Castle-sk.com
31Jan/142

Podobnosť čisto náhodná – 1. kapitola

Fanfiction

Originálny názov: Podobnosť čisto náhodná
Autor: Kathy
Počet kapitol: 2
Rating: K
Popis: Na 12. okrsok prichádza neznáma osoba, ktorá zaujímavým spôsobom zasiahne do vyšetrovania vraždy a tak trochu aj do života Castla a Beckettovej. Moja vlastná poviedka skladajúca sa z dvoch na seba nadväzujúcich kapitol.

----------------------------------------------------------------------------------

1. kapitola

 

„Hej, Beckettová,“ detektív Ryan svižným krokom vyrazil k výťahu, z ktorého práve vystúpili Castle a Beckettová.
„Dobré ráno,“ pozdravila Beckettová.
„Dobré... nevieš, kto je to?“ Ryan sa netrpezlivo opýtal, pričom obrátil hlavu na kanceláriu kapitánky Gatesovej.
Beckettová sa pozrela rovnakým smerom. „Nie je to niekto spojený s naším prípadom?“ zapojil sa do rozhovoru aj Castle, pričom sa takisto zadíval na kapitánkinu presklenú kanceláriu.
„Netuším, kto to je,“ povedala Beckettová a pohla sa smerom k svojmu stolu, kde čakal detektív Esposito. Castle a Ryan urobili to isté.
„Rozprávajú sa spolu už minimálne polhodinu,“ povedal Esposito, hneď ako kývnutím hlavy svojim kolegom naznačil pozdrav.
Všetci štyria sa zasa pozreli na Gatesovej kanceláriu. „Kto to len môže byť,“ povedal zamyslene Ryan nespúšťajúc oči z rozprávajúcej sa dvojice.
„Podľa mňa je to niekto, koho kapitánka dobre pozná,“ presvedčivo dodal Esposito.
„Prečo vás to tak zaujíma?“ spýtala sa Beckettová a sadla si za svoj stôl. Zadívala sa do papierov rozložených na stole predstierajúc nezáujem. V skutočnosti však bola rovnako zvedavá, kto je tá osoba v Gatesovej kancelárii. Nestávalo sa totiž často, že kapitánka mala u seba návštevy a už vôbec nie svojich známych. Pravdupovediac, mladé, asi dvadsaťročné dievča s dlhými čiernymi vlasmi, hlbokými modrými očami, dokonalou postavou, oblečené v tmavých džínsoch, bielom tielku a tmavozelenom svetríku, v družnom rozhovore s kapitánkou Gatesovou priťahovalo pozornosť a zvedavosť celého 12. okrsku.
„Ste detektívi, tak to zistite,“ Beckettová povedala trojici mužov stojacich vedľa jej stola, ktorí stále uprene pozorovali neznáme dievča. Skôr však čakala, že Castle spustí jednu zo svojich bláznivých teórií.
A Castle ju nesklamal. „Ja si myslím,“ začal, „že je to modelka, ktorej Gatesová...“ prerušil svoju rodiacu sa teóriu, pretože kapitánka náhle vyšla zo svojej kancelárie.
„Detektívka Beckettová, môžete na slovíčko?“ povedala Gatesová a rukou naznačila Beckettovej, aby prišla do jej kancelárie.
„Áno, pane, idem,“ odvetila Beckettová a zdvihla sa zo svojej stoličky.
„Asi nejaký modelkovský problém,“ povedal Castle potichu, ale s úsmevom na perách, len čo sa otočil chrbtom ku kapitánke. Vďaka nedávnemu prípadu totiž poznal už aj túto časť minulosti svojej snúbenice.
Beckettová na neho vrhla jeden zo svojich veľavravných pohľadov, ktorý značil, aby radšej mlčal a pohla sa smerom ku Gatesovej kancelárii. Tesne pred dverami sa zastavila. „A vy dvaja,“ otočila sa na usmievajúceho sa Ryana a Esposita, „choďte zatiaľ k technikom po tie papiere a dokumenty z miesta činu,“ dodala a vošla do kapitánkinej kancelárie.
Ryan a Esposito sa poslušne vybrali k výťahu. Castle zrazu osamel a keďže rozvíjať teórie bez publika nebolo až také zábavné, sadol si na svoju stoličku vedľa Beckettovej stola a radšej začal premýšľať nad práve prebiehajúcim vyšetrovaním vraždy.

