Vo  tomto videu môžete vidieť Nathanovu „ďakovačku“, keď si prebral cenu z rúk herečiek Ginnifer Goodwin a Jennifer Morrison zo seriálu Once Upon a Time. Nathan na začiatok nezabudol zažartovať na adresu nominovaných hercov, keď povedal, že všetci sú skvelí, ale teraz je víťazom práve on. Pri ďakovaní spomenul svoju rodinu, agenta, hercov a autorov Castla. Špeciálne poďakoval tímu okolo seriálu, mužom a ženám, ktorí podľa jeho slov doslova vybudovali seriál od základov, sú fantastickí a Nathan je šťastný, že s nimi môže spolupracovať. A fanúšikom odkázal, aby táto veľká kryštálová víťazná slza (cena, ktorú drží v rukách) bola symbolom ich vynikajúceho vkusu. V závere videa moderátorka odovzdáva Stane Katic cenu pre celý seriál Castle.

Ďalšie tri videá sú zo zákulisia odovzdávania cien, kde Nathan odpovedal na pár novinárskych otázok. Najprv si však zavtipkoval na účet uvádzača, že zle vyslovil jeho meno. Ďalej sa vyjadril, že mu lichotí získanie tejto ceny, keďže je však zvyknutý priveľmi nevyčnievať, nie je v ďakovaní ešte taký zbehlý. Stále je to preňho niečo nové, a preto sa cíti dosť nervózne.

Nathan spomína na svoje začiatky v denných seriáloch. Vďačí im za veľa, účinkovanie v týchto formátoch bolo preňho odrazovým mostíkom, základom jeho ďalšej kariéry. Spomína, že nikdy nepracoval tak tvrdo a tak veľa, nespolupracoval s takým množstvom skúsených hercov, ktorí boli ochotní učiť ostatných, odovzdávať im svoje skúsenosti a múdrosť, iba ich stačilo o to požiadať. Nikdy ani nesníval, že by táto práca bola tak dobrá. Takisto nikdy nezabudne na týchto ľudí, pretože cenu vyhral aj vďaka nim.

V poslednej časti Nathan hovorí, že sa často stáva, že si ho ľudia mýlia s hercom Jasonom Batemanom. Nemyslí si však, že by sa mohlo stať, aby si niekto splietol Batemana a povedal, že vyzerá ako Nathan Fillion. Rád by s týmto hercom spolupracoval, je to jeden z jeho najobľúbenejších hercov. Podľa Nathana je to človek, ktorý dokáže robiť aj tie najzákernejšie a najkrutejšie veci s úprimnosťou, a práve táto jeho úprimnosť Nathana udivuje.

Medzi novinárov zavítali aj Stana Katic, Susan Sullivan, Penny Johnson Jerald a Andrew Marlowe. Andrew hovoril, aký je to pocit získať takéto ocenenie. Pre všetkých to znamená veľa. Spolu začali púť menom Castle pred niekoľkými rokmi, na začiatku s pomalším vývojom, a preto získanie takéhoto niečo je pre všetkých dobrým znamením na tejto púti. Stana na to zareagovala, že je to ako jesť šumivé cukríky a súčasne piť Coca Colu.

Andrew chváli fanúšikov. Hovorí, že seriál má fenomenálnych a verných fanúšikov. Herci majú fanúšikov na Twitteri a príčinou, prečo Castle vyhral People‘s Choice Awards 2012 sú skutočne fanúšikovia. Rozhodli sa, že sa zapoja do hlasovania, že sa stanú súčasťou „Castle komunity“. Takže veľká vďaka patrí fanúšikom.

Stana prezrádza pár informácií o blížiacej sa „noir“ epizóde: Detektívi nájdu pri vyšetrovaní denník detektíva zo 40. rokov a Castle si začne predstavovať príbeh v štýle „noir“ filmov, v ktorom sa všetky postavy zmenia na iné charaktery. Castle sa stane súkromným detektívom, Beckettová bude priateľkou nejakého zločinca a Ryan a Esposito budú gangstrami, jeden kubánskym a druhý írskym. Každý v tejto epizóde vyzerá úplne úžasne. Kostyméri, kaderníci a maskéri odviedli skvelú prácu. Stana si takisto myslí, že to, čo uvidíme v tejto časti, je najlepšia verzia príbehu medzi Castlom a Beckettovou. Andrew potvrdil, že to bolo zábavné a tiež si myslí, že fanúšikovia nebudú sklamaní z tejto epizódy. Spomína úchvatné kostýmy, Nathan bude mať napríklad na hlave klobúk a Stana vymení veľa skvelých kostýmov počas tejto epizódy. No a Martha sa na chvíľu zmení na blondínku.

Na záver ešte zopár fotiek. Viac nájdete v galérii na našej Facebook stránke.

Čo máte na postave Marthy Rodgersovej, ktorú stvárňujete v seriály „Vtierka Castle“, najradšej? Pracujete na tomto seriály rada?

Susan Sullivan: Ja si myslím, že ak vám postava do ktorej vás obsadia sadne, tak sa v nej odráža a prejavuje aj vaša vlastná osobnosť. Ukáže sa v nej, kde sa vo svojom živote momentálne nachádzate a tiež isté veci, ktoré momentálne prežívate. Celý ten proces starnutia, pocit toho, že je odsunutá na bočnú koľaj, jej snaha ostať nažive a byť vždy na všetko pripravená s dostatočným elánom. Všetky tieto procesy mám na Marthe veľmi rada, pretože ich sama momentálne prežívam. Jednoducho sa zabávam. Myslím si, že Martha je veľmi vtipná, ale zároveň má aj svoje problémy. Pracujem len jeden deň v týždni. Nechcela by som na seriály pracovať päť dní do týždňa, takéto obdobie mám už dávno za sebou. Je to ako práca športovca. Pracovať iba raz za týždeň má ale aj svoje nevýhody, keďže potom nemáte žiadny rytmus. Milujem naše herecké obsadenie a milujem natáčanie v kulisách toho bytu, kde sa celú dobu cítim veľmi príjemne. Ak by som niekedy mala tú možnosť napísať, kde by som chcela byť v tomto bode môjho života, tak by som chcela presne toto.

Čo vás inšpirovalo pri hraní tejto postavy?

Susan Sullivan: Inšpirovala ma moja vlastná mama, ktorá ma 94 rokov a stále je nažive, Boh jej žehnaj. Je to žena, ktorá rada všetkým pomáha a neustále každému ponúka pomocnú ruku. Je to taká stará učená duša, ktorá je stále plná energie a názorov... s ktorými sa vždy hneď rada podelí. Myslím si, že sa do tejto postavy snažím vložiť časť mojej mamy. Aby bola Martha životným poradcom bol vlastne jej nápad. Niektoré frázy, ktoré moja mama používa, sme dokonca zakomponovali aj do seriálu ako: „Si kto si a keď nie si kto si, tak potom kto si?“, čo ona hovorí na dennom poriadku. Takže to je moja osobná inšpirácia a ako starneme, tak sa všetci časom stávame našimi matkami, takže asi tak.

Rodinné vzťahy, ktoré máte v seriáli sú naozaj skvelé. Aké je to pracovať s Nathanom Fillionom a Molly Quinn?

Susan Sullivan: Je to jednoducho skvelé. Aj keby to nebolo, tak by som vám samozrejme povedala, že je to skvelé, ale v tomto prípade to tak naozaj je. Myslím si, že by bolo naozaj ťažké niečo také len predstierať. Medzi nami máme naozajstné spojenie. V poslednom čase sa mi stáva, že sa pozriem na Nathana a hovorím si: „Wow, my sa na seba začíname už aj podobať. To sa kedy stalo?“ Molly je samozrejme úplne rozkošná. Vždy je úžasné, ak sa môžete zo vzťahu s niekým aj niečomu priučiť. Ja sa toho od oboch učím naozaj veľa, aj keď vždy z trochu inej stránky. Máme naozaj skvelý vzťah.

Poznali ste Nathana predtým, ako ste začali seriál natáčať?

Susan Sullivan: Nie, predtým som Nathana nepoznala. On robil konkurz s každým, kto sa uchádzal o nejakú úlohu v seriály, takže ak mám pravdu povedať, tak som si myslela, že je tam len na predčítanie textu. Keď som sa teda postavila a on zostal sedieť, tak som mu povedala „ty, vstávaj, vstávaj“ a on sa postavil – a tak sme skončili našu scénku. Je to jeden z najšľachetnejších hercov a celkovo ľudí, s akými som kedy pracovala. Ja sama hovorím, že je jedno z mojich obľúbených detí.

