----------------------------------------------------------------------------------

Do raja

Drahá Kate

Dnes sa moja maličká vydávala. Už viac nie je moja. Dal som ju niekomu inému. Verím tomu, že sa o ňu jej manžel postará. Robí ju šťastnou a to je jediná vec, na ktorej záleží. Dnes doslova žiarila, Kate.

Keď som ju sprevádzal uličkou v kostole, nohy sa mi triasli tak nekontrolovateľne, až som si myslel, že to nakoniec nezvládnem. Zvládol som to. Čerpal som zo sily, ktorú som ani nevedel že mám. Prešiel som až na koniec, kde som ju predal jej manželovi a zrútil som sa na stoličku.

Na svadbách je najhoršie to, že je na nich vždy toľko párov. Ja som žiadnu bezduchú kreatúru ako svoj doprovod samozrejme nemal. Ako 'partnerku' som mal svoju matku. Celý deň na mňa všetci hádzali ľútostivé pohľady. Dobre vedeli koho som túžil mať po svojom boku. Chcel som im ublížiť. Dnešok bol o Alexis. Nie o mne, alebo o tebe. Nebol o mojej bolesti.

Alexis nechcela aby to tak bolo. Predniesla prípitok. Dala mi jeho kópiu, lebo vedela, že si jej slová budem musieť prečítať, aby som ich dokázal naozaj vstrebať.

Viem, že nie je zvykom, aby nevesta prednášala prípitok. Som si tiež vedomá, že môj otec chce, aby bol dnešok o mne. Je zlomený a aj keď sa to predo mnou snaží čo najlepšie skryť, ja mu to stále vidím na očiach. Som na neho taká hrdá. Bolo by pre neho také ľahké vzdať sa, ale on vydržal. Bojoval a stále bojuje. Mal lásku, ktorú stratil. My sme ju stratili. Tiež som ju milovala. Jej neprítomnosť je hmatateľná. Chýba mi. Chcela by som, aby tu dnes bola. Chcela by som preto, aby sme si na ňu dnes pripili. Na detektívku Kate Beckettovú.

Nikto si nevšimol, keď som po tom ako všetci zdvihli svoje poháre zmizol. Prišla ma hľadať moja mama. Povedala mi, aká je na mňa nesmierne hrdá. Podarilo sa mi pozbierať sa a vrátiť sa na hostinu práve načas, aby som mohol tancovať so svojou dcérou.

Väčšinu dňa sa mi darilo potláčať myšlienky na teba do úzadia, ale keď bolo po všetkom, tak som išiel do mojej hotelovej izby, kde som sa hodil na posteľ. Mysliac na teba som plakal.

Čo by si mala na sebe? Ako by si si upravila vlasy? Ako by si sa namaľovala? Aká voňavka by ma dovádzala k šialenstvu zakaždým, keď by som ju na tebe ucítil? Tancovala by si so mnou? Dúfam, že áno. Bože, dúfam, že áno.

Tancoval som so svojou dcérou. Tancoval som s mojou mamou. Tancoval som aj s Lanie. Bola tam rovnako, ako tam boli aj Esposito, Ryan a Jenny. Nemyslel som si, že sa ukážu, ale oni mi povedali, že som súčasťou ich okrskovej rodiny, a to zahŕňa aj malú Castleovú.

Po svadbe Ryana a Jenny som ti nepísal. Ak mám byť úprimný, tak väčšina z nej je pre mňa len jedna veľká rozmazaná spomienka plná šampanského. Pamätám sa na to, ako sa Esposito rozplakal, keď ťa spomenul v svojom príhovore družbu. Pamätám sa, že Ryan plakal pri tom, ako spomínal na sestru, ktorá mu veľmi chýba. Pamätám sa tiež, že ja som neplakal. Cítil som len prázdnotu.

Dnešok bol naozaj čudný. Som šťastný, pochopiteľne, a tiež hrdý na svoju dcérku. Jedna moja časť ale trpí pri pomyslení, že už viac nie je moja. Prial by som si, aby si tam dnes mohla byť. Pomohla by si mi uvedomiť si, že ma neopúšťa. Keď išlo o Alexis, tak si vždy vedela čo povedať, ako ma upokojiť.

Odišla do sveta, do modrých hlbín oceánu a už viac nepotrebuje, aby som ju viedol, držal ju za ruku.

Chýbaš mi každý deň. Dni ako tento sú ale najhoršie. Dni, v ktorých ide o rodinu. O ľudí, na ktorých mi záleží. Cítim sa, akoby moja bolesť nebola oprávnená. Nebola si moja manželka, nebola si ani moja priateľka. Mám pocit, akoby som nemal právo na to smútiť za tebou takýmto spôsobom. Mám v sebe dieru, ktorú nemožno vyplniť.

Môj stav sa zlepšuje. Ak sa ale priveľmi snažím, ak sa snažím predstierať že som v poriadku, tak sa začnú trhať tie ťažko zacelené okraje. Párajú sa a trhajú. Som na kúsky. Aj po všetkom tom čase som stále na kúsky. Už sú to roky, Kate. Roky. Aj tvoj otec je na tom lepšie ako ja.

Nezaslúžil som si ťa už keď si bola na žive. Nezaslúžim si za tebou takto smútiť. Napriek tomu, napriek všetkému, ťa ale milujem.

Nech sa stane čokoľvek. Milujem ťa.

Rick

----------------------------------------------------------------------------------

Nádherná noc

Drahá Kate

Dnes si Alexis vybrala svoje svadobné šaty. Sú prekrásne. Majú farbu slonoviny a majú úzky strih, nie ale priúzky. Vyrazila mi dych. Som na ňu taký hrdý. Videl som ju už v rôznych šatách, ale ani v jedných nevyzerala taká šťastná. Taká bezstarostná a spokojná. Teba som v šatách videl iba štyri krát.

Prvý krát keď sme pracovali na prípade tých vlámaní. Išli sme v utajení na tú charitatívnu aukciu v Metropolitnom Americkom Divadle Tanca, pamätáš sa? Tie šaty som ti kúpil ja. Dúfam, že si si o mne preto nemyslela aký som arogantný. Pravdou ale je, že som presne vedel čo sa na takýchto podujatiach od ľudí očakáva a ty nie. Viem, že ťa hnevalo už len to, že tam musíš ísť. Nechcel som, aby si mala problémy ešte aj s tým, čo si obliecť.

Ak mám byť úprimný, nepredpokladal som, že si ich oblečieš. A tak dúfam, že keď si sa ukázala na prahu mojich dverí, tak si mi odpustila môj nemý úžas. Keď som tie šaty vyberal v obchode, tak som si myslel, že si ťa v nich dokážem predstaviť. Ale moja predstava nesiahala realite ani po päty. Sadli ti tak perfektne, akoby si každá jedna nitka z nich vychutnávala kúsok tvojho tela, ktorého sa dotýkala. Tie šaty vyzerali ako nádherná druhá koža vyrobená len na to, aby zdôraznila každú jednu prednosť tvojho tela. V tú noc si bola prekrásna. Bol som rozpoltený medzi túžbou vidieť ťa v tých šatách po zvyšok svojho života a túžbou ich z teba strhnúť. Viem, že si neoblomne stanovila, že to nebolo rande, ale preboha ako som len túžil po tom aby bolo. Keby som ťa chcel vtedy pobozkať, tak by si mi to dovolila. V tú noc sme spolu prvý krát tancovali. Bola to prvá noc, cez ktorú som ťa mohol držať v náručí, cítiť teplo tvojho tela v blízkosti môjho.