O 15 minút neskôr Ryan a Esposito vystúpili z výťahu a v rukách niesli množstvo papierov. Vošli s nimi do jednej z miestností, ktoré pri vyšetrovaní používali pri podobných situáciách. Na veľký stôl v strede miestnosti rozložili dokumenty. A keďže momentálne ich viac ako vyšetrovanie zaujímala neznáma osoba v Gatesovej kancelárii, vrátili sa späť ku Castlovi. Ten sedel zamyslený s očami upriamenými do neznáma.
„Beckettová je ešte vnútri,“ skonštatoval Esposito a obrátil svoju hlavu na trojicu zhovárajúcich sa žien. Ryan nikam hlavu otáčať nemusel, keďže z presklenej kancelárie nespúšťal zrak, hneď ako vystúpil z výťahu.
„Áno, stále je tam,“ Castle sa postavil a pozrel sa na dvojicu detektívov. „Viete, na čo som prišiel?“ pokračoval. Esposito a Ryan sa teraz zahľadeli na neho. „Podľa mňa to dievča je Gatesovej...“
„Neter,“ Beckettová prerušila Castla, keď sa náhle pri nich zjavila. Castle, Ryan a Esposito zostali poriadne prekvapení.
„Neter?“ spýtal sa rozpačito Ryan. „Ale veď je beloška.“
„Je to dcéra Gatesovej nevlastného brata,“ vysvetlila Beckettová.
„A o čom ste sa tam tak dlho rozprávali?“ spýtal sa tentokrát Castle.
„Rachel, tak sa volá,“ spustila Beckettová. „Študuje na policajnej akadémii a kapitánka ma požiadala, respektíve mi naznačila, že u nás bude na praxi.“
„Aha, takže sa sem dostala po známostiach,“ Castle povedal tónom, akoby mu bolo už všetko jasné.
„A to hovoríš práve ty,“ veľavravne dodal Esposito. Beckettová a Ryan sa zasmiali, keďže im napadlo to isté. Castle sa pozrel na Esposita s predstieraným urazeným výrazom.

