Castle-sk.com
2Feb/149

Podobnosť čisto náhodná – 2. kapitola

Fanfiction

Originálny názov: Podobnosť čisto náhodná
Autor: Kathy
Počet kapitol: 2
Rating: K
Popis: Na 12. okrsok prichádza neznáma osoba, ktorá zaujímavým spôsobom zasiahne do vyšetrovania vraždy a tak trochu aj do života Castla a Beckettovej. Moja vlastná poviedka skladajúca sa z dvoch na seba nadväzujúcich kapitol.

----------------------------------------------------------------------------------

2. kapitola

 

„Zapojením do vyšetrovania som nemala na mysli, aby ste ju nechali zabiť!“ kričala kapitánka Gatesová vo svojej kancelárii na detektívku Beckettovú.
„Ale teta, to všetko je moja chyba,“ spustila Rachel sediac v bielom tielku na stoličke, pričom jej Lanie ošetrovala krvácajúce pravé rameno. „Detektívka Beckettová mi povedala, aby som zostala v aute, ale ja som chcela vidieť, čo sa tam deje. Preto som vystúpila a náhodou ma tak trochu zasiahla guľka. Ale nič to nie je.“ Snažila sa o úsmev, aby zmiernila Gatesovej hnev.
Beckettová iba mlčky stála, nechcela svojím vysvetľovaním prilievať olej do ohňa. Síce sa na Rachel hnevala, ale zároveň jej imponovalo, že sa nesnažila zvaliť vinu na niekoho iného.
„Že vraj to nič nie je,“ zopakovala Gatesová už miernejším tónom, pričom do rúk chytila Rachelin zakrvavený svetrík a sadla si na svoju stoličku. „Doktorka Parishová, naozaj to nie je vážne?“ uisťovala sa.
„Nie, nie je, je to len väčší škrabanec, ani to nie je potrebné zašiť,“ odvetila Lanie, pričom sa stále venovala Rachelinmu ramenu.
„Nebolo by predsa len lepšie zájsť s tým do nemocnice?“ spýtala sa Gatesová.
„To nie,“ prosila Rachel. „Keď pôjdem do nemocnice, dozvie sa o tom môj otec a začne ma znovu odhovárať. Prestane mi platiť školné a ja budem musieť odísť z akadémie a študovať medicínu,“ dokončila s takmer zúfalým výrazom v tvári.
Kapitánka iba pokrútila hlavou. „Potrebujem kávu na upokojenie,“ povedala, postavila sa a vybrala sa k dverám. „Detektívka, môžete ísť so mnou?“ dodala a pokračovala v chôdzi.
„Áno, pane,“ odvetila Beckettová a nie príliš nadšene kráčala za Gatesovou do kuchynky. Tušila, čo bude nasledovať - ďalšie kolo výčitiek. Po ceste sa ešte obzrela na trojicu mužov sediacich pri jej stole, ktorí sa ňu škodoradostne usmievali. S výnimkou Castla, ten sa ju snažil svojím úsmevom povzbudiť. Hneď, ako prišla do kuchynky, spustila: „Pane, je mi ľúto, čo sa stalo, ale...“
Gatesová jej rukou naznačila, aby nepokračovala. „Ja viem, detektívka, že to nie je vaša vina, ale skôr moja,“ povedala kapitánka a začala si pripravovať kávu. Beckettová takúto reakciu vonkoncom nečakala a úplne ju to zaskočilo. „Mala som vás upozorniť na Rachelino správanie, ale myslela som si, že už sa to zlepšilo. Aj preto som ju podporovala, keď sa rozhodla ísť na policajnú akadémiu a pomohla som jej presvedčiť otca. Verila som, že na akadémii ju naučia disciplíne. Avšak ako vidím, stále je tým bláznivým, tvrdohlavým dievčaťom s príliš veľkou fantáziou, ktoré si robí, čo chce a učí sa výlučne na vlastných chybách.“ Odpila si z čerstvej kávy. „Ale na druhej strane je aj veľmi bystrá, svedomitá, vytrvalá a rýchlo jej to myslí. A nehovorím to len preto, že je to moja neter,“ Gatesová sa pokúsila o žart.