Druhý krát som ťa videl v šatách na krste knihy Nikki Heatovej. Paula mi povedala, že si mala šaty značky Hervé Leger. Pamätám sa, ako som si myslel: kúpila si kvôli tomu šaty od návrhára?  Paula mi tiež povedala, že sa s tebou mám vyspať. Povedala mi nech to zo seba dostanem, ale ja som už vtedy vedel, že s tebou chcem mať viac než len nezáväzný románik. Chcel som ťa spoznať. Vieš, že som tú ponuku na druhú knihu pôvodne nechcel prijať? Potom si mi ale povedala, že chceš aby som ju prijal a už vtedy by som bol pre teba spravil čokoľvek. A tak som ju prijal. Ak by som aj prijal tú druhú ponuku, tak som nemal na pláne povedať ti zbohom. Dal som si záväzok, že ťa spoznám nielen pracovne. Potom mi ale ponúkli zmluvu na tri knihy o Nikki Heatovej a zvyšok už poznáš.

Späť ale k tým šatám. Vyzerala si úžasne. Viem, že si mala trému z prechádzky po červenom koberci a z toho, že si ťa budú ľudia fotiť. Ale zvládla si to ako profesionálka. Vošla si do miestnosti v tých kobaltovo-modrých šatách, ktoré kopírovali tvoje štíhle telo, a ja som z teba nemohol spustiť oči. Tvoja prítomnosť zaujala na chvíľu oči každého človeka v miestnosti. Moju pozornosť si si ale držala oveľa dlhšie. V tú noc si začala veriť v to, že si o tebe myslím, že si výnimočná. Viem, že si mi v tej nemocnici po tom ako postrelili Sorensona úplne neverila, ale keď som to napísal do venovania celému svetu na oči, myslím, že vtedy ti to začalo pomaly dochádzať.

Tretí krát bol môj najneobľúbenejší. Bola si na rande s akýmsi hasičom, o ktorom si si očividne myslela, že bol kus. Vyzerala si nádherne. Mala si červené šaty na jednom ramienku. Tvoje vlasy boli natočené a vypnuté dohora, odhaľujúc tak tvoju štíhlu šiju. Želal som si, aby som bol na tom rande s tebou ja. Chcel som s tebou ísť na večeru. Chcel som byť ten, kto ťa v tú noc odvezie domov. Aj vtedy som ťa miloval, Kate. Ešte som si to nepriznal. Vedel som, že chcem byť tvoj priateľ, chcel som tam pre teba byť, ale nemyslím, že som si vtedy uvedomoval hĺbku svojich citov.

Štvrtý krát bolo všetko inak. Išli sme do klubu. Vedela si, že budeš musieť flirtovať a tak si sa obliekla najodvážnejšie ako som ťa kedy videl oblečenú. Do čerta, Kate, tie šaty obopínali tvoje krivky. A vieš čo? Žiarlil som. Žiarlil som na tie šaty. To ja som chcel byť ten obopínajúci tvoje krivky. Tentoraz bolo všetko inak, pretože keď som sa na teba pozrel, tak som vedel aký pocit by to bol mať tvoje telo na tom mojom. Keď som sa ti pozrel na pery, tak som znovu ucítil ich omamnú chuť. To aké by bolo prechádzať prstami cez tvoje vlasy som si predstavovať nemusel. Ten pocit som už poznal.

V jedných šatách som ťa ale nikdy nevidel – v svadobných šatách. Neviem, či by som mal byť kvôli tomu vďačný alebo zdevastovaný. Keby išlo o našu svadbu, tak ti musí byť jasné, že by som bol v ten deň najšťastnejším mužom na svete. Keby som sa ale niekedy musel pozerať na to, ako si berieš niekoho iného, tak by ma to zlomilo. Roztrieštil by som sa na také nepatrné kúsky, že moje opätovné poskladanie by bolo nemožné. Ako si mi raz povedala, bol by to pre mňa neporušiteľný záväzok. Neviem, Kate. Proste neviem. Niekedy o tých štyroch zážitkoch snívam a snívam aj o mnohých ďalších, ku ktorým nikdy nedošlo.

Je to pre mňa čoraz ľahšie. Stále ma to bolí, stále chýbaš každému úbohému atómu, z ktorého sa skladá moje ja, ale už sa s tým vyrovnávam o trochu lepšie. Stále dlhšie a dlhšie rozmedzie času dokážem fungovať normálne. Celú dobu ale samozrejme cítim bolestný pocit viny. Malo by ma to bolieť. Po všetkých tých veciach, ktorými som ťa zranil, po všetkých tých razoch čo si ma prijala späť, keď som si to nezaslúžil, si tú ukrutnosť života bez teba zaslúžim. Prajem si len, aby môj trest nebol podmienený tvojou smrťou. S radosťou by som znášal túto bolesť ak by to znamenalo, že žiješ.

Som stále na žive, stále bojujem. Viem, že by si nechcela aby som to vzdal.

Milujem ťa.

Rick

----------------------------------------------------------------------------------

Teraz to už vidíme

Drahá Kate

Je to moja vina. To je ten dôvod, prečo nemôžem nájsť útechu v sebaľútosti. Prvá vec, ktorú som urobil, keď si mi prvý krát povedala o prípade tvojej matky, bola donútenie Esposita aby ma vzal do archívov a ukázal mi ten spis. Zobral som si ho domov. Bol som arogantný. Ako som si len mohol myslieť, že dokážem ten prípad vyriešiť?

Keď som k tebe prišiel ohľadom znovuotvorenia jej prípadu, už vtedy som vedel ako tvoju matku naozaj zabili. Povedala si mi, že ak sa toho prípadu čo i len dotknem, tak sme skončili. To preto som váhal povedať ti to. Nechcel som, bol som pripravený na to zabudnúť. Vedel som, ako by ťa tá informácia zranila. Moja matka mi ale povedala, že ti to povedať musím. Bol som zhrozený strachom z toho, že ťa stratím, ale aj tak som ti to povedal.

Zlomilo ťa to. Prepáč mi to. Prijala si ma ale späť, čo som si vôbec nezaslúžil. S tým, že som prípad tvojej matky otvoril iba kvôli sebe si mala pravdu. Chcel som dokázať, že naozaj za niečo stojím. Ale urobil som to aj kvôli tebe, alebo som si to aspoň myslel. Nikdy som nerozmýšľal nad tým, ako by ťa to mohlo zlomiť. Nikdy nepochopím, prečo si ma prijala naspäť.

Potom si musela zabiť tvoje jediné vodítko k mužovi, ktorý objednal vraždu tvojej mamy a to len kvôli takému hlupákovi ako som ja. Nechcel som, aby si to urobila. Už vtedy by som kvôli tebe umrel. Chcel som, aby ma zastrelil a ty si tak mala šancu nájsť toho chlapa stojaceho za vraždou tvojej matky.