„Kapitánka ma ešte požiadala,“ Beckettová pokračovala, „aby sme Rachel zapojili aj do vyšetrovania. Bola totiž už na 47. okrsku, ale tam iba detektívom varila kávu,“ dokončila s kamenným výrazom tváre, z ktorého sa nedalo vyčítať, či jej nová posila prekáža alebo vyhovuje.
Castle sa zatváril skepticky, Ryan bol stále prekvapený. Jediný, kto sa evidentne tešil z nového prírastku, bol Esposito. „Ďalšia krásna žena na okrsku poteší,“ povedal s neskrývaným úsmevom. Úsmev mu však z tváre rýchlo zmizol, pretože si všimol, že sa k nim blíži Gatesová aj so svojou neterou.
„Tak vážení,“ začala kapitánka, keď sa k nim dostala, „toto je moja neter, Rachel Williamsová,“ ukázala rukou na dievča stojace po jej pravici. „Študuje na policajne akadémii a tu u nás absolvuje svoju prax. Keďže vy patríte medzi mojich najlepších detektívov,“ pri týchto slovách všetci štyria spozorneli, pretože ich od Gatesovej nepočuli príliš často, „rozhodla som sa ju pripojiť k vášmu tímu.“ Gatesová sa obrátila na Rachel. „Detektívku Kate Beckettovú už poznáš, toto je detektív Kevin Ryan, detektív Javier Esposito a toto je pán Richard Castle,“ povedala, pričom rukou naznačila, kto je kto. „Verím, že vzájomná spolupráca bude prínosom pre obe strany.“ Potľapkala neter po pleci a vrátila sa späť so svojej kancelárie.
„Teší ma,“ povedala Rachel trochu nesmelo.
„Poďme pokračovať vo vyšetrovaní,“ začala Beckettová. „Rachel som už povedala všetko, čo vieme o našom prípade, takže...“ náhle zazvonil Beckettovej mobil. Vytiahla ho z vrecka svojho saka. „To je Lanie,“ povedala a na chvíľu sa vzdialila.
Medzi zvyškom tímu zostalo ticho, ktoré ako prvý prerušil Esposito. „Tak ty študuješ na policajnej akadémii?“ opýtal sa Rachel a usmial sa na ňu.
„Áno,“ tiež sa usmiala.
„A v ktorom si ročníku?“ pokračoval.
„V druhom.“
„A prečo...“ Espositove otázky prerušila Beckettová, keď sa k nim vrátila.
„Lanie pre nás niečo má,“ vysvetlila, „takže ja s Castlom zájdeme do márnice a vy, chlapci, spolu s Rachel začnite prezerať tie dokumenty. Doniesli ste ich?“
„Áno, doniesli,“ pohotovo odpovedal Ryan.
„Detektívka Beckettová, nemohla by som ísť radšej s vami do márnice?“ opýtala sa Rachel. Všetci sa na ňu prekvapene pozreli. Veď kto by chodil dobrovoľne do márnice? Nikto. Okrem Castla...
„A si si istá, že to zvládneš?“ Beckettová sa uprene zadívala do Racheliných očí.
„Myslím, že áno,“ odvetila Rachel rozhodne a usmiala sa.
„Tak poďme,“ povedala Beckettová a všetci sa pobrali svojím smerom.