Beckettová sa len neisto usmiala. Na chvíľu zostalo v kuchynke ticho. „Detektívka, myslíte si, že by ste to s ňou mohli ešte skúsiť?“ opýtala sa zrazu kapitánka.
Hoci Beckettovej väčšinou prekážalo, keď sa jej niekto cudzí miešal do vyšetrovania, čím viac o tomto dievčati vedela, tým väčšmi jej bolo sympatické. Malo v sebe určité zvláštne kúzlo, ktorým dokázalo očariť ľudí vo svojej blízkosti. „Veď som zvládla aj iné neriadené strely,“ povedala Beckettová, tentokrát so širokým úsmevom, ktorý jednoznačne značil súhlas.
Gatesová sa tiež zoširoka usmiala, presne vedela, koho tým detektívka myslí. „Ja sa s Rachel ešte poriadne porozprávam. A myslím si, že dnes by ste ju radšej mali nechať len tu na okrsku,“ povedala kapitánka, ešte raz sa na Beckettovú usmiala a odišla z kuchynky naspäť do svojej kancelárie, pričom sa vo dverách obišla s Lanie, ktorej poďakovala za pomoc. Zavrela za sebou dvere a pustila sa do rozhovoru so svojou neterou.
Beckettová z kuchynky zamierila ku šatniam, zobrala odtiaľ svoju koženú bundu a vybrala sa k svojmu stolu. Po ceste sa stretla s odchádzajúcou Lanie, ktorej na tvári žiaril veselý úsmev. „Vieš, čo mi Rachel povedala?“ začala Lanie, keď sa stretli zoči-voči. „Že sa teší na návrat do akadémie, pretože všetci spolužiaci jej budú závidieť to postrelenie,“ zasmiala sa. „Celý Castle,“ dodala a s rovnakým veselým úsmevom odišla smerom k výťahu. Beckettová sa len sarkasticky zasmiala a pokračovala v ceste ku svojmu stolu, kde ju už netrpezlivo čakala dvojica detektívov aj s Castlom.
„Ako veľmi sa hnevá?“ opýtal sa Ryan, keď prišla tesne k nim.
„Povedala, že je to jej chyba,“ odpovedala popravde Beckettová. Všetci traja sa na ňu zarazene pozreli. Čakali naozaj čokoľvek, ale toto by im nenapadlo ani v tých najdivokejších snoch.
„A si si istá, že si hovorila s Gatesovou?“ Esposito zareagoval ako prvý a zasmial sa na svojej poznámke.
Castle sa tiež usmial, ale skôr ho zaujímalo, ako to skutočne bolo, preto sa spýtal: „Naozaj to povedala?“
„Áno. Povedala, že je to jej vina, že nás mala skôr upozorniť na Rachelino správanie. Má vraj trochu problém s disciplínou, s počúvaním a dodržiavaním pravidiel,“ vysvetlila Beckettová a sadla si na svoju stoličku, pričom koženú bundu prehodila cez operadlo.
„Naozaj len trochu,“ povedal ironicky Esposito.
„A prečo tak vehementne odmietala ísť do nemocnice?“ opýtal sa znovu Ryan.
„Zrejme tam pracuje jej otec a keby tam šla, dozvedel by sa to a prestal jej platiť školu a ona by musela odísť z akadémie.“
„A čo bude teraz? Gatesová jej už nedovolí zapojiť sa do vyšetrovania?“ spýtal sa Castle s miernymi obavami. Toto dievča si totiž aj napriek krátkemu času celkom obľúbil.
„Kapitánka ma požiadala, aby sme dali Rachel ešte jednu šancu,“ na chvíľu sa odmlčala. „A ja som súhlasila,“ dodala. Castlovi sa uľavilo.
