Castle-sk.com
5Apr/124

Kamarát

Fanfiction

Originálny názov: Kamarát
Autor: Kathy
Počet kapitol: 1
Rating: K
Popis: Kate prichádza do nemocnice za Castlom. Na chodbe však stretne jeho mamu Marthu, ktorá jej porozpráva zaujímavý príbeh... Trochu iná valentínska poviedka.

----------------------------------------------------------------------------------

Kamarát

 

Kate rýchlo vbehla do vestibulu nemocnice.

„Kde leží Richard Castle, prosím vás?“ opýtala sa sestričky na recepcii.

Sestrička poprehadzovala papiere. „Izba číslo 117, ale...“ nestačila dopovedať, pretože Kate sa rozrušene rozbehla po chodbe predstavujúc si, čo všetko zlé sa mohlo stať. Myslela na to celou cestou autom z okrsku do nemocnice, a hoci sa snažila samú seba upokojiť, nedarilo sa jej to.

Keď sa priblížila k spomínanej izbe 117, zbadala, že na lavičke pred dverami sedí Martha.

„Dobrý deň, Martha,“ povedala Kate zadychčaným hlasom.

„Ahoj, Kate,“ odvetila prekvapene Martha, keď zodvihla oči od svojho mobilného telefónu.

„Čo je s Castlom?“ opýtala sa Kate so strachom v hlase, pričom sa uprene dívala do Marthiných očí, akoby práve v nich hľadala odpoveď.

„Detektív Esposito ti to nepovedal?“

„Nie, povedal iba, že Castle je v nemocnici. Je to vážne?“ opýtala sa roztrasene. V skutočnosti jej Esposito nestihol nič povedať, pretože len čo spomenul, že Castle je v nemocnici, Kate okamžite nasadla do auta a išla za ním.

„Našťastie nie,“ odpovedala Martha, „Richard si iba zlomil nohu.“

V tej chvíli akoby Kate spadol kameň zo srdca. Všetky katastrofické scenáre končiace Castlovým pohrebom sa náhle rozplynuli. Hoci bola smrť súčasťou Kateinho života, a najmä práce, ďalšiu stratu blízkeho človeka by rozdýchavala len veľmi ťažko.

„Iba si zlomil nohu,“ zopakovala Marthinu odpoveď viac-menej pre seba, aby sa uistila o jej reálnosti.

„Áno, niekam sa ponáhľal a šmykol sa na ľade,“ zareagovala pohotovo Martha. „Teraz je pri ňom Alexis. Preberajú nejaké tajnosti, tak ma poslali na chodbu,“ pokračovala s úsmevom. „Asi chystajú niečo na moje narodeniny.“

Kate jej úsmev opätovala.

„Ale bála si sa oňho, však?“ Martha zaskočila Kate náhlou otázkou. Dobre však poznala odpoveď. Veď predsa už dlhšiu dobu pozorovala, ako sa jej syn a detektívka Beckettová k sebe správajú. Richard sa jej dokonca zdôveril so svojimi citmi a Martha bola presvedčená, že Kate to cíti rovnako.

„Samozrejme, že som sa bála,“ odvetila Kate úprimne, „veď je to môj partner a... kamarát,“ dodala, hoci sama tomu úplne neverila.

„Iba kamarát?“ opýtala sa lišiacky Martha. Kate sa na ňu len pozrela veľavravným pohľadom, ktorý prezrádzal oveľa viac, ako nejaké obyčajné slová.

„Aj ja som mala takého kamaráta,“ Martha začala svoje rozprávanie, pričom naznačila Kate, aby si sadla vedľa nej. Kate sa posadila na lavičku a zvedavo sa zadívala na Marthu.

„Vždy stál pri mne,“ pokračovala, „podporoval ma v mojej kariére, chodil na každú premiéru, povzbudzoval ma, keď sa mi nedarilo. Dokázal ma rozveseliť, keď som bola smutná, vedel mi dobre poradiť v každej situácii. Boli sme takmer stále spolu. A keď sme sa nemohli stretnúť, tak sme si dlho do noci telefonovali. Ani som nevedela ako, ale stal sa neoddeliteľnou súčasťou môjho života.“ Martha sa na chvíľu zastavila vybavujúc si v mysli krásne spomienky.

