Castle-sk.com
11Aug/1311

Nikdy ma nenechaj odísť

Fanfiction

Originálny názov: Never let me go
Autor: Anotherhumanbeing
Prekladateľ: Kathy
Počet kapitol: 1
Rating: T
Popis: Je ťažké pripustiť si odchod milovanej osoby. Ešte ťažšie to je vtedy, keď odchod nastane neočakávane a nemáme ani čas na rozlúčku. Jedného dňa si to ale priznať musíme.

----------------------------------------------------------------------------------

Nikdy ma nenechaj odísť

 

Prvýkrát sa zobudil lapajúc po dychu, zaliaty studeným potom, zvierajúc rukami plachtu. Jeho mozog nedokázal vypnúť, nemohol na ňu prestať myslieť, na to, čo sa stalo. Uviazlo mu to vnútri hlavy, vryté do pamäti. Nevedel sa toho zbaviť, nedokázal zabudnúť.

Nemohol.

Pretrel si oči, opuchnuté a červené od toľkého plaču, a zadíval sa dolu. Bol v Adamovom rúchu a spomenul si, ako prišiel domov, oblečenie zakrvavené. Roztrhol svoju košeľu, zvyšok oblečenia hodil do kúta. Odišiel do sprchy a hubkou si silno škrabal kožu, chcel ju takisto roztrhať. Sledoval, ako voda sčervenela, pritom ako sa v sprche zosypal a plakal, plakal, až kým domov neprišla Martha a neodviedla ho do postele, akoby bol malý chlapec. Plakal na matkinom ramene.

Plakal za tým, čo stratil.

Prudký nádych ho prinútil otočiť sa. Pozeral na ženu vedľa seba, ako dvakrát žmurkla a prebudila sa. Na perách jej hral nepatrný úsmev, keď sa na neho pozrela. Nepýtal sa, zobral ju do náručia, držal ju tak, ako ešte nikdy predtým. Tak pevne, že sa bál, že ju rozmliaždi, že jej ublíži. Ale nemohol ju pustiť.

„Hej,“ povedala len, jemu na hrudi. Nedokázal odpovedať, hrča v hrdle bola ako povraz okolo krku, ktorý sa pri každom nádychu sťahuje.

„Castle,“ trochu ho odtlačila, aby videla jeho tvár, ale on sa snažil vyhnúť sa jej pohľadu. Tie orieškovohnedé oči boli teraz plné života, a predsa pred pár dňami boli prázdne a bez života. Nedovolila mu odvrátiť zrak, držala jeho pohľad svojím.

A potom mu začali padať slzy, stekali mu po tvári a na jej líca, ako položila svoje čelo na jeho.

„Neplač, Castle. Prosím, neplač,“ prosila ho. Ale on nedokázal prestať. Objala ho celého rukami a jeho hlava si našla miesto na jej hrudi.

Nevšimol si však, že jej srdce nebije.

 

Druhý raz ju našiel skrútenú na gauči, opretú oňho. Pustil si film na DVD, ale v určitom okamihu musel zaspať.

„Znovu si zaspal,“ povedala mu a zjedla hrsť popcornu.

„Mohla si ma zobudiť,“ usmiala sa a takisto aj on, a všetko sa zdalo v poriadku, hoci bolo všetko zničené.

Chcel sa jej spýtať tak veľa otázok, ktoré ho zvnútra spaľovali.

„Prečo si tu?“ opýtal sa namiesto toho.

Jej oči ho našli.

Raz žmurkol a ona tam už nebola.

 

Tretí raz sedel na hojdačkách a pozoroval rodičov s deťmi, ako posedávajú, hrajú sa, alebo prechádzajú okolo. Bol stratený vo svojich myšlienkach, keď sa objavila.

„Čo odo mňa chceš, Castle?“ bola zvedavá. Prsty mala zovreté okolo reťazí a pomaly sa hojdala dozadu a dopredu.

„Chcem, aby si zostala,“ odpovedal, prosil ju.

Pokrútila hlavo: „Nemôžem.“

„Prečo nie?“ jeho hlas bol zúfalý, rovnako ako on.

Chcel ju späť, jeho život bol bez nej prázdny, bezcenný.

„Zabudol si, Castle?“ na jej tvári sa objavil úsmev, a potom rýchlo zmizol. „Som mŕtva.“

Ako by mohol zabudnúť? Nemohol, aj keby chcel. Ešte stále mal v živej pamäti ten pocit jej krv na svojej koži.

„Zostaň, do kelu. Teraz ma neopúšťaj. Prosím, nie.“

Smrť ju zahalila skôr, než prišla záchranka. Skôr, než mal šancu rozlúčiť sa.

„Nemala si to urobiť,“ privrel oči, zadržiavajúc slzy. „Nemala si skočiť predo mňa.“

„Urobil by si to isté,“ pokrčila ramenami. „Čo bolo, bolo, už s tým nič neurobíme.“

„Tá guľka bola určená mne,“ zakričal, čo vyvolalo zvláštne pohľady okolitých ľudí jeho smerom. „Pre mňa, nie pre teba.“ Nemala preniknúť do srdca jej.

„Tak, aspoň je to teraz desať k desiatim. Sme si kvit,“ zasmiala sa na svojom vlastnom hlúpom vtipe.

Postavil sa, ruky zaťaté v päsť.