„Pusťme sa ale znovu do vyšetrovania,“ povedala Beckettová. „Vy, chlapci, pokračujte s tými papiermi. My s Castlom sa k vám neskôr pridáme, ale najskôr obvoláme imigračné úrady a cudzineckú políciu. Podľa Lanie to zvláštne tetovanie pochádza z Európy. Možno náš neznámy prišiel do Štátov len nedávno, preto ho ani nikto nehľadá.“
„Dobre,“ Ryan a Esposito povedali takmer súčasne a odišli prezerať kopy papierov. Aj Castle a Beckettová sa vrhli do práce.
Keď Beckettová ukončila prvý telefonát, objavila sa pri jej stole Rachel. „Detektívka,“ začala trochu nesmelo, „skutočne ma mrzí, že som vás dostala do problémov.“
Beckettová sa na ňu skúmavo zahľadela, potom zobrala z operadla bundu, podala jej ju a povedala: „Zober si moju bundu. Nemôžeš tu predsa pobehovať len tak v tielku.“
„Ďakujem,“ Rachel si obliekla bundu a usmiala sa na Beckettovú i Castla. Obaja jej úsmev opätovali. „A takisto ďakujem, že ste mi dali ešte jednu šancu,“ dodala.
„Dobre, tak choď za Ryanom a Espositom. Pomôžeš im prezerať tie papiere, oni ti všetko vysvetlia,“ povedala Beckettová.
Rachel sa otočila a s neprestávajúcim úsmevom na perách odišla za dvojicou detektívov.
„Páči sa mi,“ náhle povedal zamyslený Castle, pozorujúc odchádzajúcu Rachel. Keď si uvedomil, že to povedal nahlas, previnilo sa pozrel na Beckettovú. „Teda nemal som na mysli fyzický vzhľad,“ snažil sa zachrániť situáciu. „Aj keď nemôžem povedať, že nie je atraktívna, práve naopak...“ zamotával sa čoraz viac do svojich slov. Beckettová sa na neho uprene zahľadela, rovnako ako pred pár minútami na Rachel. „... ale myslel som tým jej vnútornú krásu. Páči sa mi jej odvaha, vytrvalosť, odhodlanie, jej zápal...“ znovu sa zasekol pri pohľade na Beckettovú, ktorá ho stále skúmavo pozorovala. Hoci v duchu sa usmievala nad tým, ako sa snažil vyhovárať. „Jednoducho som tým chcel povedať, že sa mi páči ako človek.“ Castle už nevedel, ako to má lepšie vysvetliť.
Beckettová ho už nechcela dlhšie trápiť, preto povedala: „To je v poriadku, Castle. Viem, ako si to myslel. Aj mne sa Rachel celkom pozdáva,“ usmiala sa. Castlovi evidentne odľahlo a tiež sa mu na tvári zjavil úsmev.
Bez ďalších slov sa obaja opäť pustili do telefonátov.
Zhruba po desiatich minútach neúspešného telefonovania sa pripojili k Ryanovi, Espositovi a Rachel, ktorí v jednej z miestností usilovne prezerali hŕbu papierov. Akonáhle si prisadli k širokému stolu, Beckettovej zazvonil mobil. „Beckettová,“ zdvihla ho. „Rozumiem, dobre.“ Položila a dala si mobil do vrecka. „Jedna z hliadok práve zachytila auto nášho pravdepodobného strelca na jednej z výpadoviek. Ideme tam,“ povedala okolosediacim. Všetci piati sa postavili.
„Rachel, ty ale zostaneš tu,“ rázne povedala Beckettová. Rachel sa na ňu prosebne pozrela. „Je to kapitánkin rozkaz,“ dodala trochu miernejšie. Rachel iba smutne sklopila zrak, sadla si na stoličku a pokračovala v prezeraní papierov, kým trojica detektívov spoločne s Castlom vyrazila k výťahu.