Vo výťahu po ceste do márnice sa Rachel opýtala: „Pán Castle, vy ste spisovateľ, však?“
„Áno,“ odpovedal Castle trochu odmerane, čo Beckettovú celkom prekvapilo. Väčšinou to bol práve on, kto pri vyšetrovaní uvítal zmenu v podobe ďalšej osoby na okrsku a teraz sa zdalo, že mu to prekáža.
„Rada čítam vaše knihy,“ pokračovala Rachel. „Viete, aj ja sa snažím písať.“
„Tiež detektívky?“ Castle sa spýtal zo slušnosti. V skutočnosti ho to príliš nezaujímalo, pretože predpokladal, čo bude nasledovať. Veľa začínajúcich či amatérskych autorov sa cez neho pokúšalo dostať k vydavateľovi.
„Nie, ja píšem komiksy,“ odpovedala Rachel.
„Komiksy?“ Castlov tón reči sa náhle zmenil, čo samozrejme neuniklo pozornosti mlčiacej Beckettovej. Veď dobre poznala Castlovu vášeň pre komiksy.
„Áno, komiksy. Priateľ ilustruje a ja píšem texty. Privyrábame si tak popri škole. Poznáte Čierneho motýľa?“ opýtala sa Rachel.
„Či ho poznám? Je to jeden z mojich najobľúbenejších komiksov,“ povedal Castle nadšene. Všetka neochota a nezáujem sa kamsi vytratili. „Vieš, Kate,“ začal Beckettovej vysvetľovať, „je to o bohatom chlapíkovi vo vysokých spoločenských kruhoch, ktorý je znechutený nespravodlivými pomermi a krivdou páchanou najmä na tých menej majetných. Najskôr sa to snaží riešiť svojimi peniazmi, ale keď zistí, že to nefunguje, rozhodne sa vziať spravodlivosť do vlastných rúk a začne zabíjať. A prezývku Čierny motýľ má preto, lebo posledné, čo jeho obete uvidia, keď ich škrtí, je malý čierny motýľ vytetovaný na jeho pravom predlaktí.“
„Aha,“ povedala Beckettová predstierajúc záujem. V detstve aj ona prečítala pár komiksov, ale na rozdiel od jej snúbenca ju to nedržalo až do dospelosti.
Castle sa obrátil na Rachel. „Je to naozaj vtipne a inteligentne napísaný komiks,“ povedal. Zároveň to boli posledné slová, ktoré Beckettová vnímala. Tušila, že to bude dlhý rozhovor, tak sa radšej ponorila do vlastných myšlienok o práve prebiehajúcom vyšetrovaní.
Po pár minútach už kráčali chodbou márnice, Castle a Rachel stále zabratí do rozhovoru a niekoľko metrov pred nimi išla zamyslená Beckettová.
„Ahoj, Lanie,“ pozdravila Beckettová, keď vošla do miestnosti.
„Ahoj, Kate,“ odvetila Lanie, keď zbadala Beckettovú. „A kde máš Castla?“ spýtala sa prekvapene.
Skôr ako stihla Beckettová odpovedať, Castle s Rachel vstúpili do miestnosti, pričom sa stále rozprávali.
„A to je kto?“ Lanieno prekvapenie sa ešte zväčšilo.
„To je Gatesovej neter, ktorá študuje na policajnej akadémii a oddnes u nás praxuje,“ vysvetlila Beckettová monotónnym hlasom, pričom sa ani nepozrela na debatujúcu dvojicu. Keďže si však evidentne ani jeden z nich nevšimol, kde je, povedala zvýšeným hlasom: „Nechcem rušiť váš rozhovor, ale už sme v márnici.“
Ako prvý sa spamätal Castle. „Ach, prepáčte. Ahoj, Lanie,“ povedal, presunul sa k veľkému stolu, na ktorom ležala čerstvá mŕtvola, a postavil sa vedľa Beckettovej. To isté urobila aj Rachel.
„Rachel, toto je naša patologička, doktorka Lanie Parishová,“ povedala Beckettová.
„Rachel Williamsová, rada vás spoznávam.“
„Tak, čo pre nás máš?“ Beckettová položila Lanie otázku, pretože nechcela zbytočne plytvať časom.
„Ako som predpokladala, príčinou smrti bola strelná rana priamo do srdca zbraňou kalibru 9 mm,“ povedala Lanie a ukázala na malý otvor na hrudníku mŕtveho muža. „Obeť nie je možné identifikovať, pretože má spálené brušká prstov, vytrhané všetky zuby, a tiež má znetvorenú tvár. Všetky tieto zranenia boli urobené posmrtne. A v databáze nezvestných nie je nikto, kto by zodpovedal veku obete.“
„A čas smrti?“ opýtala sa Beckettová, pričom stále hľadela na mŕtvolu pred sebou.
„Pred dvomi dňami, večer medzi 21:30 a 22:30,“ odpovedala Lanie.