Dúfam, že vieš ako sa moje srdce rozbilo na milión kúskov, keď som ti povedalo o mojom odchode. Nikdy som ťa nechcel opustiť, ale myslel som si, že bude pre teba jednoduchšie ak odídem sám od seba namiesto toho, aby si ma o to musela prosiť. Keď si povedala všetky tie veci o tom, ako si zvyknutá na to, že som blízko teba a že chceš aby som tam bol aj naďalej keď chytíš tie svine stojace za vraždou tvojej matky, chcel som kričať od radosti. Bolo to prvý krát čo si mi dala nejaký náznak ohľadom toho, že moja prítomnosť nebola pre teba tá najhoršia vec na svete.

Na dlhú dobu sa všetko upokojilo, Kate, skoro na rok. Keď ti chcel vtedy Raglan niečo povedať a ty si na to zareagovala tým, že som človek, ktorému dôveruješ, cítil som sa ťa nehodný.

Keďsomzbadalnatvojomtričkukrv,myslelsom,žeťapostrelili. To som povedal. Nepovedal som, že mojesrdcenachvíľuprestalobiť. Nepovedal som, že bymazničiloakbysatiniečostalo. Nepovedal som, že ťamilujem. Len som si to myslel. Dúfam, že si tie nevypovedané city v mojich slovách počula.

A dopekla, Kate – ten bozk. Myslím, že obaja dobre vieme, že to nebola len pretvárka. Ten vzdych, ktorý ti v nestráženej chvíli unikol z úst, mi takmer podlomil nohy. Chuť tvojich pier je neopísateľná, spoznal by som ju ale kdekoľvek. Bol to ten najintenzívnejší a najúžasnejší bozk v mojom živote.

Vymlátil som pre tvoju záchranu z Lockwooda dušu. V tej chvíli by som ho bol kľudne i zabil, Kate. Mohol som mu zobrať život mojimi holými rukami. Ošetrila si mi potom ruku a vtedy som ti po prvý krát povedal navždy. Skoro som ti povedal aj to, že ťa milujem, ale potom som si spomenul na Josha. Kvôli Demmingovi som ťa opustil, ale keď sa zjavil Josh, nemohlo ma už od teba odtrhnúť nič na svete.

Zahryzol som si do jazyka a sledoval ho, ako ťa miluje. Pozoroval som, ako si chodila k nemu domov a predstieral som pri tom, že si nezlomila kúsok môjho srdca zakaždým, keď si odišla.

Prosil som ťa, nech to necháš na pokoji. Viem, že to nebolo správne. Tvoj otec aj Montgomery mi obaja povedali, že som ten jediný, kto ťa môže prehovoriť aby si to nechala tak. Ale aj tak som sa za to nenávidel.

Nemal som právo prosiť ťa o to, aby si to nechala na pokoji. To ja som bol ten, kto ten prípad znovu otvoril. To ja som ťa do neho opäť vtiahol. Nemal som žiadne právo na to zmeniť názor a prosiť ťa, aby si nechala na pokoji prípad, ku ktorému som ťa sám dotiahol.

Prepáč mi to. Veľmi ma to mrzí, láska moja. Mala si úplné právo povedať mi nech odídem. Povedala si akmátešťastie,taknájdeteniekoho,ktojeochotnýstáťzavaminechsastanečokoľvek. Keď si to hovorila pozerala si sa na mňa. Dúfam, že vieš i ja by som za tebou stál, aj keby všetci na celom svete boli proti tebe. Bol by som s tebou. Stál by som pri tebe aj keby si niekoho zabila.

Prepáč. Je to moja vina, Kate. Je to moja vina, že si mŕtva. Nerozumiem tomu, ako mi mohol tvoj otec odpustiť. Nechápem, prečo mnou nie sú tvoji priatelia a rodina znechutení tak, ako som znechutený ja sám zo seba. Je mi to tak ľúto.

Chýbaš mi, potrebujem ťa, milujem ťa.

Rick

----------------------------------------------------------------------------------

Všetci ma zbožňujú

Drahá Kate,

krst knihy Heat Rises bol včera večer. Vošiel som do tej miestnosti a všetky fotoaparáty sa mi natlačili do tváre. Na fotkách budem ale zrejme chýbať. Všetko, čím som kedysi bol, sa muselo niekam odplaviť a zo mňa tu zostalo len niečo, čo sa na fotku zachytiť nedá. Moja koža je určite priesvitná a tak každý, kto bude chcieť, môže cez ňu vidieť moje pulzujúce žily.

Novinári vedeli, že na mňa nemajú hovoriť. Paula vydala vyhlásenie, v ktorom oznámila, nech ma nechajú na pokoji. Povedala im, že si ma môžu odfotiť pri tom, ako budem prichádzať, ale to bolo všetko. Jasne im povedala, že ak ktokoľvek spomenie tvoje meno, tak ho vyhodí von do chladnej noci rýchlejšie, než dotyčný stihne svoje slová patrične oľutovať. Ako keby som bol vôbec schopný počuť, ako tvoje meno povie niekto iný cez to nepretržité kričanie v mojej hlave, v ktorom sa jeho zvuk neustále opakuje.

Kniha sa predáva zatiaľ zo všetkých najlepšie. Je mi z toho zle. Tvoja strata mi priniesla veľký finančný obnos. Nechcem to. Ani cent. Dám to všetko na charitu. Na charitu tvojej matky. Nikdy sme sa nedostali k tomu, aby sme pre ňu usporiadali nejakú aukciu. Teraz ju už ale neusporiadam. Predstava toho, ako by si svojou krásou zatienila všetkých ľudí v miestnosti by bola moc bolestivá.

Toto je posledná kniha. V dobe Montgomeryho pohrebu som ju mal už dokončenú. Už mi zostávalo napísať iba venovanie. Myslel som si, že bude pre mňa ťažké ho napísať. Myslel som si, že budem mať problém s tým zhmotniť svoje myšlienky na papier. Hneď, ako som si k tomu ale sadol, som vedel čo mám napísať. PreKB,navždy. Dúfam, že sa ti to páči. Naozaj. Páči sa mi na tom, že pre všetkých ostatných je to iba obyčajná veta, ale pre teba a pre mňa znamená navždy oveľa viac. Znamená to chytímťakeďbudešpadať. Znemená to jemitoľúto. Znamená to nikdyťaneopustím. Znamená to milujemťa.

Chalani vedia, čo som tým myslel, rovnako ako aj všetci na okrsku. Rozumejú tomu, že som im nevýslovne vďačný, ale toto venovanie muselo byť jedine tvoje. Rovnako ako moje srdce. Chápu tiež to, prečo sa k nim už nevrátim. Karpowská mi povedala, že si je istá že by nikomu nevadilo, keby som chodil s Ryanom a Espositom na výjazdy ak by som potreboval novú inšpiráciu. Neuvedomila si, že odvtedy čo si zastrelila Dicka Coonana to už nebolo iba o knihách. Žiadny výskum už robiť nepotrebujem. Každý deň som nechodil zo svojho bytu na okrsok kvôli nejakej inšpirácii, ale kvôli tebe. Chodil som tam preto, lebo mi to poskytovalo výhovorku na to znovu ťa vidieť.

Na tom, či by som sa mohol vrátiť na okrsok, už ale aj tak nezáleží. S Nikki Heatovou je koniec. Nezabil som ju. Som si istý, že chápeš prečo. Heat Rises som ale zakončil trochu inak ako tie ostatné knihy. Je z toho cítiť ukončenie. Nie je v tom ale cítiť tá istá definitívnosť ako v poslednom románe o Derrickovi Stormovi. Táto kniha nie je len koncom Nikki Heatovej, je aj koncom Richarda Castla ako autora.

