecť na seba naozaj hocičo. Len vskutku zopár ľudí by dokázalo predviesť jej kostýmy tak, aby ako kostýmy vôbec nevyzerali.
Pretože to je proste celá ona. Ona by si tie šaty naozaj ráno do kuchyne obliekla, len aby si dala s Castlom pomarančový džús.

Jasné. To zlaté lamé. A 2 kilá tyrkysových šperkov.

Štýl Beckettovej sa časom zjavne vyvinul. Ako ovplyvňuje jej vzťah s Castlom jej oblečenie?

Beckettová je taký vizuálny ústredný bod, od ktorého sa všetko vyvíja. Ženy sa menia viac ako muži. Castlov výzor je viac menej stále rovnaký. Na druhej strane štýl Beckettovej sa mení stále viac a viac. U nej sa vždy snažíme udržať výzor, v ktorom sa mieša silná osobnosť s myšlienkou krehkosti a zraniteľnosti, čo ju robí veľmi príťažlivou. Mohli by sme ju samozrejme skúsiť obliecť do pravej policajnej uniformy, ale s jej postavou by to nešlo dokopy a vyzerala by ako päsť na oko. Volánikmi a mašličkami ju však tiež nemôžeme ovešať, pretože v spojení s príbehom seriálu by to vyznelo naozaj hlúpo. Toto je naozaj skvelá šanca, aby si človek vyskúšal nájsť tú správnu rovnováhu bez toho aby to z jednej či druhej strany prehnal. Jediná vec, ktorú si ale u Beckettovej jednoducho neodpustím, sú vysoké topánky.

A čo Esposito a Lanie? Uvidíme v ich šatníkoch nejaké zmeny teraz, keď vyšlo najavo, že sú tí dvaja spolu? Pár epizód dozadu mala na sebe Lanie jedny skvelé šaty...

Nič sa nevyrovná večerným šatám v márnici. Na tých šatách zbožňujem tie strieborné a modré flitre, v ktorých sa odrážala všetka tá oceľ s ktorou Lanie pracuje – oceľový stôl, oceľová skrinka, oceľové zásuvky. Obliekol som jej tie šaty, aby som sa trochu pohral s prostredím, v ktorom dennodenne pracuje. Podobných šiat uvidíme ale ešte viac, nebojte sa. Nechcem nikomu pokaziť prekvapenie, ale podobné veci budete vídavať čoraz častejšie.

Je nejaká epizóda, alebo moment, na ktorý ste v Castlovi najviac hrdý - v módnom slova zmysle?

Štvrtá epizóda tretej série s názvom „Punked“ bola pre mňa úžasnou príležitosťou - z módneho hľadiska. Príbeh v tomto diele zaviedol postavy do podzemného steampunkového klubu, v ktorom boli všetci oblečený do vyzývavých steampunkových šiat v módnom štýle zo začiatku 20. storočia, s rôznymi zvláštnymi doplnkami. Bolo to ako by som mal vytvoriť krátky film v jednej epizóde televízneho seriálu. Super vec bola, že aj sám Castle nakoniec skončil oblečený do tohto druhu oblečenia. Bola tam jedna úžasná scéna, v ktorej Alexis hovorí Castlovi o tom, že je zaľúbená a on má na sebe takú mechanickú ruku, ktorú nevie dostať pod kontrolu. Proste klasický Castle. A Nathan je naozaj úžasný chlapík. Je naozaj pocta pracovať s hercami v tomto seriáli.

Povedzte nám ešte niečo o vašej novej knihe Style Secrets of Red Carpet.