Rachel čakala vedľa výťahu na detektívov, pričom sa netrpezlivo prechádzala hore-dole. „Detektívka, myslím, že niečo mám!“ zvolala, len čo Beckettová a zvyšok tímu vystúpili z výťahu. Beckettová sa tvárila trochu znechutene, keďže naháňačka z neznámym strelcom nedopadla dobre. Popravde, celý prípad sa nevyvíjal podľa jej predstáv. Veď doteraz nepoznali totožnosť obete, prečo bol zabitý a prečo sa niekto snažil znemožniť jeho identifikáciu. Rachelina veta preto vzbudzovala určitú nádej.
„Našla si niečo v tých papieroch?“ spýtala sa Beckettová.
„To nie, ale prišla som na to, čo znamená to záhadné tetovanie,“ odvetila Rachel a rýchlym krokom sa presunula k vyšetrovacej tabuli. Ostatní ju nasledovali.
Na druhej strane tabule mala rukou prekreslené tetovanie obete. Postavila sa k nemu a začala vysvetľovať: „Doktorka Parishová hovorila, že tetovanie bolo urobené postupne. Tak som si povedala, že sa obeť možno snažila zakryť pôvodné tetovanie. Preto som začala odstraňovať čiary, ktoré nemali význam,“ postupne vymazávala nadbytočné časti tetovania. „A pozrite sa, čo mi vyšlo.“ Na tabuli sa zrazu objavilo šesťčíslie 892536. Všetci sa naň zvedavo zadívali.
„Prečo by si niekto dával vytetovať na ruku číslice?“ opýtal sa Ryan.
„To nie sú hocijaké číslice,“ pokračovala Rachel, „keďže mŕtvy muž pochádzal zrejme z Európy, to tetovanie môže znamenať, že...“
„Bol v koncentračnom tábore,“ doplnili naraz Castle a Beckettová Rachelinu vetu. Rachel iba súhlasne prikývla.
Všetkým toto nové zistenie evidentne zdvihlo náladu. Konečne mali niečo, od čoho sa mohli odraziť.
Beckettová, plná nového entuziazmu, začala nahlas uvažovať: „Náš neznámy teda pochádza z Európy, pravdepodobne bol Žid. V detstve prešiel koncentračným táborom. Ako dospelý si nechal vytetované číslice prekryť novým tetovaním zrejme preto, lebo mu pripomínali nepríjemné spomienky. Neskôr sa dostal do Ameriky a tu prežil svoj život, až kým sa ho niekto nerozhodol zabiť.“ Obrátila tabuľu na pôvodnú stranu, kde mali zaznačené všetko, čo súviselo s vyšetrovaním a pod fotku s tetovaním napísala šesťčíslie.
„Prečo by však niekto zabil človeka, ktorý prežil koncentračný tábor?“ opýtal sa Esposito.
Castle hneď zareagoval: „Možno to bol lovec nacistov.“
„Osemdesiatročný lovec nacistov,“ Esposito pochybovačne pokrútil hlavou.
„Ja som skôr uvažovala, že...“ začala Rachel nesmelým tónom, keďže jej prvá teória o špiónovi nenašla veľkú odozvu. Castle sa však na ňu pozrel povzbudzujúcim pohľadom. „Že možno sa naša obeť chystala odhaliť mená doteraz neznámych vojnových zločincov, a toto odhalenie by mohlo negatívne ovplyvniť postavenie niektorých vplyvných ľudí - politikov alebo podnikateľov, možno potomkov týchto bývalých zločincov z 2. svetovej vojny... Ale je to len moja úvaha.“
„To ale vôbec nie je zlá teória,“ Beckettovej sa skutočne pozdávalo Rachelino zmýšľanie. „Zachovanie dobrého mena a ochrana povesti môžu byť silným motívom pre vraždu.“
„Ak sa nemýlim,“ zapojil sa Ryan, „medzi tými papiermi, ktoré sme prezerali, bolo aj pár novinových článkov a niektoré písali o niekoľkých vysokopostavených rodinách v New Yorku a Washingtone.“ Rýchlym krokom sa presunul do vedľajšej miestnosti. Ostatní urobili to isté.
„Predtým som tým článkom neprikladal väčší význam,“ Ryan sa začal prehrabávať v papieroch, „keďže sme nevedeli, čo hľadáme, ale teraz...“ Našiel čo hľadal a podal jeden z článkov Beckettovej.
Beckettová ho rýchlo prebehla očami. „Dobre, tak si sadnime a poďme hľadať spojenie medzi týmito rodinami a 2. svetovou vojnou, koncentračnými tábormi alebo Židmi,“ povedala a všetci sa nanovo pustili do prezerania papierov.