Máte zo sérií, ktoré boli doteraz odvysielané, nejakú obľúbenú epizódu?

Susan Sullivan: Z osobného hľadiska mám. Neviem, či je to naozaj jedna z tých lepších epizód. Je to tá, v ktorej sa dozviem, že Chet zomrel a musím sa s tou stratou vyrovnať a postupne aj zmieriť. To bolo pre mňa naozaj zaujímavé ako pre herečku a aj ako pre ženu.

Už ste hrali vo viacerých seriáloch, čím sa od nich „Castle“ odlišuje?

Susan Sullivan: Každý seriál má svoj vlastný charakter a štýl. „Dharma a Greg“ bol sitkom, takže to bolo niečo úplne odlišné a moja postava tam bola trochu hrubá. Z každej postavy, ktorú stvárňujete, si potom odnášate niečo aj do svojho vlastného života. Ak by som mala ale opísať Marthu, tak by som povedala, že má naozaj silnú chuť do života a je naozaj príjemná spoločníčka. Musím povedať, že je to asi jedna z mojich obľúbených postáv, aj keď ju na obrazovke tak často nevidíte. Ale to je možno aj dobre.

Bude mať Martha nejakú novú lásku v 4. sérii?

Susan Sullivan: Oh, som si istá že ich zopár bude. Ak mám pravdu povedať, tak na tom trvám, je to v mojej zmluve.

Na čom ešte momentálne pracujete?

Susan Sullivan: V lete tohto roku som hrala v divadelnej hre s názvom „Láska, strata a čo som mala na sebe“. Bolo to v divadle West Side v New Yorku. Je to hra s malým množstvom hercov, ktorí sa stále striedajú – dokopy päť žien.

Povedzte nám niečo o vašej skúsenosti s divadlom v Los Angeles, kde zároveň čítate hru a zároveň ju aj nahrávate v rádiu?

Susan Sullivan: Je to naozaj zaujímavé, lebo do toho musíte zapojiť všetky svoje herecké schopnosti, ale predsa len je to práca pre rádio, takže je to hlavne o tom hlase. Napriek tomu, že si myslím že je to naozaj zaujímavá výzva, tak o tomto moc počas toho nerozmýšľam; myslím len na to ako sa vžiť do postavy.

Čo vás na tej hre a na vašej postave najviac priťahuje?

Susan Sullivan: Tú úlohu som prijala uprostred výpredaja v obchode Bergdorg Goodman a ak mám pravdu povedať, tak som svoju kariéru začala vo Fordovom divadle v hre She Stops for Conquer a myslela som si, že to je tá hra ohľadom ktorej mi volajú. Predstava, že hrám Lady Sneerwellovú sa mi ale páči. Všetko, čo o tejto postave potrebujete vedieť, sa dozviete už z jej mena [sneer-uškŕňať sa; well-dobre]. Myslím si, že bude naozaj zaujímavé vidieť túto hru v tomto formáte, keďže sa v nej vôbec nehýbeme a mne to príde tak, že tá hra potrebuje takú tú vitalitu ľudí skákajúcich hore dolu. Ľudia z divadla ale vedia čo a ako.

Hráte rada v komédiách?

Susan Sullivan: Hranie v komédiách som vždy milovala. Keď som s hraním začínala pracovala som najmä v divadle Cleveland Playhouse, kde sa hrali aj komédie, aj drámy, čo bolo skvelé. V komédii ide hlavne o správne načasovanie a to je jedna z vecí, ktoré mi vždy išli. Keď som ale začala v televízii, hrala som v rôznych telenovelách, takže si ma ľudia pamätali ako niekoho, kto hráva len v drámach. Teraz si o mne ľudia zase myslia, že hrávam len v komédiách, čo mi ale vôbec nevadí. Ja sa na seba momentálne pozerám hlavne ako na pracujúcu herečku. Pamätám sa, že pred pár rokmi ma niekto nazval „nádenná herečka“, čo sa mi v tej dobe veľmi nepáčilo; teraz si ale uvedomujem, že ak robíte to a ono tak ako momentálne ja, tak ňou naozaj ste. A myslím si, že v tejto etape môjho života je to naozaj pekné miesto, kde sa môže človek nachádzať.

Keď ste začínala s hraním, mali ste ako herečka nejaký idol?

Susan Sullivan: Pamätám sa ako som raz videla Judith Anderson hrať v hre Medea, keď som bola na škole v Hofstre a bola som z nej úplne unesená. Krátko na to som  požiadala o Fulbrightské štipendium a keď sa ma tam pri pohovore spýtali kto je mojím vzorom, odpovedala som Greta Garbo a Judith Anderson. To štipendium som nedostala a to je zrejme dôvodom!

Nedávno ste navštívili stretávku seriálu Falcon Crest v Paley Centre v Los Angeles. Ako spomínate na toto obdobie vášho života?

Susan Sullivan: Bol to skvelý pocit zaspomínať si na tie časy a znovu vidieť hercov, s ktorými som kedysi pracovala, ako napríklad Davida Selbyho a Boba Foxwortha. Len prednedávnom som pozerala nejaké epizódy ešte zo začiatkov seriálu a myslela som na to, aké je skvelé, že sa môžem takto pozerať na o 30 rokov mladšie ja.

Máte nejakú vysnívanú rolu?

Susan Sullivan: Čo sa seriálov týka, tak som len pred pár dňami počúvala muzikál Threepenny Opera a veľmi rada by som si zahrala slečnu Peachum, kým ešte na tú rolu nebudem pristará.

Zdroj: mediamikes.com, theatermania.com

Ako sa pripravujete na novú sériu, poprípade nový diel Castla?

Na sériu sa pripravujeme trochu inak ako na epizódy, keďže tu máme sedem stálych postáv. Začiatkom roku mávam vždy pár kostýmových skúšok s každou postavou, aby som mohol začať tvoriť jeho alebo jej šatník pre danú sériu. Pozeráme sa na to, čo si obliekali v predchádzajúcich dieloch a akým smerom tieto postavy smerujú. Za pomoci tvorcov seriálu je nám jasné, kam chcem tieto postavy vizuálne posunúť v nadchádzajúcom roku.
Čo sa epizód týka, každá jedna závisí hlavne na scenári. Jeden scenár natáčame osem dní, čiže máme aj osem dní na jeho prípravu. Mávame stretnutia, na ktorých preberieme naše predstavy o scenári a kde sa scenáristi, režisér, producenti a šéfovia všetkých oddelení stretnú, aby prediskutovali detaily príbehu a všetko, čo bude potrebné. Ja sa potom ešte stretnem osobne s režisérom, kde prediskutujeme nápady na kostýmy pre danú epizódu. A potom sa do toho pustíme.

Hneď ako sa začnú obsadzovať role, dáme sa do nakupovania a šitia kostýmov pre všetky postavy. Ďalej nasledujú kostýmové skúšky a robíme všetko preto, aby sme mali veci do začiatku natáčania prichystané.

Keď pracujete na seriáloch ako je Vtierka Castle, v ktorých sa odohráva veľa akčných scén, ako docielite toho, aby oblečenie postáv zostalo autentické, ale zároveň módne aktuálne?

Vždy záleží na povahe postavy a tiež na tom, čo do nej herec prinesie. Každý herec má inú povahu. Tento rok som si dal napríklad naozaj záležať na tom, aby boli šaty Esposita a Ryana veľmi odlišné, aby boli od seba vizuálne odlišní. U Esposita som sa zameral na jeho minulosť a taktiež na to, že Jon Huertas je bývalým vojakom. Dal som mu tvrdší vzhľad a do jeho kostýmov sme tiež primiešali trochu pouličného štýlu. So Seamusom som sa vydal trochu iným smerom a dal som dokopy módne prvky spolu s tradičnými elementmi. Jeho oblečenie má veľmi moderný strih.

Naozaj tvrdým orieškom ale je, že všetci títo ľudia pracujú na jednom mieste. Chcete preto, aby sa dali jeden od druhého odlíšiť. Tu nastáva dilema pri výbere farieb, keďže v tomto prostredí sú farby, ktoré použiť naozaj nechcete, lebo by moc splývali s pozadím. Je to ako maľovanie obrazu, v ktorom chcete aby jednotlivé farby vynikli, ale stále boli súčasťou celku.

Máte postavu, pre ktorú robíte kostýmy najradšej?