Neviem čo budem teraz robiť. Proste to neviem. Nepotrebujem byť bohatý. Nepotrebujem byť slávny. Nepotrebujem žiadnu malú, bezvýznamnú prácu, ktorou by som zabil čas. Jedného dňa možno budem schopný sa vrátiť späť do roboty. Možno predsa len nájdem niečo, čo ma donúti ráno vstať a niečo urobiť. Možno.

Priznávam, Kate. Cítim sa trochu lepšie. Začal som si na tú bolesť zvykať. Nemyslím tým to, že sa zmenšila, ale skôr to, že moja schopnosť potlačiť ju do úzadia na dlhšiu dobu sa zlepšila. Už nie je taká ostrá. Tá bolesť. Bola ostrá a oslepujúca, boli to muky. A potom som zase nič necítil. Teraz je to pomalý bôľ horiaci hlboko v útrobách môjho vnútra. Nie je to ten druh rany, ktorá sa zahojí, nie úplne.

Milujem ťa, Kate. Neznášam pomyslenie na to, že sa začínam cítiť lepšie. Viem, že je to bláznovstvo, ale pre mňa je tá bolesť niečo ako fyzický prejav lásky, ktorú k tebe v mojom srdci cítim. Mám pocit, akoby ma stratou tej bolesti moje telo zrádzalo. Moja láska k tebe nikdy nezoslabne, o tom nepochybujem. Ako by mohla? Nie som zmes. Som prvok, nezvratná reakcia. Nemôžem sa vrátiť. A ani nechcem.

Neviem, kedy ti zase napíšem. Neviem, či mi to písanie pomáha. Myslím si, že áno, ale všetci okolo mňa si myslia opak. Toto ale nie je ono, Kate. Je to jediná vec, ktorá mi zostala. Jediný kúsok z teba, ktorý mi zostal. Možno ti už nebudem písať tak často ako doteraz, ale nikdy s tým neprestanem.

Takže zbohom, ale nie navždy. Milujem ťa.

Rick

----------------------------------------------------------------------------------

Bez závisti a bez zlosti

Drahá Kate,

bolí to. Stratil som pojem o tom, koľko bezsenných nocí som strávil sedením pri tomto okne zababušený, v noci mraziacej až do špiku kostí. Mám okolo ramien prehodenú deku, ale nie preto, že by mi bola zima, ale skôr ako taký chabý pokus o útechu.

Na takéto príležitosti som si na IPode vytvoril zoznam pesničiek. Viac nocí strávim ich počúvaním, než naozajstným spánkom. Sedím tu až kým nevyjde slnko. Pár krát ma tak našla Alexis.

Vždy keď zistí, že som tu opäť strávil noc, tak jej vidím na tvári čistý a neskrývaný zármutok. Je to pre mňa úľava. Cítiť niečo. Znamená to, že dokážem ešte niečo cítiť.

Som prázdny. Všetko je preč Kate. Úplne všetko. Moja inšpirácia. Môj obdiv k okolitému svetu. Radšej by som cítil akúkoľvek bolesť, než toto. To ale nejde. Necítim.

Chcem, aby ma niečo bolelo. Chcem plakať. Chcem byť rozzúrený. Chcem byť, ale nemôžem. Mohol by som tu sedieť aj do konca sveta, Kate. Celý deň len sedieť a pozerať pred seba.

Ubližujem svojej dcére, ale nevnímam to. Som prázdna škrupina. Tento pocit ma vtiahol, keď som si nedával pozor. Vtiahol ma a teraz ma drží, ale pre mňa je to iba dlho očakávané oslobodenie. Tu nevidím tú bolesť v očiach ľudí, ktorí sa na mňa pozerajú. Nevidím ich sklamanie.

Ubehlo veľa času odkedy som ti naposledy napísal. Každý deň sa s tebou samozrejme v mysli rozprávam, ale potrebu spísať svoje myšlienky na papier som už hodnú chvíľu nepocítil. Alexis ma videla, ako som ti písal na tvoje narodeniny. Povedala mi, že nie som v poriadku, že by som mal na teba zabudnúť. Nemôžem. Aj teraz, keď vidím nejakú vec, pomyslím si Kate,videlasito? Rozprávam sa s tebou aj keď mi je smutno. Nikomu som to nepovedal. Povedali by mi, nech s tým prestanem. Ale ja nemôžem. Na to, aby som prestal, to moc bolí.

Prečo ti teraz vlastne píšem? Alexis sa bude vydávať. Vydávať, Kate. Už pár rokov chodila s jedným chlapcom. Myslím, že jej ho schvaľujem na toľko, koľko len otec dokáže schváliť iného muža v živote svojej dcéry. Som za nich šťastný. Ale Bože, Kate, ako to len bolí.

Zakaždým, keď mi ukáže svoje šaty, tak si ťa v nich predstavím. Zakaždým, keď sa ma opýta na jedlo, rozmýšľam nad tým, či by ti chutilo. Snažím sa tu pre moje malé dievčatko byť, byť šťastný ohľadom jej  svadby, ale všetko na čo myslím je naša svadba. Viem, že je to povýšenecké už len to pomyslenie, že by si sa na mňa niekedy čo i len zaľúbene pozrela, nieto ešte prijala moju žiadosť o ruku a stala sa pani Castlovou.

Pamätám sa na ten prípad, na ktorom sme tak dávno pracovali, ktorý zahŕňal môjho kamaráta Damiena. Vošla si do miestnosti a povedala ,detektívka Kate’, ale potom si zbadala aj mňa a tak si dodala ,Castle’. V svojej hlave si tieto tri slová občas opakujem stále a stále dokola. DetektívkaKateCastle(ová). Myslím si, že to znie celkom pekne.

V práci by si si ale ponechala svoje dievčenské meno – Beckettová. Keby som ťa musel donútiť zmeniť si svoje meno na moje, tak by som to urobil. Všetko ohľadom našej svadby a nášho života by mohlo byť podľa teba, mojou jedinou požiadavkou by bolo tvoje meno – Kate Castlová.

Nie že by na tom teraz záležalo.

Chýbaš mi, ale je v tom oveľa viac. Chýba mi budúcnosť, ktorú sme spolu nemohli prežiť. Myslím na všetok ten premárnený čas a cítim pritom neutíchajúcu a neovládateľnú bolesť.

Stavím sa, že si myslíš ako robím s komára somára. Nikdy si nebola naozaj moja, takže mi nemôžeš chýbať v celej svojej kráse. Ja ťa ale tak strašne milujem, pretože to, že si nikdy nebola moja, je ešte horšie. Nemám žiadne spomienky na nás dvoch ako pár, pretože sa to nikdy nestalo.

Som neuveriteľne šťastný, že Alexis našla lásku svojho života a mala toľko rozumu, aby mu to povedala a držala si ho nablízku. Dúfam, že ho nikdy nepustí. Poučila sa z mojich chýb, čo je pre mňa jedinou útechou.

Závidím jej. Snažím sa s tým prestať. Ja viem, nie je správne závidieť svojej vlastnej dcére jej šťastie. Ale ona má pred sebou celý život a väčšina toho môjho je už za mnou. Môj koniec sa pomaly blíži.