V podstate je to taký sprievodca hollywoodskym zákulisím, ktorý vám hovorí, ako sa obliekať s ľahkosťou, silou a maximom pôvabu. Začal som ju písať pred pár rokmi, keď som ešte pracoval na seriály Without a Trace a vtedy bol plán taký, že to bude ten typ knihy, v ktorom sa dozviete ako sa stať svojim vlastným stylistom. Čím dlhšie som ju ale písal, tým viac začalo na povrch vyplývať niečo iné, a to práve ten nápad celkového obliekania sa. Skoro tridsať rokov som strávil tým, že som sa pozeral na ľudí v zrkadle a počúval, ako hovorili o tom ako vidia svoje vlastné telo. Vďaka tomuto som zistil, že my ako ľudská rasa máme problém s vlastným vzhľadom. A keď sa pozrieme na seba do zrkadla, nevidíme to, čo tam v skutočnosti je. Sústredíme sa na to, čo sa nám nepáči. Prvá časť knihy sa preto volá „Nie je to o šatách.“ Hovorí o tom, ako by ste sa mali na seba pozerať, čo by ste si mali povedať pri pohľade do zrkadla a ako sa dostať na bod, v ktorom sa pozriete do zrkadla a to čo uvidíte sa vám bude naozaj páčiť.
Druhá časť knihy sa volá „Každodenné obliekanie sa na hollywoodsky spôsob.“ V podstate je to len prerozprávanie toho, čo robím každý deň ako kostymér tak, aby tomu každý porozumel. Veľa ľudí za mnou chodí a hovorí mi: „Čo si mám obliecť? Neviem čo si mám obliecť.“ A tak som vyvinul tento systém obliekania, pri ktorom sa na svoj život pozeráte ako na film. Je to ten istý spôsob, akým musím prísť na to, čo si postava v seriáli alebo filme oblečie. Rozložím si ich život na scény – pozriem sa, ako sa správajú a kam smerujú ich kroky, aby som sa mohol rozhodnúť čo im do tých šatníkov dám. A tento proces sa snažím podať čitateľom.

Máte nejaké módne motto, mantru alebo pravidlo, ktorým by sa mali všetci riadiť?

Ak by som mal povedať najväčšiu ľudskú chybu, tak je to to, že si kupujú nesprávnu veľkosť šiat. Myšlienka „kúpim si to a potom do toho schudnem“ nikdy nefunguje. Celá kniha je vlastne o tom ako obliekať to telo, ktoré máte teraz, a nie to o päť či desať kíl ľahšie. Alebo keď sa prefarbíte, či to telo, ktoré budete mať po tom ako skončíte svoj cvičebný program. Kupujte si šaty vašej veľkosti a obliekajte to telo, ktoré máte.

Zdroj: wetpaint.com

Nathan Fillion: Prečo je vzťah Castle/Beckettová neznámym územím?

Kate Beckettová je autoritatívna osobnosť, ale Castle nikdy vo svojom živote autoritu nemal. Je skúsená a v mnohých veciach i múdrejšia ako on. Nie je na to zvyknutý. Skutočne má tú ženu rád, ale ešte je tam plno komplikácií. Nevie ako okolo nej chodiť po špičkách a príliš tlačí na miesta, ktoré by mal nechať tak.

Stana Katic: Ako Beckettová pristupuje ku vzťahom?

Rozumiem tomu, že je to dievča, čo nechce zničiť niečo tak skutočne výnimočné. Nechce zničiť skvelé priateľstvo a skvelý pracovný vzťah. Myslím si, že hocijaké dievča by sa zachovalo v Beckettovej situácii rovnako.

Molly Quinn: V čom sa podobá s Alexis Castlovou?

Rada by som povedala, že som ako Alexis – nikdy sa nedostanem do problému. Myslím, že tak trochu som ako Alexis, ale nie úplne. Jedným z dôvodov prečo Alexis nerebeluje a robí všetky tieto veci je, že sa na smrť bojí o svojho otca. Skutočne ju to desí, hlavne teraz, keď sa zaplietol do všetkých tých šialených vrážd.

Nathan Fillion: Aký je Castlov vzťah s Marthou a Alexis?