Normálne by som asi nejakú mal, ale tento krát vás musím sklamať. Skvelá vec na tomto seriály je, že všetci sú naozaj odlišní, takže mám šancu navrhovať veľa rôznych štýlov. Myslím si, že niektorí ľudia by možno povedali, že mojou obľúbenou postavou je Martha, pretože naozaj vyniká, jej šaty sú pestrofarebné a nosí veľa doplnkov. Pravdou ale je, že to všetko je len vďaka úžasnej herečke Susan Sullivan, ktorá to všetko tak perfektne odprezentuje.

V celej skupine máme mix štýlov, takže je niekedy naozaj úžasné pracovať na Nathanovom oblečení. Všetky jeho kostýmy vyrábame osobne. Šijeme všetky jeho tričká, obleky, kabáty a dokonca aj topánky. U Stany máme zase úplne odlišný prístup, keďže jej šaty nielen šijeme, ale aj nakupujeme. Nosí šaty rôznych značiek. Nevyberáme jej len šaty od „Prady“ alebo niečo podobné. Pri výbere jej šatníku sa snažím zabaviť sa.

Sme radi, že ste spomenuli Marthu, keďže sme s jej výzorom tak trochu posadnutí. Milujeme na nej, že vyzerá naozaj sofistikovane ale zároveň ako niekto, s kým by ste radi niekam vyrazili.

Áno, to určite. Je to newyorská herečka a keďže som celú svoju návrhársku kariéru strávil v New Yorku, väčšina mojich priateľov z tohto obdobia boli divadelný herci. U nej som mal preto tak trochu pocit, ako keby som ju poznal. A ako som už hovoril, Susan do svojej role prináša naozaj veľa a je veľmi odvážna. Je naozaj odvážna a ochotná navliecť na seba naozaj hocičo. Len vskutku zopár ľudí by dokázalo predviesť jej kostýmy tak, aby ako kostýmy vôbec nevyzerali.
Pretože to je proste celá ona. Ona by si tie šaty naozaj ráno do kuchyne obliekla, len aby si dala s Castlom pomarančový džús.

Jasné. To zlaté lamé. A 2 kilá tyrkysových šperkov.

Štýl Beckettovej sa časom zjavne vyvinul. Ako ovplyvňuje jej vzťah s Castlom jej oblečenie?

Beckettová je taký vizuálny ústredný bod, od ktorého sa všetko vyvíja. Ženy sa menia viac ako muži. Castlov výzor je viac menej stále rovnaký. Na druhej strane štýl Beckettovej sa mení stále viac a viac. U nej sa vždy snažíme udržať výzor, v ktorom sa mieša silná osobnosť s myšlienkou krehkosti a zraniteľnosti, čo ju robí veľmi príťažlivou. Mohli by sme ju samozrejme skúsiť obliecť do pravej policajnej uniformy, ale s jej postavou by to nešlo dokopy a vyzerala by ako päsť na oko. Volánikmi a mašličkami ju však tiež nemôžeme ovešať, pretože v spojení s príbehom seriálu by to vyznelo naozaj hlúpo. Toto je naozaj skvelá šanca, aby si človek vyskúšal nájsť tú správnu rovnováhu bez toho aby to z jednej či druhej strany prehnal. Jediná vec, ktorú si ale u Beckettovej jednoducho neodpustím, sú vysoké topánky.

A čo Esposito a Lanie? Uvidíme v ich šatníkoch nejaké zmeny teraz, keď vyšlo najavo, že sú tí dvaja spolu? Pár epizód dozadu mala na sebe Lanie jedny skvelé šaty...

Nič sa nevyrovná večerným šatám v márnici. Na tých šatách zbožňujem tie strieborné a modré flitre, v ktorých sa odrážala všetka tá oceľ s ktorou Lanie pracuje – oceľový stôl, oceľová skrinka, oceľové zásuvky. Obliekol som jej tie šaty, aby som sa trochu pohral s prostredím, v ktorom dennodenne pracuje. Podobných šiat uvidíme ale ešte viac, nebojte sa. Nechcem nikomu pokaziť prekvapenie, ale podobné veci budete vídavať čoraz častejšie.

Je nejaká epizóda, alebo moment, na ktorý ste v Castlovi najviac hrdý - v módnom slova zmysle?

Štvrtá epizóda tretej série s názvom „Punked“ bola pre mňa úžasnou príležitosťou - z módneho hľadiska. Príbeh v tomto diele zaviedol postavy do podzemného steampunkového klubu, v ktorom boli všetci oblečený do vyzývavých steampunkových šiat v módnom štýle zo začiatku 20. storočia, s rôznymi zvláštnymi doplnkami. Bolo to ako by som mal vytvoriť krátky film v jednej epizóde televízneho seriálu. Super vec bola, že aj sám Castle nakoniec skončil oblečený do tohto druhu oblečenia. Bola tam jedna úžasná scéna, v ktorej Alexis hovorí Castlovi o tom, že je zaľúbená a on má na sebe takú mechanickú ruku, ktorú nevie dostať pod kontrolu. Proste klasický Castle. A Nathan je naozaj úžasný chlapík. Je naozaj pocta pracovať s hercami v tomto seriáli.

Povedzte nám ešte niečo o vašej novej knihe Style Secrets of Red Carpet.

V podstate je to taký sprievodca hollywoodskym zákulisím, ktorý vám hovorí, ako sa obliekať s ľahkosťou, silou a maximom pôvabu. Začal som ju písať pred pár rokmi, keď som ešte pracoval na seriály Without a Trace a vtedy bol plán taký, že to bude ten typ knihy, v ktorom sa dozviete ako sa stať svojim vlastným stylistom. Čím dlhšie som ju ale písal, tým viac začalo na povrch vyplývať niečo iné, a to práve ten nápad celkového obliekania sa. Skoro tridsať rokov som strávil tým, že som sa pozeral na ľudí v zrkadle a počúval, ako hovorili o tom ako vidia svoje vlastné telo. Vďaka tomuto som zistil, že my ako ľudská rasa máme problém s vlastným vzhľadom. A keď sa pozrieme na seba do zrkadla, nevidíme to, čo tam v skutočnosti je. Sústredíme sa na to, čo sa nám nepáči. Prvá časť knihy sa preto volá „Nie je to o šatách.“ Hovorí o tom, ako by ste sa mali na seba pozerať, čo by ste si mali povedať pri pohľade do zrkadla a ako sa dostať na bod, v ktorom sa pozriete do zrkadla a to čo uvidíte sa vám bude naozaj páčiť.
Druhá časť knihy sa volá „Každodenné obliekanie sa na hollywoodsky spôsob.“ V podstate je to len prerozprávanie toho, čo robím každý deň ako kostymér tak, aby tomu každý porozumel. Veľa ľudí za mnou chodí a hovorí mi: „Čo si mám obliecť? Neviem čo si mám obliecť.“ A tak som vyvinul tento systém obliekania, pri ktorom sa na svoj život pozeráte ako na film. Je to ten istý spôsob, akým musím prísť na to, čo si postava v seriáli alebo filme oblečie. Rozložím si ich život na scény – pozriem sa, ako sa správajú a kam smerujú ich kroky, aby som sa mohol rozhodnúť čo im do tých šatníkov dám. A tento proces sa snažím podať čitateľom.

Máte nejaké módne motto, mantru alebo pravidlo, ktorým by sa mali všetci riadiť?

Ak by som mal povedať najväčšiu ľudskú chybu, tak je to to, že si kupujú nesprávnu veľkosť šiat. Myšlienka „kúpim si to a potom do toho schudnem“ nikdy nefunguje. Celá kniha je vlastne o tom ako obliekať to telo, ktoré máte teraz, a nie to o päť či desať kíl ľahšie. Alebo keď sa prefarbíte, či to telo, ktoré budete mať po tom ako skončíte svoj cvičebný program. Kupujte si šaty vašej veľkosti a obliekajte to telo, ktoré máte.

Zdroj: wetpaint.com

POZOR! Článok môže obsahovať spoilery!