Milujem ťa, Kate. Toľko času som premárnil. Mal som ti to povedať vtedy v tom mraziacom boxe. Zoči-voči bombe. V L.A. Po tom, ako sme sa pobozkali. Po tom, ako si zastrelila vraha svojej matky. Keď som ťa zachránil z tvojho horiaceho bytu. Keď som ťa pozval do Hamptons. Keď som sa vrátil domov z najhoršieho leta svojho života. Po tom, ako si ma zachránila pred tým trojnásobným vrahom.

Hovorím ti to teraz, aj keď viem, že to nestačí, ale je to všetko čo mám.

Milujem ťa

Rick

----------------------------------------------------------------------------------

No nie je rozkošná?

Drahá Kate,

dnes máš narodeniny. Mala by si tridsať dva rokov. Nevie o tom veľa ľudí. Svoj vek sa ti vždy pred ľuďmi akosi darilo utajiť. To Lanie mi povedala, v aký deň by si mala narodeniny a koľko rokov by si mala.

Povedala mi to už minulý rok, ale nikdy som s tým nič neurobil. Chcel som počkať a sledovať, ako sa budeš v ten deň tváriť. Pamätám sa, že si vyzerala smutne. Skrývala si to bravúrne, ale predo mnou si to skryť nemohla. Pravdu som ti vždy videl na očiach.

Myslel som si, že to bolo kvôli tomu, že si sa o ten výnimočný deň nemohla podeliť so svojou mamou a tak si sa o neho nechcela deliť s nikým. Dúfam, že ti tvoj otec zaželal všetko najlepšie. Nezáleží na tom ako moc ťa to bolelo, ale prianie od niekoho, komu na tebe naozaj záležalo, si si zaslúžila.

Neviem, či bola moja teória správna, a teraz sa to už asi nikdy nedozviem. Dnes som bol u tvojho otca na návšteve. Ukázal mi svoj album s fotkami, ktoré fotil každý rok na tvoje narodeniny.

Moje prvé slzy padli na obrázok, na ktorom si bola ešte celá otlčená a taká nahnevaná, akú som ťa nikdy nevidel, pričom si nebola na svete ešte ani desať minút. Už vtedy si bola nádherná aj napriek tomu, že si bola čerstvo vydaná napospas krutej realite života na Zemi.

Prechádzal tvojimi obrázkami z detstva a zastavil sa na fotke z oslavy tvojich šiestych narodenín. Akurát si otvárala darček a na tvári si mala výraz čírej radosti, aký som ešte nikdy nevidel. Zaujímalo by ma čo bolo v tom darčeku. Na tej fotke ťa tvoja mama sleduje s takým výrazom, ktorý mohol znamenať jedine nekonečnú lásku.

Chcel by som sa s ňou stretnúť. Tým, že som ťa poznal, mám taký pocit, akoby sa aj stalo. Bola si výnimočná. Viem, že si sa vždy cítila, akoby si svojej matke nesiahala ani po päty, ale aby si jej ty nesiahala ani po päty, musela by byť nekonečne vysoká.

Na ďalšom obrázku, nad ktorým som sa zastavil, si mala dvanásť rokov. Práve si začínala vchádzať do takej tej nemotornej fázy dospievania, v ktorej boli tvoje ruky a nohy moc dlhé oproti zvyšku tvojho tela a hrbila si sa, len aby si skryla svoje prsia. Mala si mrzutý výraz a vyzerala si, akoby na svete nebolo nič horšie ako to, že ťa niekto fotil. Ale v očiach si mala iskru lásky k ľuďom, držiacim v rukách fotoaparát.

Pri ďalšej fotke mi srdce vynechalo úder. Z nemotornej fázy dospievania si už vyrástla, musela si mať okolo pätnásť rokov. Stratila si detskú guľatosť a prvá vec, ktorú som si všimol, boli tvoje lícne kosti. Bola si nádherná. Mala si tmavšie vlasy a rovnako aj šaty. Videl som, že si práve vstupovala do toho obdobia hnevu, o ktorom si mi občas rozprávala.

Odvtedy si každý rok rástla do väčšej a väčšej krásy. Keď si mala dvadsať rokov, svetlo v tvojich očiach zrazu vyhaslo. Tá fotka nevyzerala ani trochu narodeninovo. Ani by som to nezistil, nebyť toho, že narodeninové fotky boli účelom celého toho albumu. Sedela si na stole a pozerala sa na svoju tortu. Dovtedy každý rok vyzerala tvoja torta ako domáca, ale táto bola očividne z obchodu. Nikdy som nikoho nevidel pozerať sa na tortu s takou nenávisťou.

Potom boli všetky fotky viac menej rovnaké. Momentky, na ktorých si sa tvárila mrzuto. Neviem, kto ich fotil. Tvoj otec v tej dobe zapíjal svoj žiaľ alkoholom.

Fotky začali vyzerať trochu menej bolestivo po tom, ako sa na nich začal znovu objavovať tvoj otec. Ale v tvojich očiach bola stále bolesť. Jeden rok vyzerala trochu viac znesiteľná, už to nebola jediná emócia na tvojej tvári. Tvoj obraz na nej som pohladil prstom.

Tvoj otec mi povedal, že to bolo v ten tok, kedy som sa objavil ja. Poďakoval mi, Katie, za moju snahu urobiť všetko pre tvoju záchranu. Poďakoval mi za to, že som tam bol, keď si sa mu vytrácala. Plakal som a rovnako plakal aj on, ale nebola v tom žiadna hanba. Nikto by nemal byť svedkom toho, ako jeho dcéru zastrelia pred jeho vlastnými očami. Postarám sa o neho, Kate, to ti sľubujem. Myslím, že našiel malú útechu v Alexis. Sú si teraz celkom blízki. Je často u nás v byte, kde sa spolu rozprávajú. Usmieva sa iba keď je s ňou.

Dal mi ten album, Kate. Povedal, že on má svoje spomienky a to najmenšie čo môže pre mňa urobiť je to, že mi dá tie fotky. Budem ten album opatrovať do konca života, ale pre mňa bude aj tak navždy zívať prázdnotou. Malo by v ňom byť aspoň o šesťdesiat fotiek viac. Bolí ma pozerať sa na ne, ale je to dobrý druh bolesti. Taký druh, vďaka ktorému mám pocit, že sa vo mne niečo hojí.

Chýbaš mi a milujem ťa

Rick

----------------------------------------------------------------------------------

S tebou alebo bez teba

Drahá Kate,

dnes si vyzerala nádherne. Vyzerala si tak prekrásne, až som sa musel na chvíľu zastaviť a prinútiť sa znova nadýchnuť. Nemyslel som, že to bude možné. Ale to si celá ty, nie je to tak? Robíš aj to nemožné možným.

Mala si oblečenú svoju uniformu. Ak mám byť presný, tak to nebola tvoja uniforma. Táto bola nová. Tvoja stará mala na sebe totiž dieru po guľke. Ako si tam tak ležala, tvoje oči boli zatvorené. Okrem toho, že sa tvoja hruď nezdvíhala a neklesala, si vyzerala akoby si spala.

Pamätám sa na to, aká si bola studená, keď mi na tvojom pohrebe dovolili povedať ti posledné zbohom. Bola si studená aj napriek teplu mojich sĺz, stekajúcich ti po tvári. Bola si studená aj napriek teplu mojich vzlykov na tvojom krku.