Myslím si, že jedna z naozaj pekných vecí na Castlovi je, že to nie je skutočný „macho“. Nechová sa veľmi mužne. Je skôr ako chlapčisko, akoby nikdy nemal príležitosť vyrásť. Pamätám si jednu vec, a je to jedna z tých krásnych chvíľ, kedy sme mohli spolupracovať s autormi scenára, keď sa Castle ospravedlňoval Alexis, že niečo pokašľal. A ja som prišiel s nápadom, kde Castle povedal: „Maj so mnou trpezlivosť. Odpusti mi, ešte nikdy som nebol otcom pubertiačky.“ A myslím, že súčasťou pravdy o Castlovi je, že nevie čo robí. Robí to však najlepšie ako vie a má dobré srdce.

Stana Katic: Čo sa jej páči na Kate Beckettovej?

Páči sa mi ako je nedokonalo dokonalá. Nie vždy robí správne rozhodnutia, ale pokúša sa o to. Keď sa z akejkoľvek príčiny nesprávne rozhodne, chce to dať nakoniec do poriadku. Páči sa mi, že keď sa človek náhodou pomýli, potom však za to preberie zodpovednosť a skúsi všetko napraviť. Kate sa vždy snaží robiť veci lepšie. Vždy sa snaží zlepšiť sa.

Molly Quinn: Aké je to byť vzorom pre iných tínedžerov?

Snažím sa byť dobrým príkladom pre dievčatá v mojom veku, pretože viem, aké je to ťažké. Existuje veľa rozptýlení ako sú chlapci a večierky. Je veľmi ťažké rozdeliť si, čo chcete robiť a pri tom sa aj zabávať. Snažím sa nájsť zdravú rovnováhu. Nie je to ľahké, ale myslím, že som to dokázala.

Zdroj: buddytv.com

POZOR! Článok obsahuje spoilery!

Vyšetrovanie vraždy bohatého podnikateľa z Atlantic City, ktorý bol spoluvlastníkom kasína, začína v opustenom sklade. Všetky stopy rozdelia hlavný tím na dva vyšetrovateľské tábory: Castla, Ryana a Esposita, ktorí vyrážajú za dobrodružstvom do Atlantic City s cieľom zažiť popri práci aj Ryanovu rozlúčku so slobodou; Beckettovú a Gatesovú, ktoré sa ujímajú vyšetrovania v New Yorku.

Keď Castle naposledy videl Alexis vysedávať po ôsmej ráno doma v pyžame, bolo to v čase, keď mala asi štyri roky. Ale keďže v ten deň majú v škole voľno a ani sa jej priveľmi nechcelo prezliekať, zostala v pyžame. Podľa Castla to môže mať niečo spoločné s jej rozchodom s Ashleym.

Alexis má pochybnosti o jej rozhodnutí ohľadom ich rozchodu, ale Castle jej na to nemôže dať uspokojujúcu odpoveď. Tú by mala vedieť len ona sama. A náladu jej nezlepšuje ani čítanie Pýchy a predsudku od Jane Austenovej. Rick sa ju teda snaží rozptýliť od myšlienok na Ashleyho a ich rozchod tým, že ju pozve na najlepší hotdog v New Yorku, ktorý plánuje prepašovať do kina Angelica. Alexis sa však večer s otcom ako rozptýlenie priveľmi nepozdáva, preto Castle navrhne babskú jazdu s jej kamarátkami.

Castle a Beckettová prichádzajú na miesto činu a Rick okamžite zbadá zlatý Hummer s reklamou na najobľúbenejšie kasíno v Atlantic City. V tom momente začne spriadať teórie o tom, kto by mohol byť ich zavraždenou obeťou – tanečnica či hráč. Beckettová ho však hneď schladí a oznámi mu, že ich obeťou je spolumajiteľ spomínaného kasína.

Podľa predbežnej obhliadky Lanie bola ich obeť zastrelená zblízka, čomu nasvedčuje i strelný prach v okolí vstupnej rany. Strelec bol tak v tesnej blízkosti, že mu rozrazil peru a zastrelil ho.