V najnovšej sérii by sme mali týchto dvoch partnerov vidieť čoraz viac. „Cítim sa ohľadom toho perfektne,“ hovorí Seamus. „Počuli sme, že ľudia vyžadujú viac času na obrazovke pre Esposita a Ryana, a že chcú vidieť ako bude ich vzťah ďalej pokračovať. Veľmi sa tešíme na to, že budeme konečne môcť vstúpiť do hry.“ Jon so smiechom dodáva: „Scenáristi a štúdio konečne prišli k rozumu,“ na čo Seamus reaguje: „Áno, konečne si uvedomili o čom celý tento seriál je. Trvalo to štyri série, ale predsa len.“

Určite si všetci pamätáte na veľkú bitku medzi týmito dvoma z poslednej epizódy tretej série. Jon Huertas na túto spomienku reaguje s úsmevom. „Hej, nakopal som mu zadok. Do tejto série sa ale toto napätie neprenesie. Myslím, že sme si to s Ryanom vydiskutovali ešte pred Montgomeryho pohrebom. Tá bitka bola niečo ako medzi dvoma bratmi, alebo sestrami, ktorí sa pohádajú a potom si pokojne sadnú s rodičmi k večeri. O to sa snažíme. Nie je to ako keby bol Castle náš rodič.“

To sa teda vyriešilo. Espositovi a Ryanovi hrozí ale v novej sérii roztržka úplne nového kalibru, ktorá bude založená na vzťahu Ryana s Jenny a Esposita s Lanie. „V jednej epizóde by mali ísť Ryan a Esposito s Jenny a Lanie na dvojité rande. Veci sa však zvrtnú zlým smerom,“ prezrádza Seamus. „Tiež by mala prísť na rad svadba Ryana a Jenny, ktorá naozaj ovplyvní vzťahy nielen medzi Espositom a Lanie, ale samozrejme aj medzi Castlom a Beckettovou.“ Jon dodáva: „Je možné, že Esposito a/alebo Lanie vtedy začnú myslieť na veci ako: Hej, možno chcem mať tiež svadbu. Aký je tvoj problém, prečo nechceš mať svadbu?“ A to nebude jediný háčik. Naskytne sa totiž ďalšia otázka: Koho si Ryan vyberie ako svojho svedka na svadbu? Jon  na to bleskovo odpovedá: „Ako by si nemohol vybrať mňa? Aj keď sa celú dobu pozerám aj na Castla a predstavujem si tú úžasnú rozlúčkovú jazdu, ktorú by mu mohol za jeho peniaze usporiadať.“

Budú mať Ryan a Esposito túto sériu konečne aj nejaké vlastné prípady? Niektorých odpoveď poteší, iných zase až tak nie. Pravdou totiž je, že Ryan s Espositom síce budú mať aj vlastné prípady, ale Beckettová bude mať vždy zároveň s nimi nejaký iný prípad. Čiže v podstate všetko po starom.

Do hry ale vstupuje aj nová postava kapitánky Victorie Gatesovej, ktorú stvárňuje Penny Johnson Jerald. „Je naozaj tvrdá, ale rovnako tvrdá bola pre nás aj strata Rubena Santiaga-Hudsona. Bola v ňom akási múdrosť, ktorá sa šírila po celom sete. Bol to ten typ, za ktorým ste mohli s čímkoľvek ísť. Volali sme ho ,jediný dospelý na sete.ʻ“ Teraz majú ale novú kapitánku. „Áno, máme novú šéfku. Bude sa snažiť zistiť, ako na ňu reagujeme. Bude to ale niečo nové, keďže nikto nemá rád obohranú platňu. Myslím si ale, že Esposita ovplyvní trochu inak ako Ryana.“ Do tohto popisu novej kapitánky vstupuje aj Jon: „Zdá sa mi, že jej postava si myslí, že moja postava je sexy. (hovorí so smiechom) Ale vážne, dostali sme novú kapitánku a to nie je pre nikoho ľahké. Bude to dosť napäté. Nová kapitánka nebude taká pohodová ako bol Montgomery. Pre Ryana a Esposita to bude ťažké, hlavne keď budú musieť obísť pravidlá, len aby neskončil niekto nevinný za mrežami. Pre kapitánku je toto podľa mňa len cesta na vyššie pozície. Nejde jej o to ako, ale hlavne nech sa všetko čo najrýchlejšie vyrieši.“ Čo si ale myslia o samotnej Penny, herečke, ktorá túto drsnú ženu stvárňuje? „Penny ma prekvapila. Myslím si, že od tohto seriálu očakávala niečo iné. Mám taký pocit, že si dokonca pôvodne myslela, že to bude len nejaká obyčajná hodinová dráma. Seriál predtým nepozerala, takže si myslela, že bola obsadená do niečoho ako CSI. Keď ale potom prišla na set, a keďže so Seamusom neberieme nič vážne, tak sme sa rozprávali o nejakej vražde a smiali sme sa na tom, na čo prišla ona s nechápavým výrazom na tvári. Myslím si, že teraz sa s nami ale celkom zabáva a je rada, že pracuje na hodinovej dráme, ktorá je iná ako všetky ostatné. Každý sme iný, ale na pľace ide hlavne o to zabaviť sa.“

Pýtate sa, či môžeme v tejto sérii očakávať nejaké špeciálne epizódy? Len nedávno sme mali možnosť zaspomínať si na vraha známeho pod menom 3XK a najnovšia halloweenska epizóda sa niesla v téme filmu Krotitelia duchov. Čo ste ale možno nevedeli je, že Jon aj Seamus sú obaja fanúšikmi tohto filmu a dovolila by som si povedať, že Seamus je možno predsa len trochu väčší fanúšik ako Jon. Bez rozmýšľania by vám totiž vedel povedať ako sa volalo známe auto z tohto filmu „Áno, volalo sa Ecto 1, ale v rozprávke mali aj Ecto 2, ale to je rozprávka, takže...“ Čo sa týka špeciálnych hereckých hosťov v tejto sérii sme sa od nich toho moc nedozvedeli. Ale zato sme sa dozvedeli to, že by Jonovi nevadil návrat hosťujúcej herečky Jane Seymour (3x18 One Life to Loose), pre ktorú má slabosť. Keby si ale mohol vybrať akúkoľvek hosťujúcu celebritu... „Ako sa volá... Evangeline Lilly. Evangeline Lilly by mohla vstúpiť na scénu a zapliesť sa medzi mňa a Lanie,“ hovorí Jon.

Ohľadom novej série sme sa už dozvedeli snáď všetko, čo sa dalo, a tak ešte nakoniec prejdime na jednu otázku pre Seamusa a jednu pre Jona. Seamusa sa v jednom rozhovore pýtali, aké zaujímavé darčeky dostal od svojich fanúšikov. Tu je odpoveď:

„Dostali sme pár super tričiek. Nejakí fanúšikovia mi poslali popcorn až z Indiany. Chutil ale naozaj dobre, bol to asi ten najlepší mikrovlnkový popcorn, aký som kedy jedol. Fanúšikovia proste robia takéto super veci, robia rôzne videá, usporadúvajú na Twitteri kampane za to, aby dostali Esposito a Ryan viac priestoru na obrazovke, alebo robia stránky. Je jedna stránka, ktorá sa volá Salt & Peppa a je to naozaj super stránka. Keď som o nej povedal Jonovi, on na to len, že je to naozaj hlúpe meno pre stránku. On si totižto neuvedomil, že nás tak nazval v jednom rozhovore – mňa ako Salt (soľ) a jeho ako Peppa (korenie). Náš rozhovor prebiehal nejako takto:

- Uh, to je naozaj hlúpy názov.

- Ten názov si vymyslel ty.

- Uh, ten názov sa mi páči. Je to naozaj dobrý názov.“

Jona sa zase v jednom rozhovore pýtali na jeho porno meno. „Moje porno meno? Uh, jasné že mám porno meno. Je to eh....“ Nakoniec mu moderátor pomohol s tým, že si ho môže vytvoriť spojením mena svojho prvého domáceho zvieratka a ulice, na ktorej vyrastal. Vzniklo z toho nakoniec niečo takéto. „Iba to? To ale nebude moc dobré porno meno. Rusty 141.“

Toľko teda k Espositovi a Ryanovi v novej sérii.

Zdroj: buddytv.com, tvline.com

POZOR! Článok obsahuje spoilery.

[[Show as slideshow]]

Mesto New York terorizuje ostreľovač, ktorý si zdanlivo vyberá svoje obete náhodne. Vyšetrovanie prípadu dostáva do rúk Beckettová a jej tím. Pre Kate však hľadanie vraha nebude jednoduché, pretože sa zároveň bude musieť vyrovnať s post-traumatickým stresom, ktorý sa u nej prejaví po vlastnej skúsenosti s ostreľovačom z cintorína.

Castle je presvedčený, že tohto vyšetrovania by sa Beckettová zúčastniť nemala, pretože jej vlastná skúsenosť ovplyvňuje jej úsudok a negatívne vplýva na jej psychiku. Všetko sa jej vymyká z rúk a v tejto chvíli jej nepomáhajú ani stretnutia s psychológom. Kate tak musí čeliť nielen svojmu strachu, ale aj vrahovi, ktorý po meste pobehuje s puškou pripravenou zasiahnuť svoj ďalší cieľ.