„Potrebujem, aby si sa ku mne vrátila,“ plakal.

„Je rozdiel medzi chcieť a potrebovať, Castle.“

Obrátil sa k nej, a ona opäť zmizla.

 

Štvrtýkrát to bolo naposledy. Noc pred jej pohrebom sa zobudil uprostred noci. Lapajúc po vzduchu. Kvapky potu mu stekali po boku hlavy. Odhodil prikrývkyu, švihol nohami a položil ich na zem.

„Už nepíšeš o Nikki Heatovej?“ počul hlas prichádzajúci z jeho pracovne, ktorý ho vyľakal. Postavil sa a vyšiel zo spálne. Našiel ju, ako prstami prechádza po knihách, ktoré mal na poličke. Tak, ako to robila predtým.

„Nedokážem písať bez svojej múzy,“ založil ruky na svojej hrudi a oprel sa o zárubňu, odkiaľ ju sledoval.

Usmiala sa na neho. „Nezaslúžia si ale koniec? Šťastný koniec,“ spustila ruku.

Hovoriť, že sa nesnažil niečo napísať, by bolo klamstvo. Snažil sa, ale zakaždým, keď písal o Nikki Heatovej, myslel na ňu. A výsledkom jeho písania bola scéna, v ktorej obaja umreli. Nikki aj Rook.

„Môžeš mi urobiť láskavosť, Rick?“ podišla bližšie k nemu.

Jeho odpoveď bola rýchla, dokonca predvídateľná: „Vždy.“

„Môžeš mi sľúbiť, že im dáš koniec, ktorý sme my nemali?“ povedala.

Po líci sa mu skotúľala slza. „Sľubujem,“ uistil ju.

„Ďakujem.“

Prehrabol si rukou vlasy. „Kate,“ zavolal ju a ona sa postavila pred neho. Obkrútil svoju ruku okolo jej pása, pritiahol si ju bližšie, tesne k sebe.

„Prečo sa vraciaš, Kate?“ položila svoje ruky na jeho hruď.

„Pretože ma nedokážeš nechať ísť,“ vysvetlila. „A musíš ma nechať odísť, Castle.“

„Čo ak to nedokážem?“

„Musíš.“

Držal jej tvár v dlaniach a pevne ju pobozkal. Posledný bozk jeho láske.

 

Ryan ho z diaľky sledoval, držiac pritom Jennynu ruku. Esposito stál blízko pri ňom, jednu ruku mal okolo Lanienho ramena. Utešoval ju, keď plakala. Martha a Alexis tam boli tiež, rovnako Gatesová a mnoho ľudí z okrsku. Castle pristúpil k rakve.

„Zbohom, Kate,“ ostal nad ňou stáť minútu, dve, tri. Položil na ňu červenú ružu a potom odišiel.

Nikto sa ho na nič nepýtal, keď rýchlo kráčal k svojmu autu.

Otvoril dvere bytu, posadil sa na stoličku vo svojej pracovni a chytil laptop. Písal, až kým ho ďalšie ráno nepozdravilo slnečné svetlo. Dal im koniec, ktorý si zaslúžili, ako žiadala, koniec, ktorý oni nemali.

A keď sa opäť zobudil, nebola tam.

Odišla.

Nechal ju odísť.

Autor: Kathy

Zdieľajte s priateľmi!

Podobné články

1 hviezdička2 hviezdičky3 hviezdičky4 hviezdičky5 hviezdičiek (Zatiaľ žiadne hodnotenie)
Nahrávam ... Nahrávam ...
Komentáre (11) Spätné odkazy (0)
  1. prosím… už dosť :D ja si už nestíham utierať slzy , je to super poviedka -len by som nabuduce radšej od smiechu spadla zo stoličky alebo niečo ine len nie toľko smútku ..

  2. Presne, tiez by som chela trochu smiechu :D

  3. Je to zhoda náhod, že poslednú dobu bolo toľko smutných poviedok, tak to vyšlo no :) . Ale nebojte, sú nachystané aj veselšie, len trochu strpenia :)

  4. preco mi toto robite???? :( ((( teraz neviem prestat plakat :( ale je to uzasna poviedka ale dajte nejaku veselejsiu prosim :)

  5. inak ja z tohto videa nemozem http://www.youtube.com/watch?v=_SLPBWed9CE
    stana a nathan su proste bozi :D DDD

  6. môžem sa spýtať kedy najbližšie bude asi nová poviedka :D už sa neviem dočkať na niečo nové a dúfam aj veselé..

  7. Určite to bude veselšie, ale presný dátum zatiaľ nemôžem povedať, ale bude!!!

  8. Ak teda Petraela myslí na tú ktorú ja, tak sa posnažím preložiť čo najviac a v čo najkratšom čase. A ak nie, tak sorry za mudrovanie :D

  9. Nemyslím, ale aj tak sa posnaž :D

  10. Kurnik, že som nebola ticho :) Ok, posnažím sa teda aj tak :D

  11. to bylo téměř na profesionální úrovni, opravdu krásně napsané, jednotlivé části jsou opravdu procítěné, abych to shrnula do jednoho slova tak je to nádherné. Jen tak dál, jsem zvědavá jak to bude pokračovat. Vím jaké to je ztratit lásku svého života, ale bohužel život musí jít nějak dál………..


Pridať komentár


Žiadne spätné odkazy.

kód