Čo robila taká veľká ryba na takom opustenom mieste a hlavne v New Yorku? A ak by aj bol cestoval po New Yorku, najal by si predsa vodiča. Okrem toho Esposito a Ryan našli v jeho aute i zbraň, takže ich obeti hrozilo nejaké nebezpečenstvo. Zbraň nebola použitá, zásobník bol plný. A ak by ju aj podnikateľ použil, vyšetrovali by dvojitú vraždu. No po druhom tele nebolo ani stopy.

Castle a Esposito nato začali hovoriť slovné hračky, ktoré sa spájajú so svetom gamblerstva, na čo Lanie upozorní Esposita, aby sa správal slušne a mal trochu úcty voči ich obeti. Neúspešné vzťahy na pracovisku vždy vyvolávajú napätie.

Smrť majiteľa kasína si v Atlantic City vyžiadala zvýšenú pozornosť médií a do vyšetrovaniu prípadu sa aktívne zapojí i Gatesová. Pošle mužskú časť tímu preveriť stopy po vodičovi do Atlantic City a Beckettová sa postará o newyorské vyšetrovanie. Castle sa plný nadšenia rozbehne za Ryanom a Espositom a vo výťahu im hovorí, že je to skvelá príležitosť na pánsku jazdu a rozlúčkovú párty. Rick si predsa vždy vie nájsť spôsob ako skĺbiť prácu so zábavou.

Mužská časť vyšetrovacieho tímu cestuje do Atlantic City a v aute sa Esposito a Castle dohadujú, že by rozlúčkový večierok nebol až taký zlý nápad. Ryan však je proti skúšaniu jednotlivých záujmových zariadení. Má totiž pre jeho parťákov zlú správu – za svojho svedka na svadbe bude musieť mať nevlastného brata Jenny, ktorý je ešte stále na strednej.

Na epizódu „Cops and Robbers“, ktorá sa vysielala tento týždeň sme sa veľmi tešili, keďže už ukážky vyzerali šialene intenzívne. Povedzte nám o nej niečo.

Susan Sullivan: Áno, je to naozaj šialene intenzívna epizóda – skoro ma zabila! Keď som išla domov [z natáčania tejto epizódy], tak som nabúrala moje auto. Päť dní v kuse po sebe som ešte na tomto seriály nikdy nepracovala, čiže to bolo naozaj veľmi, veľmi intenzívne.

Väčšinu epizódy ste strávila na zemi...

Susan Sullivan: Hej. Pamätáte sa na muzikál The Nine [v ktorom Susan hrala]? Bolo to niečo podobné. Hneď ako som k tomu zbadala scenár, pomyslela som si „Preboha, celých päť dní na zemi a vstávať, sadať, vstávať, sadať,“ takže to bolo dosť zložité. Ale okrem toho, že som si nabúrala auto, to bolo celé nezvyčajne zábavné. Je to prvý krát, čo som hrala so skupinou nových hercov, keďže ja vždy bývam – a je to vždy naozaj úžasné, verte mi! - s Nathanom [Fillionom] a Molly [Quinn] v byte, na tých obrovských pohodlných kreslách a nie na tvrdej zemi v banke. Jednou z vecí, ktorá umožňuje tomuto seriálu fungovať tak ako funguje, sú títo (hosťujúci) herci, ktorí prichádzajú s istým entuziazmom. Je to naozaj niečo výnimočné.

Zhrňte nám to. Čo vlastne privádza Marthu a Ricka do banky?

Susan Sullivan: Chcela som si požičať peniaze [pre hereckú školu Marthy], pretože si nechcem vziať peniaze od môjho syna. Snažím sa byť totiž nezávislá. Ale vzala som ho so sebou ako tlmočníka.

A potom sa tam rozpútalo peklo...