Beckettová a Castle prichádzajú na miesto činu, kde ich Esposito oboznamuje s identitou ich obete. Jedná sa o mladú, 28-ročnú učiteľku v škôlke, ktorá pravidelne navštevovala ranné hodiny jogy. To sa jej tentoraz stalo osudným, pretože pri odchode z hodiny zrazu padla k zemi mŕtva. Zomrela na strelné poranenie hrudníka – guľka jej prešla priamo cez srdce. Pri tomto zistení sa Kate chytila za vlastnú jazvu, ktorú má ako pripomienku udalostí z cintorína.

Najčudnejšie na tom však je, že nikto v okolí nepočul výstrel a ani nevidel strelca. Ten však mohol použiť tlmič, takže by výstrel ani nebolo počuť. Castle zase spomenie prípad, v ktorom bol poštár zastrelený guľkou, ktorú niekto 6 blokov vzdialeného od neho vystrelil len tak do vzduchu. Tieto ich teórie však okamžite vyvráti patologička Lanie, ktorá vyberala guľku zaseknutú v stene. Trajektória guľky bola v čudnom uhle, takže sa o náhodné zastrelenie jednať nemohlo.

Lanie zavolá Castla a Beckettovú do márnice, kde má pre nich pripravené výsledky pitvy. Zistila, že sa jedná o guľku, ktorá je používaná v puškách a spolu s Espositom vypočítali i približnú vzdialenosť, z ktorej strelec strieľal. Obaja sa vyhýbajú použitiu slova ostreľovač a dokonca i Beckettová s Castlom si to všimnú. Keď ich na to upozorní, Esposito pokračuje, že keďže sa jednalo o vzdialenosť 220-270 metrov, ostreľovač musel strieľať z jednej z okolitých budov na desiatom až pätnástom poschodí. A očividne je i veľmi dobrý. Taký dobrý, ako každý sniper z Espositovej bývalej vojenskej jednotky.

Neostáva im nič iné, iba zistiť kto by chcel zabiť učiteľku zo škôlky. Možno niekto z jej minulosti, alebo ako spomínal Castle, ide len o úplne náhodnú obeť a vraha tak bude ťažké dostať.

Kate navštívi svojho psychológ, pretože tento prípad jej prerastá cez hlavu. Vlastná skúsenosť s ostreľovačom jej zatemňuje úsudok a potrebuje sa zbaviť napätia. Psychológ jej však povie, že to tak rýchlo nezmizne, že trpí post-traumatickým stresom. Beckettová si vypýta na to tabletky, tie by jej však z dlhodobého hľadiska nepomohli. Jediná vec, čo by prichádzala do úvahy, je odstúpiť od prípadu a prenechať to inému vyšetrovateľovi. Kate totiž nemôže ďalej žiť v strachu z každého okna, každej temnej uličky, pretože má na chrbte nakreslený terč a kedykoľvek ju môže prísť sniper z cintorína doraziť.

Castle a Beckettová spolu stoja pred oknom, z ktorého strieľal ich ostrostrelec na ich prvú obeť, učiteľku v škôlke. Kate sa zamýšľa nad tým, že v jednej chvíli bola Sarah živou, dýchajúcou bytosťou plnou snov (o svadbe) a v sekunde sa to všetko zmenilo a ona krvácala na chodníku s prestreleným srdcom. O ostreľovačoch sa hovorí, že pre nich je streľba na cieľ neosobná. Ale pritom vidia tváre svojich obetí cez hľadáčik na puške.

Rick ubezpečuje Kate, že toho vraha dostanú, no tá len neveriacky poznamená, že asi tak, ako chytili toho jej snipera. V ďalších záberoch je potom vidieť, ako sa Kate vyrovnávala so svojim zážitkom – pohár s alkoholom, zatemnenie okien a skrývanie sa v kúte s jedinou vecou v ruke, pri ktorej sa cítila v bezpečí.

Castle, Beckettová a Esposito prichádzajú na miesto činu k druhej obeti ich ostreľovača. Tentoraz ide o 30-ročného právnika, ktorého však strelil do hlavy. Očividne sa ich strelcovi zvyšuje sebadôvera. Lanie našla v chodníku zaseknutú guľku z pušky a Beckettová sa začne obzerať po okolitých budovách, kde na ňu žiaria imaginárne hľadáčiky sniperov. Keď sa jej pýtajú či je v poriadku, snaží sa to zahovoriť.

Slovo preberie Esposito a hovorí, že výber miesta nebol náhodný. Každý profi strelec si vopred hľadá vhodné miesto na streľbu, napríklad podľa vzdialenosti k cieľu, poveternostných podmienok a niečoho, čo im bude určovať silu vetra. Takú vec nájde prilepenú na dopravnej značke. Malá zelená vlajka ukazovala strelcovi silu i smer vetra, aby tak mohol svoju obeť presne zasiahnuť.

Na Beckettovej je očividná nervozita zo snipera, ktorá sa prejaví aj tým, že pri zahúkaní húkačky policajného auta sa okamžite hodí do úkrytu.

Aby toho nebolo málo, k tejto epizóde ešte redaktorka jednej stránky (GiveMeMyRemote.com) Marisa Roffman vyspovedala Stanu Katic, kde čo-to prezradila o ostreľovačskej epizóde i nejaké novinky, čo nás ešte v tejto sérii čaká.

Stana sledovala najnovšiu epizódu so stovkou ľudí. Ide o predpremiéru, tzv. screenovanie, kde zvyčajne redaktori spoilerových stránok sledujú nové epizódy skôr, než sa oficiálne vysielajú na televíznych obrazovkách. Na otázku aké to pre ňu bolo odpovedala, že desivé. Niekedy je totiž divné pozerať sa na seba na televíznych obrazovkách a toto bolo prvý raz, čo tú časť videla vcelku. Ďalej Stana odpovedala na otázku čo je potrebné k tomu, aby takto zahrala zmenu v psychike Beckettovej. Nikdy sa jej totiž všetko nevymykalo spod kontroly ako v tejto epizóde. Aby vedela podať vierohodný výkon, Stana sa stretla a hovorila s ľuďmi, ktorí trpeli (trpia) chorobou, ktorá sa nazýva post-traumatický stres. Zvyčajne sa prejavuje u vojakov, ktorí sa vrátili z vojnových frontov.

V tejto časti rozhovoru Stana hovorí o nadchádzajúcej epizóde, ktorý by nás mala v tejto sérii čakať. Ide o časť, ktorá bude v štýle 40. rokov minulého storočia vo forme „flashbackov“. Ide tzv. o krátke náhľady do minulosti. Všetci z hereckého Castle tímu sa na to tešia.

Nathan Fillion: Prečo je vzťah Castle/Beckettová neznámym územím?

Kate Beckettová je autoritatívna osobnosť, ale Castle nikdy vo svojom živote autoritu nemal. Je skúsená a v mnohých veciach i múdrejšia ako on. Nie je na to zvyknutý. Skutočne má tú ženu rád, ale ešte je tam plno komplikácií. Nevie ako okolo nej chodiť po špičkách a príliš tlačí na miesta, ktoré by mal nechať tak.

Stana Katic: Ako Beckettová pristupuje ku vzťahom?

Rozumiem tomu, že je to dievča, čo nechce zničiť niečo tak skutočne výnimočné. Nechce zničiť skvelé priateľstvo a skvelý pracovný vzťah. Myslím si, že hocijaké dievča by sa zachovalo v Beckettovej situácii rovnako.

Molly Quinn: V čom sa podobá s Alexis Castlovou?

Rada by som povedala, že som ako Alexis – nikdy sa nedostanem do problému. Myslím, že tak trochu som ako Alexis, ale nie úplne. Jedným z dôvodov prečo Alexis nerebeluje a robí všetky tieto veci je, že sa na smrť bojí o svojho otca. Skutočne ju to desí, hlavne teraz, keď sa zaplietol do všetkých tých šialených vrážd.

Nathan Fillion: Aký je Castlov vzťah s Marthou a Alexis?

Myslím si, že jedna z naozaj pekných vecí na Castlovi je, že to nie je skutočný „macho“. Nechová sa veľmi mužne. Je skôr ako chlapčisko, akoby nikdy nemal príležitosť vyrásť. Pamätám si jednu vec, a je to jedna z tých krásnych chvíľ, kedy sme mohli spolupracovať s autormi scenára, keď sa Castle ospravedlňoval Alexis, že niečo pokašľal. A ja som prišiel s nápadom, kde Castle povedal: „Maj so mnou trpezlivosť. Odpusti mi, ešte nikdy som nebol otcom pubertiačky.“ A myslím, že súčasťou pravdy o Castlovi je, že nevie čo robí. Robí to však najlepšie ako vie a má dobré srdce.