Dotkol som sa svojou tvárou tej tvojej a predstavoval si, čo by si asi povedala, keby si na to mala dych. Zrejme by si sa spýtala, čo to do pekla robím a odstrčila ma preč.

Vždy si ma odstrkovala preč, Kate. V tento deň som túžil po tom, aby si to urobila znovu.

Chcel som ťa držať. Ale bola si taká chladná. Bola si bez života. Ležala si tam, zatiaľ čo som nad tebou vzlykal.

Toho bastarda, ktorý ti to spravil, chytili. Bolo hlúpe zastreliť ťa na cintoríne plnom policajtov. Dostali ho a ty dobre vieš čo som spravil. Prišiel som za ním a takú mu vrazil, až spadol na zem. Nárazom na jeho tvár som si zlomil ruku, ale ani to mi nestačilo. Chcel som ho kopnúť. Chcel som ho roztrhať na kúsky. Chcel som, aby tam vykrvácal na tú hráškovo zelenú trávu. Rovnakým spôsobom, ako si vykrvácala ty. Jediný rozdiel by bol v tom, že by ho vo svojich rukách neutešoval jeho partner. Jeho by nečakalo žiadne dlho očakávané vyznanie lásky.

Odchod zo sveta určite nie je ľahký. Dúfam ale, že som ten prechod urobil čo najľahší. Dúfam, že ťa moje slová upokojili. Vieš, že som ich myslel vážne. Milujem ťa, Kate. Milujem ťa viac, ako kohokoľvek iného, čo som kedy stretol. Moja láska k tebe sa môže rovnať jedine s mojou láskou k Alexis.

Keď už spomínam moju dcéru, Alexis je tiež rozrušená. Vždy som vedel o tom, že má k tebe rešpekt, ale ona hovorí, že ste boli priateľky. Vyzerá to tak, že ste spolu strávili oveľa viac času ako som tušil. Poprosil som ťa, nech sa o ňu postaráš keby sa mi niečo stalo. Nikdy som ani len nepomyslel na to, čo sa s ňou stane, ak by sa niečo stalo tebe.

Moja matka mi povedala, že existuje päť stupňov zármutku. Už som určite pretrpel prvé tri, ale ešte stále sa musím dostať k tomu piatemu. Ten štvrtý sa so mnou tiahne odkedy zaznel ten výstrel.

Prvý stupeň je popieranie. Po tom, ako som konečne prestal udierať toho bastarda, ktorý ti to urobil, som sa rozbehol späť na miesto, kde si ležala. Záchranári a Lanie sedeli vedľa teba. Lanie plakala. Jeden zo záchranárov povedal: ,Je mi to ľúto, ale už nemôžeme urobiť nič.’ Kričal som na neho, lepšie povedané reval. Povedal som mu, nech nehovorí hlúposti. Prosil som ho, nech ťa vezme do nemocnice. Lanie ma chytila za ruku a donútila ma dotknúť sa tvojho krku, aby som mohol cítiť to, že nemáš pulz. Odmietol som tomu uveriť. Nemohol som. Dobehla ku mne Alexis a objala ma. Kričal som kým som vládal.

Pár dní po tom som nemohol hovoriť. Nie že by som chcel. Bože, ale zakaždým keď som otvoril ústa a počul ten drapľavý zlomený zvuk pretvarujúci sa za môj hlas, vždy som si na teba automaticky spomenul. Ako si tam tak ležala na tej tráve.

Stále ti kupujem každý deň kávu. Pri tomto si nemyslím, že človek sa presúva z jedného stupňa zármutku na druhý, ale skôr že sa jednotlivé stupne na seba navyšujú, až kým nemôžeš od tej ich ťarchy dýchať. Videl som všetky stupne zármutku, ale ja som ešte stále v stupni popierania. Aj dnes, v deň kedy sme ťa pochovali.

Druhý stupeň je hnev. Mám taký pocit, že ten prišiel v istom zmysle ako prvý, keď som zmlátil tvojho vraha. Naozaj sa ale začal až keď som prišiel domov. Išiel som do svoje pracovne a zničil všetko, čo malo niečo spoločné s Nikki Heatovou. Spálil som knihy a rozbil môj počítač. V ten istý týždeň som už hodil do najnovšieho návrhu obálky pohár, ale niekto ho dovtedy opravil. Tiež som ho spálil. Celý svoj výskum som roztrhal na kúsky. Nemohol som sa na to pozerať. Zakaždým, keď som sa na to pozeral, som totiž myslel na teba.

Hnev vo mne stále je. Situácie, s ktorými by som sa inak bez problémov vysporiadal, sú pre mňa teraz nezvládnuteľné. Stále kričím na Alexis. Myslel som si, že to bude ticho znášať, ale namiesto toho kričí aj ona na mňa. Asi je tiež v stupni hnevu, aj keď v tom nie je tak hlboko ako ja.

Tretí stupeň je vyjednávanie. Dobre vieš, že nie som zástancom cirkvi, ale napriek tomu som sa modlil ku každej vyššej sile, na ktorú som si len spomenul. Ak by ťa vrátili späť, mohli by si zobrať mňa. Keby mi ťa vrátili len na 10 minút, aby som ti mohol povedať ako veľmi ťa naozaj milujem. Vedel som, že to nebude fungovať, ale ani to ma neodradilo.

Vieš, že ma poprosili, aby som ti napísal smútočnú reč? Ako som tam tak stál, pozrel som sa bokom, presne tak ako si to urobila ty, keď si mala čítať smútočnú reč na pohrebe kapitána. Pozeral som sa dookola hľadajúc tvoje oči, ale nikde som ich nenašiel. Rád si sám pre seba hovorím, že si počula čo som tam vtedy povedal, ale aj tak to sem napíšem.

Nemusím tu dnes stáť a hovoriť vám o tom, ako moc som Kate miloval, lebo ste to všetci dobre videli. Videli ste to aj vtedy, keď ja nie. Keď niekoho milujete, je to akoby ste boli spolu spojení motúzikom. Ten motúzik vás udržuje v rovnováhe, pričom každý z vás je váha na jednom konci. Keď ale zrazu na druhom konci tohto motúzika nič nie je, stratíte rovnováhu. Spadnete do prázdna hlavou napred, ale vám je to úplne jedno, lebo vaša druhá polovička na vás môže tam dole čakať a vy by ste za ňou išli aj na koniec sveta. S Kate sme sa hádali, škriepili sme sa. Podpichoval som ju a ona ma privádzala do šialenstva. Ale vedela, že tam vždy pre ňu budem. Aj keď mi občas povedala nech odídem, nikdy si naozaj nemyslela, že by som to urobil. Stále dookola som jej dokazoval, že sa nikdy nevzdám. Nie keď išlo o ňu. Neviem vám povedať, či ma Kate milovala, lebo som sa s ňou o tom nestihol porozprávať. Nikdy som jej nepovedal čo pre mňa znamenala. Pridlho som to odkladal. Kate Beckettová bola fantastická detektívka. Silná, súcitná a úžasná žena. Verná priateľka, perfektná partnerka. Kate Beckettová ma privádzala do úžasu. Bol som stratený, unavený z toho, aký bol môj život predvídateľný. Môj život bol pozemský, ale potom som stretol Kate. Ukázala mi, aký môže život naozaj byť. Kate mi pomohla nájsť opäť seba samého. Kate Beckettová bola výnimočná a budem ju navždy milovať.