Vo svetle nových skutočností prebiehalo vyšetrovanie pomerne rýchlo. Postupne sa im podarilo odhaliť totožnosť obete, našli nájomného vraha a tiež sa im podarilo dostať priznanie od vplyvného newyorského politika, ktorý si vraždu objednal. Rachelina teória sa ukázala celkom presná. Zavraždený písal knihu o vojnovom zločincovi, predkovi jednej vysokopostavenej americkej rodiny, z radov ktorej pochádzalo niekoľko politikov a biznismenov.
Po skončení vyšetrovania išli všetci vrátane Lanie do Old Hauntu osláviť ďalší úspešne vyriešený prípad. Beckettová pozvala aj Rachel.
Pri spoločnom stole sa všetci dobre bavili. Zrazu Beckettová vstala a povedala: „Rachel, mohla by si ísť na chvíľu so mnou?“
„Samozrejme,“ odvetila Rachel a spolu sa presunuli k barovému pultu.
„Len som ti chcela povedať,“ začala Beckettová, keď sa posadili, „aby si sa nevzdávala svojho sna. Ak sa naozaj chceš stať policajtkou, choď si za tým a nenechaj sa nikým odradiť.“ Na chvíľu sa odmlčala. „Podľa mňa budeš raz dobrou policajtkou, ale...“
„Ale musím sa naučiť disciplíne,“ prerušila ju Rachel. „Ja viem, teta mi to prízvukuje pri každej možnej príležitosti,“ povedala a usmiala sa.
„Disciplína je dôležitá, ale nie je to všetko,“ povedala s úsmevom na perách.
„Hej, Rachel!“ zakričal Castle. „Poď chlapcom porozprávať o svojom komikse.“
Rachel sa pozrela na Beckettovú. „Tak bež,“ povedala Beckettová a Rachel sa vrátila späť k stolu.
Beckettová však nezostala pri bare sama, pretože si k nej prisadla Lanie. „Esposito mi hovoril, ako vám Rachel pomohla s prípadom.“
„Áno, je bystrá a má dobrý postreh.“ Beckettová sa zadívala na štvoricu pri stole, ktorá spolu živo debatovala.
„Pamätáš sa, ako som ti spomínala, že mi Rachel pripomína Castla? Zmenila som názor.“ Beckettová sa teraz pozrela na Lanie, pretože ju skutočne zaujímalo, čo povie. „Ak raz s Castlom budete mať spoločnú dcéru, presne takto si ju predstavujem. Ako vysoké, krásne, inteligentné a odvážne dievča s vlastnou hlavou a bláznivými nápadmi.“ Beckettová sa len jemne usmiala nad touto predstavou.