Stana Katic: Čo sa jej páči na Kate Beckettovej?

Páči sa mi ako je nedokonalo dokonalá. Nie vždy robí správne rozhodnutia, ale pokúša sa o to. Keď sa z akejkoľvek príčiny nesprávne rozhodne, chce to dať nakoniec do poriadku. Páči sa mi, že keď sa človek náhodou pomýli, potom však za to preberie zodpovednosť a skúsi všetko napraviť. Kate sa vždy snaží robiť veci lepšie. Vždy sa snaží zlepšiť sa.

Molly Quinn: Aké je to byť vzorom pre iných tínedžerov?

Snažím sa byť dobrým príkladom pre dievčatá v mojom veku, pretože viem, aké je to ťažké. Existuje veľa rozptýlení ako sú chlapci a večierky. Je veľmi ťažké rozdeliť si, čo chcete robiť a pri tom sa aj zabávať. Snažím sa nájsť zdravú rovnováhu. Nie je to ľahké, ale myslím, že som to dokázala.

Zdroj: buddytv.com

Na epizódu „Cops and Robbers“, ktorá sa vysielala tento týždeň sme sa veľmi tešili, keďže už ukážky vyzerali šialene intenzívne. Povedzte nám o nej niečo.

Susan Sullivan: Áno, je to naozaj šialene intenzívna epizóda – skoro ma zabila! Keď som išla domov [z natáčania tejto epizódy], tak som nabúrala moje auto. Päť dní v kuse po sebe som ešte na tomto seriály nikdy nepracovala, čiže to bolo naozaj veľmi, veľmi intenzívne.

Väčšinu epizódy ste strávila na zemi...

Susan Sullivan: Hej. Pamätáte sa na muzikál The Nine [v ktorom Susan hrala]? Bolo to niečo podobné. Hneď ako som k tomu zbadala scenár, pomyslela som si „Preboha, celých päť dní na zemi a vstávať, sadať, vstávať, sadať,“ takže to bolo dosť zložité. Ale okrem toho, že som si nabúrala auto, to bolo celé nezvyčajne zábavné. Je to prvý krát, čo som hrala so skupinou nových hercov, keďže ja vždy bývam – a je to vždy naozaj úžasné, verte mi! - s Nathanom [Fillionom] a Molly [Quinn] v byte, na tých obrovských pohodlných kreslách a nie na tvrdej zemi v banke. Jednou z vecí, ktorá umožňuje tomuto seriálu fungovať tak ako funguje, sú títo (hosťujúci) herci, ktorí prichádzajú s istým entuziazmom. Je to naozaj niečo výnimočné.

Zhrňte nám to. Čo vlastne privádza Marthu a Ricka do banky?

Susan Sullivan: Chcela som si požičať peniaze [pre hereckú školu Marthy], pretože si nechcem vziať peniaze od môjho syna. Snažím sa byť totiž nezávislá. Ale vzala som ho so sebou ako tlmočníka.

A potom sa tam rozpútalo peklo...

Susan Sullivan: V podstate. Rozpútalo sa tam peklo, aj tak sa to dá povedať. Tento druh epizód často býva veľmi melodramatický a stupídny, pretože je naozaj ťažké vytvoriť napätie ak viete, že hlavné postavy prežijú. Keď ale máte postavu akou je Martha, tak si nikdy nie ste ničím istý. Zakaždým, keď dostanem scenár, pomyslím si: „Už nevedia čo ďalej s Marthou, takže ju zabijú. V banke.“

Nie, nie, nie... To by bol pre tento seriál príliš temný zvrat.

Susan Sullivan: Áno, ale hrala som už v mnohých seriáloch, u ktorých z ničoho nič prišiel temný zvrat!

Martha ale v tejto časti nebola žiaden strachopud...

Susan Sullivan: Jedna z vecí, ktoré na tomto seriály milujem najviac je to, keď môžem prispieť svojimi vlastnými vetami do scenára a mám na to teraz akurát dobrý príklad. Moja pôvodná veta v scenári mala byť: „Nedotýkaj sa môjho syna!“. Ja som ale scenáristom povedala: „Keby som ja bola na mieste toho zloducha, povedala by som [Castlovi] ,A ty si tu so svojou maminkou?ʻ Musíme tam dať nejakú silnejšiu vetu.“ A tak sme to zmenili na: „Nedotýkaj sa ho, hajzel!“ Konečne sa nám ukázala aj trochu útočná strana Marthy. Svoju postavu si musíte chrániť a hlavne takúto postavu, ktorá sa ukazuje a zase hneď mizne.

Andrew Marlow plánuje neskoršie v tejto sérii vyrozprávať príbeh aj o Castlovom otcovi. Ako si ho predstavujete?

Susan Sullivan: Keďže nemám naozaj ani tušenie aký bude, tak si ho musím vymyslieť. A keď už ani to nefunguje, tak si vymyslím zase niečo iné. Myslela som už na rôznych hercov i na to, že to bol iba vzťah na jednu noc, že bol láskou jej života, že to bol vzťah na jednu noc, ktorý bol láskou jej života... Naozaj neviem a ako herečka sa naozaj nerada zameriavam na niečo, čo hrám len pod povrchom v prípade, že sa ukáže ako som bola úplne vedľa. Povedala by som, že Martha si to s mužmi naozaj užíva, takže si nemyslím, že to bol jeden z tých hrozných vzťahov.

Keby ste mala tú možnosť vybrať do tejto role herca...

Susan Sullivan: Premýšľala som už o tom a vždy mi napadol David Selby [herec, ktorý hral Richarda Channinga vo Falcon Crest], pretože ho mám naozaj veľmi rada a v seriály Falcon Crest sme boli celú dobu spolu. Ale myslím, že by to mohol byť niekto tak trochu... trochu mladší! Poviem vám, čo by bol naozajstný zvrat čo sa otca týka. Po tom, ako som sa na seba raz pozrela do zrkadla v mojej červenej parochni, povedala som si: „Nebolo by úžasné, keby vyšlo najavo, že Martha je Richardovým otcom?“ Bolo by to niečo ako s Anthonym Perksinsom.

Mala ste nejaké problémy s lojálnosťou, keď sa vysielal seriál The Playboy Club v tom istom čase ako Castle? Boli ste predsa sama playboy zajačikom.

Susan Sullivan: Vôbec nie! Hovorila som si vtedy: „Oh, urobme niečo! Povedzme, že Martha bola kedysi zajačikom v Playboyi!“ Andrew ale akosi vycítil, že tento seriál nebude s nami dosť dlho na to, aby sa zaťažoval príbehom smerujúcim týmto smerom. [Seriál The Playboy Club bol po odvysielaní troch epizód zrušený.]

Je to tak trochu škoda, keďže z toho mohlo byť zopár zaujímavých príbehov...

Susan Sullivan: Keď som tam bola [v Playboy klube na Manhattane], tak to bolo naozaj zaujímavé miesto, pretože tam prijímali vysokoškoláčky, ako napríklad Lauren Huttonovú, ktorá tam v tom čase bola... Boli to naozaj inteligentné a zaujímavé dievčatá.

Zdroj: tvline.com

Nastala podľa vás konkrétna chvíľa, kedy sa city Kate k Rickovi vykryštalizovali a ona si uvedomila, že medzi nimi môže byť niečo skutočné?

Na konci druhej sezóny si myslela, že k nej niečo cíti a ona vedela, že ona niečo cíti k nemu. Myslela si, že bol tomu naklonený, chcela to preskúmať... a potom sa objavil so svojou exmanželkou. Myslím, že ju to dostalo do pozície, kedy si nemyslela, že by mohol prechovávať rovnaké city ku nej.

Presne to mi povedal Andrew Marlowe, že v Beckettovej mysli je to stále hráč, takže nevie, či mu môže dôverovať.

Musíte si uvedomiť, že sa stretli práve, keď sa niekomu podpisoval na prsia (smiech), a pokúšal sa ju dostať do postele vo vyšetrovacej miestnosti. To bolo jej prvé stretnutie s ním a okrem toho sa mu rozpadli dve manželstvá. Nevie o tom, že boli dôvody mimo neho, ktoré boli súčasťou ich rozpadu. Ako herec, ktorý ju hrá, verím, že je to len hráč a jeho manželstvá sa rozpadli možno pre to, že nedokázal zostať verný. Nemyslím si, že by riskovala niečo s chlapom, čo sa nechce viazať tak, ako by to urobila ona. A neskôr, v priebehu tretej série bol ich vzťah skúšaný znovu a znovu, bola skúšaná ich vzájomná náklonnosť...