„A čo to zvláštne tetovanie?“ Castle sa takisto zapojil do rozhovoru a ukázal na ľavé predlaktie obete.
Lanie zdvihla ľavú ruku muža ležiaceho na stole. „Jediné, čo vám môžem o tom tetovaní povedať, je, že je pomerne staré, bolo robené postupne a použitá farba bola v minulosti skôr typická pre Európu.“
„Kto by chcel zavraždiť starého pána a ešte sa snažil znemožniť jeho identifikáciu?“
Beckettová sa zohla bližšie k mŕtvemu, aby lepšie videla záhadné znaky vytetované na jeho ruke. „Kto to len môže byť?“ povedala viac-menej pre seba.
„A nemohol to byť špión?“ povedala do ticha márnice Rachel, pričom sa dívala do dobitej tváre mŕtveho muža.
Lanie sklopila oči a snažila sa potlačiť svoj smiech.
„Viete, bývalý špión KGB, ktorý sa skrýval v Amerike, avšak ruská vláda ho našla a rozhodla sa ho zabiť, pretože vedel niečo, čo nemal,“ dodala Rachel a postupne sa pozrela na všetkých prítomných.
Lanie už nedokázala udržať smiech, tak sa radšej otočila chrbtom predstierajúc, že robí niečo na jednom z bočných stolov.
Beckettová sa pomaly narovnala, pozrela sa na Rachel, zhlboka sa nadýchla. Avšak skôr, než stihla niečo povedať, zasiahol Castle. „Rachel, ak ti môžem poradiť, detektívka Beckettová nie je veľkým fanúšikom teórií o špiónoch.“
„Ale...“ Rachel sa pokúšala zareagovať. Castle jej však záporným pokrútením hlavy naznačil, aby radšej nepokračovala.
Beckettová sa s veľkým premáhaním rozhodla nekomentovať Rachelinu teóriu a namiesto toho sa spýtala: „To je všetko, Lanie?“
„Nateraz áno.“ odpovedala Lanie, stále otočená chrbtom k ostatným a z jej hlasu bolo cítiť potláčaný smiech.
„Tak poďme späť na okrsok,“ povedala Beckettová a pobrala sa k dverám. Castle a Rachel ju nasledovali.
„Hej, Kate, môžeš ešte na chvíľu?“ otočila sa Lanie.
Trojica odchádzajúcich sa zastavila pri dverách. „Choďte dopredu, ja vás dobehnem.“
Keď sa dvojica trochu vzdialila, Lanie sa zvedavo spýtala: „Odkiaľ Castle pozná to dievča?“
„Nepozná ju,“ odvetila Beckettová a vrátila sa odo dverí späť do stredu miestnosti.
„A o čom spolu tak vášnivo debatovali, keď sem prišli?“ zaujímala sa Lanie.
„O komiksoch,“ odvetila Beckettová stroho.
„O komiksoch?“ zopakovala Lanie nechápavo.
„Rachel popri škole píše nejaký komiks a Castle zistil, že je to jeden z jeho obľúbených,“ vysvetlila Beckettová.
„Ach tak,“ povedala Lanie s chápavým úsmevom. Beckettová už tušila, kam týmito otázkami smeruje. „Ale je to zaujímavé dievča, tá Rachel,“ spustila Lanie. „Miluje komiksy, píše, zaujíma sa o vyšetrovanie vrážd, spriada bláznivé teórie... Nepripomína ti to niekoho?“ dokončila so širokým úsmevom na perách.
Beckettová iba pokrútila hlavou, prevrátila očami a otočila sa na odchod.
„Je ako mladšia ženská kópia Castla!“ zakričala za ňou Lanie. Beckettová to samozrejme počula, ale nezastavila sa a pokračovala ďalej.

Keď sa vrátila na okrsok, našla Castla a Rachel pri vyšetrovacej tabuli, ako spolu debatovali o práve prebiehajúcom prípade. Skôr ako stihla niečo povedať, zazvonil telefón na jej stole. Rýchlo ho zdvihla.
„Beckettová,“ povedala a po chvíľke ticha dodala, „áno, hneď sme tam.“
„Hej, Ryan, Esposito,“ zakričala na dvojicu detektívov, ktorí stále prezerali hŕbu papierov. „Na mieste, kde sa včera našla naša obeť, sa strieľa a zrejme to súvisí s naším prípadom. Ideme tam.“
Esposito a Ryan sa rýchlo zdvihli a vybrali sa smerom k výťahu, presne ako aj Castle, Beckettová a Rachel.

Autor: Kathy

Zdieľajte s priateľmi!

Podobné články

1 hviezdička2 hviezdičky3 hviezdičky4 hviezdičky5 hviezdičiek (2 hlasov, priemer: 3,00 z 5)
Nahrávam ... Nahrávam ...
Komentáre (2) Spätné odkazy (0)
  1. zlaté :3 kedy bude pokračovanie?

  2. Super. Kedy bude dalsi diel?


Pridať komentár


Žiadne spätné odkazy.

kód