Keď som to dočítal, jediné suché oči v miestnosti boli tie moje. Dokonca aj Esposito vzlykal. Keď som vtedy prišiel do tvojho bytu a povedal ti, aby si myslela na ľudí, ktorí ťa majú radi, tak viem, že si si nemohla nikoho poriadne vybaviť. Keby si len mohla vidieť ten kostol, Kate. Bol plný. Ľudia v ňom boli natlačení, museli stáť. Všetci k tebe prechovávali obrovský rešpekt. Dotkla si sa toľkých životov. Všetci v tej miestnosti ťa milovali.

Neviem prečo som neplakal. Možno som už mal všetky slzy vysušené. Možno som bol tak hlboko v svojom vlastnom pekle, že aj plač bol nad moje sily.

Štvrtý stupeň je depresia. Depresia je podivné stvorenie. Cítim, ako ma cez noc objíma. Nie je teplá, ale studená a mrazivá. Trasie sa mi z nej celé telo. Vďaka nej myslím na veci, ktoré by ma ani vo sne nenapadli. Vďaka depresii vždy, keď vojdem do akejkoľvek miestnosti, vyhodnotím koľkými spôsobmi by som sa mohol zabiť. Jediná vec, ktorá mi pomáha cez túto temnotu je Alexis, ale v niektoré dni ani ona už nestačí.

Piaty stupeň je zmierenie sa. Pochybujem, že ho niekedy dosiahnem. Snažím sa byť silný. Myslím si, že by si bola zo mňa sklamaná. So smrťou svojej matky si sa po čase zmierila. Nemyslím si, že sa mi niekedy podarí zmieriť sa s tou tvojou. Posnažím sa. To ti sľubujem. Toľko ti ešte dlžím. Aký to má ale zmysel? Nie si tu, aby si sa na mňa nahnevala pre to, že to vzdám. Nie si tu, aby si mi cez to peklo pomohla. Nie si tu a už nikdy tu nebudeš.

Dokončím tú knihu Kate. Dlžím ti to. Bude to môj spôsob, ako sa s tebou rozlúčiť. Dokončím ju a potom s písaním prestanem. Ako by som mohol ešte niekedy písať, nájsť znova moju inšpiráciu? Neviem čo budem robiť. Späť na okrsok sa nevrátim. Nemôžem. Nie bez teba. Je tam priveľa spomienok. Nepotrebujem pracovať. Ak sa trochu uskromním, tak si môžem celkom pohodlne žiť až do konca mojich dní. Až na to, že to už nebude život. Kto vie, Kate, možnože keď raz tú knihu dopíšem, tak pôjdem a pripojím sa k tebe, nech už si kdekoľvek.

Navždy s láskou

Rick

----------------------------------------------------------------------------------

Prebudenie

Bolo jej teplo a viečka mala príliš ťažké na to, aby ich hneď otvorila.

Bolo jej teplo a jej posteľ voňala inak. Odlišne, ale nie zle. Tá vôňa jej bola vlastne akási povedomá a pôsobila na ňu upokojujúco ako zmes škorice, mydla a starých kníh.

Stále mala na sebe oblečené šaty zo včerajška? Mierne pokrčila prstami na nohe. Áno, stále mala obuté topánky. Nebývalo to u nej príliš nezvyčajné, aby sa po dlhom dni zvalila rovno do postele bez toho, aby sa prezliekla zo šiat, ktoré mala v práci. Ale nikdy nezaspala v topánkach.

Takže, bolo jej teplo, stále bola oblečená a jej posteľ nevoňala tak, ako by mala.

A ľavú ruku mala zmeravenú.

Trochu ju posunula a s opätovným prívalom krvi pocítila, akoby sa do nej zabodávali tisícky drobných ihiel. Ale prečo bola vlastne stŕpnutá? Ona na nej nespala. Keď sa jej do ruky opäť vrátil cit, uvedomila si, že na nej spočíva akási váha. To musel byť dôvod, prečo ju mala tak znecitlivenú. Ale nemohol to byť jeden z jej ruských zväzkov, ktoré zvykla čítať pred spaním, keďže ten predmet nemal taký tvar ani ostré rohy. Bolo to niečo oblé a mäkšie. A podozrivo sa to ponášalo na niekoho hlavu.

Odrazu jej to všetko do seba zapadalo: to teplo, tá vôňa, tá váha niečej hlavy spočívajúca na jej ruke a tie gombíky na košeli. Až teraz si uvedomila, že po nich jemne prechádza prstami svojej pravej ruky.

Castle. Všetko jej to pripomínalo Castla.

Nádejala sa, že by to naozaj mohol byť jej partner. Aj keď jej bolo jasné, že riešiť to, čo sa medzi nimi dvoma očividne odohralo, bude dosť nepríjemné a trápne, bola tu aj oveľa horšia možnosť. Ak to bol Castle, vedela, že bude v poriadku. Keby skončila v posteli s nejakým neznámym... až ju striaslo pri tej myšlienke. Radšej by mala dať takéto úvahy bokom. Zrazu sa jej v mysli vynorila tvár svojho partnera, zranená a ubolená, až jej srdce zovrelo. Nechcela mu to urobiť, nechcela ho zraniť.

Stačilo. Dosť bolo strachovania sa a neistoty.

Pomaly, opatrne otvorila oči... a vydýchla si od úľavy.

Castle. Jeho rozstrapatené hnedé vlasy zaujímali miesto na jej ruke, tvár mal uvoľnenú a  v spánku pôsobil takmer chlapčensky.

Jedna záhada odhalená. Obzrela sa okolo seba čakajúc, že jej zrak spočinie na nepochybne luxusnom zariadení jeho izby. Tmavé steny a špinavá, plesnivá podlaha neboli určite to, čo očakávala. Náhle ju prepadla panika a pokúšala sa trochu nadvihnúť, aby mohla lepšie preskúmať prostredie, v ktorom sa ocitla.

A v tom momente zachytila záblesk kovu.

Nie. Oh, nie.

To bol dôvod, prečo použil jej predlaktie ako vankúš. Ľavé ruky im ležali vedľa seba na špinavom matraci. Jej bola vystretá pod jeho hlavou a Castlova položená, akoby mával.

Boli spútaní.

Napriek tomu, že myšlienka  byť k nemu pripútaná ju neľakala tak ako kedysi, nebol to presne taký scenár, aký si predstavovala. Naozaj, zvolila by radšej prstene a sľuby, nie zámky a reťaze.

Pravou rukou sa mu zľahka oprela o hruď. O jeho prekvapujúco pevnú hruď, ako si mohla všimnúť.

„Castle.“

„Ešte nevstávaj,“ zamrmlal tichým a trochu zachrípnutým hlasom, ktorý pôsobil veľmi sexi. „Zostaň v posteli.“

Musela zatvoriť oči kvôli náhlemu prívalu túžby. Možno jedného dňa.

„Castle, vstávaj!“

Znova sa mu oprela o hruď a až vtedy otvoril svoje modré oči, ktoré boli stále poznačené spánkom. Pootočil hlavu, aby ju lepšie videl a vtedy sa mu na tvári objavil úsmev.

„Mmm... tento sen sa mi páči.“

Cítila, ako jej červeň začala stúpať do líc. Áno, potrebovali sa odtiaľto dostať. Ale koniec koncov, možno to nebude až také zlé.