Vyvrcholilo to v momente, keď boli v hotelovej izbe v L.A., kde podľa mňa nebol dôvod, aby tí dvaja nepodľahli a nepobozkali sa.

Správne, ale ona s niekým chodila.

A ako Andrew poznamenal, riskovali by ste také priateľstvo?

Áno, toho sa Beckett tiež bojí. Trvalo jej to celú prvú sezónu, kým ho prestala brať iba ako niečo dočasné, ale ako skutočne skvelého partnera. Takže prečo sa obetovať, ak si nie ste istý, či sa ten druhý bude venovať vášmu vzťahu aby fungoval?

Vráťme sa ku koncu premiéri: Prečo klamala o tom, čo si pamätá?

Jedným z dôvodov je, že si týmto zážitkom uvedomila, kým bola v severnom New Yorku na chate svojho otca, že bola jednou z tých, ktorí majú vzťahy s jednou nohou vo dverách. Pravdepodobne sa zaplietla do vzťahov a možno vedela, že existuje cesta von, ak to bude potrebovať, pretože sa rysovala vec, kapitola, ktorú potrebovala uzavrieť, čo bola vražda jej matky. Vie, že teraz môže byť v nebezpečenstve akýkoľvek vzťah, takže môže do niečoho ísť iba ak to uzavrie, preto si nie je ochotná Castlovi priznať, že cíti to isté.

Ako myslíte, že bude Kate reagovať, keď odhalí, že Castle ju zámerne odvádza od prípadu jej matky?

Obaja niečo tento rok taja – to je téma. Takže nikto nie je bez viny. Obaja sa snažia chrániť jeden druhého, pretože sa o seba navzájom naozaj obávajú. Ale myslím si, že jej prvá reakcia bude, že bude veľmi nasraná.

Presne to isté som povedal Andrewovi.

No hej. Pretože pre ňu je to jediná vec, ktorú musí dokončiť, aby sa mohla pohnúť ďalej a začať vzťah - dúfajúc, že s ním, pretože je do neho zbláznená. Je do neho zamilovaná. V priebehu tejto sezóny sa teším na momenty, keď to zažiari. Bolo to aj súčasťou diskusie s Andrewom a nejakými našimi tvorcami: Cítim, ako herec hrajúci ju, že diváci viac nahliadli do toho, čo sa preháňa v Castlovej mysli, lebo má možnosť vyventilovať sa. Má svoju rodinu, čo Beckett nemá. Takže sme vytvorili postavu psychiatra (hrá ho Michael Dorn), ktorý je jej ventilom. Ale tiež sa teším na dôverné momenty, ako herec, kde by sa Castle nepozeral a ona by mohla ukázať svoje city.

Správne, ak nabudúce spomenie rande s niekým iným, rád by som videl ako sa to na nej odrazí, niečo ako: „Prepáč, ale čo to tvoje 'milujem ťa'?!“

(Smiech) Však? Dúfajme, že sa nám to pošťastí.

Ako veľmi kapitánka Gatesová zatrhne Beckettovej spôsoby?

Ak Beckettová nie je na scéne s Gatesovou, nevolá ju „kapitánka“ – lebo je len jeden kapitán v jej živote. Bolo to skutočne ťažké sadnúť si pri scéne v Gatesovej pracovni. Prinútila som sa k tomu, keď som premýšľala „Nie, nesadnem si v tejto kancelárii, ani za nič. Toto nie je nábytok kapitána Montgomeryho. Nehovorí niečo také ako hovoril ten jeho, 'Vitaj, sadni si, vyriešime to spolu.'“ Takže je veľmi vzdorovitá. Ak ste predtým videli túto nepoddajnú Beckettovej stránku, takýmto spôsobom to pôjde ďalej s ich vzťahom. Robí to, čo musí aby mohla vyriešiť prípad.

Jeden z našich čitateľov sa vás chcel spýtať: Videli sme seriál ísť za prípadom do L.A. Aký iný druh „špeciálnej“ epizódy by ste radi videli?

V skutočnosti by som rada videla epizódu, kde nie je žiaden prípad a vidieť čo postavy robia. „Dnes sa v New Yorku nestala žiadna vražda?!“ Ako epizóda Seinfeld o ničom. Rada by som nás videla točiť palcami v štýle, „O čo ide?“ A to smeruje k toooľkým iným možnostiam. Mohla by to byť zábava.

Nakoniec, čo môžete povedať o nasledujúcej epizóde o miestnom „super hrdinovi“? Chápem, že tím je rozdelený podľa toho, či chlapík robí dobre alebo je hrozbou. Aké je Beckettovej stanovisko?

Nuž... sama pripomína super hrdinu. Ona je istou formou super hrdinu - aspoň pre mňa!

Zdroj: tvline.com

V úvode Letterman Nathanovi zablahoželal k štvrtej sérii seriálu Castle, na čo mu Nathan opísal ako veľmi sa tešil do show.  Jeho príprava sa podobala chystaniu sa na rande, na čom sa obaja zabávali.

Na otázku aké bolo jeho detstvo v Kanade, Nathan odpovedal veľmi stručne:  „Chladné.“

Spomenul aj svoju 87-ročnú starú mamu a to, že má dedičnú predispozícii po Fillionovskej strane, ktorú nazval "Floating Scapl", teda niečo ako "pohyblivý skalp". Jeho babička mu neverí, že to nie je príčesok, tak samotný Letterman vyskúšal ako to funguje a poriadne Nathana vyťahal za vlasy.

Potom sa venovali seriálu Castle a Nathan hovoril, že ho čísla nikdy nezaujímali, ale čo sa týka štatistík, po odvysielaní epizód seriálu je to iné.  A že utorok, po odvysielaní prvej epizódy Rise, bol skvelým dňom.

Ďalšia časť rozhovoru asi zarmútila mnoho fanúšičiek, pretože Letterman sa opýtal ako sa má Nathanova priateľka, na čo nadšene odpovedal, že vynikajúco. Prezradil, že sú spolu už asi rok a užívajú si spoločné dovolenky (ako napríklad nedávno na havajskom Maui, ktoré je jeho obľúbenou dovolenkovou destináciou). Rozprával, že rád číta a varí. Pridal vtipnú historku o tom, ako sa zahrali na cudzincov, z čoho však Nathan, napriek svojmu nadšeniu nevyšiel tak ako si predstavoval.

Nathan: Toto sa mi stalo minulý týždeň. Vyberám nákup z auta, otočím sa a tam stojí moja priateľka, aby som to dobre opísal, v zvodnej pozícii. Hovorí: „Čau, ako sa voláš?“ Oh, viem o čo ide! Budeme sa hrať na cudzincov. Povedal som: „Volám sa Nathan a ako sa voláš ty?“ Odpovedala: „Trixie.“ Idem na to, toto bude dobré.
Letterman: Oh človeče, to sa stalo?
Nathan: To sa skutočne stalo. Opýtala sa: „Čo robíš?“ Odpovedal som, že som sa chystal vziať tento nákup k sebe, uvariť niečo malé na večeru a potom si možno prečítať nejakú knihu. Povedala: „Vieš, môžem ísť k tebe, uvariť s tebou večeru a po večeri môžeme robiť čo len chceš.“ „Čokoľvek čo chcem?“ „Čokoľvek čo  chceš.“ Toto bude skvelé.
A ja na to: „Tak ma teda Trixie nasleduj do môjho bytu.“ Na to sa otočila sa ku mne a povedala: „To by si povedal?! Máš predsa priateľku!“
Ja som hral cudzincov, ona mi prichystala pascu.

Nathan sa znovu ukázal ako skvelý rozprávač príhod a zabávač.

Nathan pri príchode do show Davida Lettermana ukázal svoje vypracované bicepsy.

V poslednej epizóde predchádzajúcej série sa toho veľa udialo. Ako bude štvrtá séria ovplyvnená Montgomeryho smrťou a postrelením Beckettovej?