Zvyšné dni Rachelinej praxe ubehli veľmi rýchlo. Počas nich sa zapojila ešte do niekoľkých prípadov, pričom pri vyšetrovaní bola plnohodnotným členom tímu. Neodpustila si svojské teórie, s Castlom sa doslova predbiehali, kto vymyslí bláznivejšiu teóriu. A hoci vyrobila ešte pár hlúpostí, k ďalšiemu zraneniu našťastie nedošlo.
Večer, keď odchádzala z okrsku, Castle povedal Beckettovej: „Rachel mi bude chýbať.“
Beckettová súhlasne prikývla a povedala: „Vieš, čo mi o nej povedala Lanie? Že si presne takto predstavuje našu dcéru.“
Castle sa na chvíľu zamyslel. „Ak by sa mi pošťastilo mať po Alexis ešte jedno úžasné dieťa, bol by som na takúto dcéru naozaj hrdý.“ Usmial sa na Beckettovú, chytil ju za ruku a spoločne sa vybrali k výťahu na cestu domov.

Autor: Kathy

Zdieľajte s priateľmi!

Podobné články

1 hviezdička2 hviezdičky3 hviezdičky4 hviezdičky5 hviezdičiek (Zatiaľ žiadne hodnotenie)
Nahrávam ... Nahrávam ...
Komentáre (9) Spätné odkazy (0)
  1. Nadhera. Pls nove poviedky alebo dalsia kapitola. Tak dobre premyslene. Zboznujem tuto stranku :)

  2. No pani !! Toto je fakticky …pani!! :D nemam slov @Kathy nechcela by si bit spisovatelkou?? Pretože na to máš talen, takto super vymyslene presne do detailov napisane sa nevidi iba tak každy den :) dufam že ešte niečo vymysliš a dufam že to bude dlhe :D ďakujem a vela štastia pri dalšiom pisani :)

  3. ďakujem, som rada, že sa vám poviedka páčila… pochvala vždy poteší :)

  4. Je to proste nadhera. Ale mne je hrozne luto, ze Castle na Jojke chodi tak neskoro. Nevie niekto na akej stanici chodi Castle v poobednajsich hodinach? Lebo ono to chodi hrozne neskoro, a ja musim ist spavat o 21:00, lebo mam skolu ;(

  5. Sťahuj si epizódy do počítača a tie si môžeš pozrieť kedy chceš a koľkokrát chceš.

  6. Tak tomuto sa hovori perfektna poviedka!
    Fakt.
    Pre ma lepsia, ako poniektore odvysielane casti.
    Drzim ti palce v dalsej tvorbe.
    Napisal by som, ze by som to chcel co najskor, ale naucil som sa, ze na dobre si treba pockat.
    V tvojom pripade sa to naozaj oplati.

    PS:
    Pisomnym prejavom mi pripominas jednu autorku z inej “www fan stanice”.
    Rovnako vybornu (povedal by som, ze ste jedna a ta ista osoba ;-) ).

  7. Mne sa tá poviedka nepáči, prepáč Kathy.

  8. Tak ja budem kritickejšia ako väčšina :)

    Nápad nie je zlý, len nepredpokladám, že Gatesová je práve tá osoba, čo by pestovala protekciu :) Odhliadnuc od toho, sa mi to zdalo trochu rozťahané a bez dynamiky, bez väčšej pointy.
    Najhoršie je ale na tom štýl písania. Častokrát tam máš napísané veci, čo tam nemusia byť. Netreba opakovať, že niekto niečo povedal. Potom sa opakujú slová a mená a to pôsobí rušivo.
    Mne dosť vadilo, keď sa Gatesová rozprávala s Beckettovou v kuchynke o Rachel, a potom to Beckettová všetko znovu rozprávala chlapcom. To bolo zbytočné, 2x si tam vlastne napísala to isté.
    Mne tam tak isto chýbali nejaké opisy vnútorných pocitov niektorých postáv.
    Poviedka by bola zaujímavejšia ak by bola písaná z pohľadu Rachel, ako sa snaží začleniť do kolektívu, alebo niečo podobné. :)
    Takto to vidím ja :) Rozhodne však píš ďalej, držím palce.

  9. Nadhera. Mne sa vsetky poviedky pacia. A prosim ta, pis aj do buducnosti poviedky trochu do vztahu Castla a Beckettovej. Dakujem.


Pridať komentár


Žiadne spätné odkazy.

kód