----------------------------------------------------------------------------------

Detstvo a začiatky

Veľa z toho, čo vám teraz poviem, nie je pravda. Ale je to presne tak, ako si to pamätám.

Narodil som sa prvého apríla počas kvíliacej búrky, krátko po polnoci. Podľa doktora sa mojím prvým nádychom nebesá otriasli takým hrmením, aké ešte nikdy predtým a ani potom nepočul...  Je samozrejmé, že po takomto narodení ľudia očakávajú veľké veci. Ale ja som nebol pripravený na taký nátlak, preto som strávil niekoľko nasledujúcich rokov cucaním palca a vracaním na ľudí.

Vďaka môjmu dátumu narodenia ma moja matka nazývala jej prvoaprílovým bábätkom bláznov a každé narodeniny si ma posadila na kolená a s vážnym hlasom mi povedala, že som bol adoptovaný. Asi minútu ma ťahala za nos a potom zvolala: „Prvý apríl!“ a obaja sme sa smiali a smiali, a potom mi jemne pripomenula, že nemá poňatia, kto je mojím otcom. Čakali by ste, že ma to bude trápiť, ale istým spôsobom som bol rád, že som to nevedel. V mojich predstavách to bol niekto super, ako napríklad astronaut alebo bádateľ v džungli. Alebo prinajmenšom poistný matematik, ktorý posudzuje riziká bytia astronautom alebo prieskumníkom džungle. Domnievam sa, že vymýšľaním historiek o identite môjho otca som si našiel spôsob ako rozprávať príbehy. Dostal som na to chuť a zapáčilo sa mi to!

Môj prvý román (doteraz nepublikovaný), som napísal vo veku šesť a tri štvrte roka a bol vhodne nazvaný Strašidlo strašidelné. Bol zverejnený v okruhu mojich najbližších literárnych rovesníkov a podrobený veľmi ostrou kritikou. Neohrozený negatívnou publicitou som sa dal na písanie niečoho trochu menej „odporného“ (aby som citoval Suzy Fitzsimmonsovú). Výsledkom bolo: Prečo je obloha červená a iné otázky pýtajúce sa marťanské deti svojich rodičov? Predaju kníh „Prečo" pravdepodobne ublížila moja neschopnosť určiť kam dať v názve otáznik.

S priemernými reakciami na „Prečo?“ som nasadil nový kurz, ponoril som sa špičkami do náučnej literatúry. Začal som tenkým zväzkom nazvaným: Kam zmizol môj prst? (Do nosa!), ktorý vymenoval všetky miesta, do ktorých som strčil prst. „Prst“ rýchlo nasledoval mladý svojpomocný zväzok s názvom: Ako prinútiť dospelých, aby vám niečo dali (Ako napríklad porciu koláča navyše), ktorý  sa ukázal medzi mojimi spolužiakmi veľmi obľúbený.

Ale napokon som opustil svet náučnej literatúry. Cítil som sa príliš viazaný predkladaním samých faktov. Chcel som rozvinúť svoju predstavivosť. Preto som sa vrátil k svojim rozprávačským koreňom a napísal som vymyslený triler: „Mesiac ťa sleduje ako spíš! Myslím, že plánuje ako ti vyviesť niečo hrozné!“ Keď sa moji spolužiaci dovliekli do triedy po strašidelnej a prebdenej noci, zistil som, že sa mi to podarilo. Konečne som sa stal manipulátorom ľudských emócií. Cítil som sa opitý mocou. (Aj keď som v tom veku nikdy nebol opitý, takže by bolo vhodnejšie povedať, že som bol "predávkovaný cukrom", teda mocou.)

Zatiaľ čo moja matka vystupovala na doskách Great White Way, newyorská verejná knižnica sa v tom čase stala mojou neoficiálnou a neplatenou opatrovateľkou. Kým moja matka pracovala, ja som sa prehŕňal stohmi kníh a čítal klasiku: Edgar Allen Poe,  Arthur Conan Doyle a Carolyn Keene. (Čo mám na to povedať? Nancy Drew bola sexy.) Moje vzdelávanie sa začalo.

A potom som sa dostal do puberty a náhle som stratil záujem o čítanie.

Nasledujúcich sedem rokov bolo zmesou totálne obyčajných skúseností, ktoré by boli úplne nepodstatné, keby som neskôr nebol taký zažraný do Archieho komiksov. Preto mám v zásobe niekoľko nádherných zážitkov s kaviarňou a jazdením na starej káre.

Zdroj: richardcastle.net

Po odvysielaní utorkovej epizódy nás čaká týždňová pauza a pri noir epizóde 4x14 The Blue Butterfly sa stretneme až 6. februára.

POZOR! Článok obsahuje spoilery.

Beckettovej tím je privolaný k vyšetrovaniu vraždy známeho trénera psov, ktorý bol nájdený zaškrtený psím vodítkom. Castle a Beckettová sa tak razom dostávajú do sveta intríg vo svete psích výstav. Kate a Rick navyše dostávajú do opatery i svedka vraždy.

Vyšetrovanie ich privádza k charizmatickej televíznej celebrite Kay Cappuccio, ktorá je známa svojimi prehreškami a objavovaním sa v rôznych časopisoch.

Castle a Beckettová dostanú do opatery svedka vraždy a ako správny „rodičia“ sa o neho starajú. Bohužiaľ pre nás shipperov, oddelene. Preto Castle trochu neskoro doniesol Kate psa. Ako vysvetľuje, zdržal sa, pretože nevedel nájsť jeho obľúbenú hračku. Aspoňže Beckettová ich svedka už nemusí kŕmiť, pretože zožral zvyšky Castlovho steaku. Tie však veľmi rýchlo vybehal, keď sa spolu hrali v hale a potom pozerali film na gauči, kde sa k Rickovi pritúlil.

Kate sa rozčuľuje, že ona bude tá zlá, pretože mu na sedačke sedieť nedovolí. Castle jej pred odchodom ešte vysvetľuje, že psík má rád škrabkanie medzi očami krúživým pohybom, čo jej predvedie na jej ruke.

Máme tu prvý pohľad na celebritu opradenú škandálmi Kay Cappuccio a jej priateľa. Moderátor im kladie otázku, že kedy sa spolu zosobášia, no Kay namiesto odpovede pozdraví všetkých svojich fanúšikov a urobí reklamu svojmu novému parfumu, ktorý má v najbližších dňoch prísť na trh.

Castle nechápe, ako sa celebrita Kay Cappuccio môže fotiť vždy v tej istej pozícii, ktorú následne pred Kate predvedie. V tej chvíli ho začnú fotiť zástupy fotografov, ktorým Castle povie, že nemá veľa času na fotenie. Ale vzápätí jeho nadšenie z fotenia schladí jeden z fotografov, ktorý skonštatuje, že to nie je známy herec Jason Bateman. Rick len na to poznamená, že to už začína byť otrepané.

Castle a Beckettová prichádzajú na fotenie Kay Cappuccio, aby ju vypočuli. Jej snúbenec ich zastaví, že majú počkať. No Kate má lepší nápad a začne sa oháňať odznakom, aby si všetci dali pauzu a ona ju mohla vypočuť. Na to jej snúbenec zareaguje, že Kay nemá ani päť minút nazvyš. Castle sa ho teda spýta, či bude mať 15-20, myslené rokov za mrežami.