Andrew Marlowe: Áno, bolo tam veľa dojímavých scén. Tohtoročná premiérová epizóda mala voči fanúšikom povinnosť zaoberať sa všetkými týmito scénami. Aký emocionálny dopad to bude mať na Castla a čo jeho priznanie, a prežije vôbec Beckettová? Ak prežije, ako sa postaví k tomu, čo počula? Musíme sa tiež venovať úplne novej postave prichádzajúcej na okrsok, ktorá nepozná našich detektívov, nie je ihneď na ich strane, a ktorá preberá prácu kapitána Montgomeryho. Vonku sú stále ľudia, ktorí chcú zabiť Beckettovú. Máme veľa vecí, ktorým sa musíme venovať v premiére novej série.

Keď sa trochu pozriete späť, ako si myslíte, že dopadla tretia séria? Vyvíjala sa podľa plánu, ktorý bol na začiatku vytýčený?

Andrew Marlowe: Počas série sa nevyhnutne robia zmeny. Mali sme celkom dobrú ideu ako pojať tretiu sériu a neskôr sa nám ukazovali skutočne zaujímavé myšlienky. V tíme sme mali spisovateľa Willa Bealla, ktorý prispel k nášmu príbehu tak, že sme všetci boli zvedaví na to, čo nám priniesie záver tretej série. Celé sa to určitým spôsobom vynorilo niekde v tretine sezóny. Vždy sme tak nejako smerovali k takémuto záveru série, ale jednotlivé časti do seba zapadli až neskôr v sezóne. Zvyčajne to prebieha práve takto. Keď to zovšeobecním, páčil sa mi spôsob, akým sezóna dopadla. Som človek, ktorý verí, že postavy musia rásť, aby ostali na obrazovke živé a my sme zatiaľ ukázali iba zaujímavý vývin niektorej postavy bez zásadnej zmeny dynamiky medzi našimi postavami.

Váhali ste nad streľbou na Beckettovú v záverečnej epizóde, vedomý si toho, akí bystrí sú diváci?

Andrew Marlowe: Nemyslím si, že sme nad tým váhali, ale myslím si, že musíte rešpektovať inteligenciu divákov a musíte akceptovať naplnenie ich prianí. Vedeli sme, že  nemôžeme nechať Castla a Beckettovú pobozkať sa a potom ich nechať na všetko zabudnúť a aj keď to bol „bozk v rámci tajnej operácie“, mohli ste zreteľne vidieť, že mal dopad na obe postavy. Venovali sme sa tomu v záverečnej epizóde, kde Castle hovorí: „Zažili sme tento moment. Nikdy sme o ňom nehovorili.“

Nálada v záverečnej epizóde bola pochmúrnejšia ako zvyčajne, bolo to úmyselné rozhodnutie a bude to pokračovať?

Andrew Marlowe: Nemôžete sa zaoberať určitými témami, ktorým ste sa venovali v záverečnej epizóde, a žartovať pri tom. Jedna z vecí, ktorú na Castlovi všetci milujeme, je možnosť veľkého dynamického rozsahu s rôznymi druhmi epizód. Skutočnosť, že môžete mať v tej istej sezóne „kliadbu múmie“ a pátranie po sériovom vrahovi, ktorý chce zabiť Beckettovú, je zaujímavá. Naša premiérová epizóda bude mať kvôli všetkým emočným záležitostiam, s ktorými sa potrebujeme zaoberať v dôsledku Beckettovej postrelenia, priznaní toho, čo ľudia cítia  jeden k druhému a kvôli následkom Montgomeryho smrti, trochu vážnejšiu náladu ako podľa mňa bežná castlovská epizóda. Ale pri druhej epizóde sa vrátime do ľahšej, zábavnejšej atmosféry.

Môžete nám porozprávať o niektorých špecifických momentoch z predošlej sezóny, ktoré boli niečím výnimočné?

Andrew Marlowe: Epizóda z prostredia telenovely bola veľmi zábavná a skutočnosť, že sa nám do nej podarilo dostať hercov z telenoviel a seriálov, ma naozaj potešila. Bol som ohromený Nathanovou a Staninou schopnosťou, že dokázali pokračovať a stále udržovať medzi sebou to správne napätie. Veľkým momentom bol pre nás bozk. Mne osobne sa páčila scéna - keďže som písaval scenáre pre akčné filmy - keď Castle vytiahol všetky káble zo špinavej bomby.

Má štvrtá séria nekajú tému?

Andrew Marlowe: To, čo plánujeme urobiť - a vždy sme aj plánovali - je, aby vzťah medzi Castlom a Beckettovou čelil určitým výzvam, skompletizovať určité skutočnosti a zaoberať sa záverom predchádzajúcej sezóny a niektorými vecami, ktoré sme načrtli, ale zatiaľ sme sa im nevenovali. Témy sa vynárajú postupne, tak ako prechádzate sezónou a niekedy dokážete vidieť témy jasne, až keď sa pozriete späť. Keby som sa spätne pozrel na predošlú sériu, nie som si istý, či by som mohol poukázať na nejakú ucelenú tému.

Akú úlohu v chode okrsku zohrá nová kapitánka?

Andrew Marlowe: Minulú sezónu išli veci na okrsku až príliš bezproblémovo. Nebolo žiadnym tajomstvom, že Beckettová bola „učiteľov miláčik/triedny obľúbenec“. Bola dobrou študentkou, ktorá mala vo všetkom úspech. Chceli sme, aby ona a aj zvyšok tímu čelili výzvam, pretože Castle bol tiež na okrsku akceptovaný od polovice predchádzajúcej sezóny. Príchod novej postavy, ktorá sa správa spôsobom, „Kto ste? Čo tu robíte? Prečo ste tu?“  a hovorí Beckettovej, „Nie, nie, nie, musíte dodržiavať moje pravidlá. Nemôžete konať spôsobom, akým ste konali pri kapitánovi Montgomerym,“ vedie k určitým konfliktom. Tentokrát to stavia Castla a Beckettovú na rovnakú stranu, kde sa proti kapitánke spoja. Je to ďalší spôsob utužovania ich vzťahu.

Môžete prezradiť viac detailov o novej kapitánke?

Andrew Marlowe: Je viac orientovaná na politiku, než sme videli predtým. Má svoje vyhliadky zamerané  na postupovanie  po kariérnom rebríčku, takže jej príchod na dvanásty okrsok je narušením zabehnutého fungovania. Snaží sa zaviesť poriadnu šéfovskú funkciu. Prišla z Vnútorných záležitostí, takže je človekom, ktorý dozerá na políciu, preto sa u nej prejavuje prirodzená nedôvera, že ľudia sa snažia robiť veci poza jej chrbát. Má svoju reputáciu, volá sa Victoria Gatesová a jej prezývka je „Iron Gates“(Železná Gatesová). Náš tím teda musí prekonať trochu viac prekážok, ak chce viesť prípady spôsobom, akým ich viedol predtým a ktorý mu nie je tolerovaný.

Je možné, že v tejto sezóne uvidíme v Castlovi viac hercov zo seriálov?

Andrew Marlowe:  Nie je to tak, že by sme zapĺňali náš seriál hercami z rôznych seriálov, ale sú k dispozícii a robia dobrú prácu. Som si istý, že s niektorými sa uvidíme na našich kastingoch. Je naozaj veľmi zlé, že takéto východisko pre získavanie hercov sa zdá byť na ústupe, pretože to bolo pre mnohých ľudí skvelým základom na skúšanie. 

Čo vám v súčasnosti nedá spávať?

Andrew Marlowe: Za posledných 10 až 15 rokov, kvôli konkrencii zo strany káblovej televízie, kvôli konkurencii  hier a internetu, sa televízia musela stať lepšou, komplikovanejšou a príťažlivejšou. Fakt, že súťažíme proti seriálom na HBO, seriálom, ktoré môžu oveľa viac prekračovať rôzne limity - v rámci televíznych staníc sa všetko muselo rozvinúť a ak sa pozriete na dnešný seriál a porovnáte ho s tým spred 20 rokov, sofistikovanosť  príbehov sa zvýšila. Snažiť sa a urobiť 22 až 24 epizód za rok, dané ekonomické podnebie a to, že každý čelí tomu, aby pracoval za určitú cenu, pretože podiely divákov sa nevyhnutne zmenšujú, znamená, že sa skutočne musíte snažiť byť najlepší a nemôžete sa s ničím uspokojiť. Takýto druh atmosféry, v ktorom my všetci pracujeme, mi nedá spať a stále premýšľam: „Ako to môžem urobiť lepšie? Ako môžem priniesť divákom zápletku, ktorú predtým ešte nevideli? Ako môžem zobrať žáner, ktorý diváci už dobre poznajú a posunúť ho ďalej?“

Zdroj: hollywoodreporter.com