Susan Sullivan: V podstate. Rozpútalo sa tam peklo, aj tak sa to dá povedať. Tento druh epizód často býva veľmi melodramatický a stupídny, pretože je naozaj ťažké vytvoriť napätie ak viete, že hlavné postavy prežijú. Keď ale máte postavu akou je Martha, tak si nikdy nie ste ničím istý. Zakaždým, keď dostanem scenár, pomyslím si: „Už nevedia čo ďalej s Marthou, takže ju zabijú. V banke.“

Nie, nie, nie... To by bol pre tento seriál príliš temný zvrat.

Susan Sullivan: Áno, ale hrala som už v mnohých seriáloch, u ktorých z ničoho nič prišiel temný zvrat!

Martha ale v tejto časti nebola žiaden strachopud...

Susan Sullivan: Jedna z vecí, ktoré na tomto seriály milujem najviac je to, keď môžem prispieť svojimi vlastnými vetami do scenára a mám na to teraz akurát dobrý príklad. Moja pôvodná veta v scenári mala byť: „Nedotýkaj sa môjho syna!“. Ja som ale scenáristom povedala: „Keby som ja bola na mieste toho zloducha, povedala by som [Castlovi] ,A ty si tu so svojou maminkou?ʻ Musíme tam dať nejakú silnejšiu vetu.“ A tak sme to zmenili na: „Nedotýkaj sa ho, hajzel!“ Konečne sa nám ukázala aj trochu útočná strana Marthy. Svoju postavu si musíte chrániť a hlavne takúto postavu, ktorá sa ukazuje a zase hneď mizne.

Andrew Marlow plánuje neskoršie v tejto sérii vyrozprávať príbeh aj o Castlovom otcovi. Ako si ho predstavujete?

Susan Sullivan: Keďže nemám naozaj ani tušenie aký bude, tak si ho musím vymyslieť. A keď už ani to nefunguje, tak si vymyslím zase niečo iné. Myslela som už na rôznych hercov i na to, že to bol iba vzťah na jednu noc, že bol láskou jej života, že to bol vzťah na jednu noc, ktorý bol láskou jej života... Naozaj neviem a ako herečka sa naozaj nerada zameriavam na niečo, čo hrám len pod povrchom v prípade, že sa ukáže ako som bola úplne vedľa. Povedala by som, že Martha si to s mužmi naozaj užíva, takže si nemyslím, že to bol jeden z tých hrozných vzťahov.

Keby ste mala tú možnosť vybrať do tejto role herca...

Susan Sullivan: Premýšľala som už o tom a vždy mi napadol David Selby [herec, ktorý hral Richarda Channinga vo Falcon Crest], pretože ho mám naozaj veľmi rada a v seriály Falcon Crest sme boli celú dobu spolu. Ale myslím, že by to mohol byť niekto tak trochu... trochu mladší! Poviem vám, čo by bol naozajstný zvrat čo sa otca týka. Po tom, ako som sa na seba raz pozrela do zrkadla v mojej červenej parochni, povedala som si: „Nebolo by úžasné, keby vyšlo najavo, že Martha je Richardovým otcom?“ Bolo by to niečo ako s Anthonym Perksinsom.

Mala ste nejaké problémy s lojálnosťou, keď sa vysielal seriál The Playboy Club v tom istom čase ako Castle? Boli ste predsa sama playboy zajačikom.

Susan Sullivan: Vôbec nie! Hovorila som si vtedy: „Oh, urobme niečo! Povedzme, že Martha bola kedysi zajačikom v Playboyi!“ Andrew ale akosi vycítil, že tento seriál nebude s nami dosť dlho na to, aby sa zaťažoval príbehom smerujúcim týmto smerom. [Seriál The Playboy Club bol po odvysielaní troch epizód zrušený.]

Je to tak trochu škoda, keďže z toho mohlo byť zopár zaujímavých príbehov...

Susan Sullivan: Keď som tam bola [v Playboy klube na Manhattane], tak to bolo naozaj zaujímavé miesto, pretože tam prijímali vysokoškoláčky, ako napríklad Lauren Huttonovú, ktorá tam v tom čase bola... Boli to naozaj inteligentné a zaujímavé dievčatá.

Zdroj: tvline.com