Na nemocničnej chodbe zostalo ticho. Kate ho nechcela prerušiť zbytočnými otázkami. V skutočnosti však zostala trochu zaskočená Marthinou otvorenosťou. Zadívala sa jej do očí, v ktorej sa jej zaleskli malé slzičky. Kate však nevedela definovať, či to boli slzy šťastia alebo smútku.

Po pár minútach Martha pokračovala. „Utešoval ma zakaždým, keď som sa rozišla s nejakým mužom. A popravde, nebolo ich málo,“ zasmiala sa.

Kate sa na ňu milo usmiala. Konečne to bola Martha, akú pozná.

„Muži sa v mojom živote striedali pomerne často, ale on vždy zostával. Keď som otehotnela a muž, s ktorým som dieťa čakala, sa so mnou rozišiel hneď, ako sa to dozvedel, navrhol mi, aby sme sa zobrali.“ Martha sa opäť na chvíľu odmlčala čakajúc Kateinu odozvu.

„A ako ste zareagovali?“ opýtala sa Kate zvedavo. Tušila, že to spomínané dieťa je Castle a chcela sa dozvedieť opäť niečo viac o jeho živote.

„Urazila som sa,“ odpovedala Martha vážne. „Nechcela som totiž manželstvo zo súcitu. Pamätám si, že sme sa vtedy hrozne pohádali a celý jeden týždeň sme sa nerozprávali. Po týždni, keď mi už začalo byť trochu ľúto, ako som sa k nemu správala, som od neho dostala list. List, v ktorom bola napísaná iba jedna veta...“ Opäť nastalo ticho. Martha ako správna herečka vedela ako zvýšiť napätie, a preto čakala na Kateinu otázku.

Kate si to samozrejme všimla, veď bola detektívkou, ale nechcela Marthu sklamať, tak sa opýtala: „Aká?“

„Prepáč, ale milujem ťa.“

„A vy ste to cítili rovnako?“ zaznela ďalšia otázka.

„Najskôr som zostala v šoku.“ odvetila Martha. „Ale keď som si potom pospomínala na každý náš rozhovor, každú chvíľu, ktorú sme spolu prežili, na každý...“ prerušila vetu, „jednoducho áno, cítila som to rovnako. Ale trvalo mi ďalší týždeň, kým som za ním šla.“

„A ako to dopadlo?“ položila jej Kate ďalšiu otázku. Tento príbeh ju naozaj zaujal.

Marthe sa na tvári objavil široký úsmev. „Výborne. Dohodli sme sa, že najprv si skúsime spolu žiť a keď to bude fungovať, vezmeme sa. A boli to tri najkrajšie mesiace v mojom živote.“ neprestávala sa usmievať.

„A čo sa stalo?“ opýtala sa Kate opatrne. Vycítila totiž, že tento zaujímavý príbeh nebude mať šťastný koniec.

Marthin úsmev pomaly slabol, až úplne zmizol, a do tváre, a hlavne očí, sa jej vkradol smútok a niekoľko nepatrných sĺz. „Zrazilo ho auto... zomrel presne na Valentína... a vo vrecku mu našli zásnubný prsteň. Odvtedy každý rok o takomto čase chodím na jeho hrob,“ dokončila Martha svoje rozprávanie so zamysleným pohľadom.

„To je mi ľúto,“ povedala Kate úprimne a pozrela sa na Marthu s pohľadom plným pochopenia. „A môžem sa opýtať,“ Kate si málokedy pýtala povolenie pri kladení otázok, „prečo ste Castlovi povedali, že ste jeho otca nepoznali?“ Trochu sa hanbila za svoju netaktnú otázku, ale chcela to vedieť.

Martha sa prebrala zo svojho zamyslenia. „Myslela som si, že takto to bude pre neho ľahšie. Veľakrát som mu už chcela povedať pravdu. Nevedela som však, či mu povedať o jeho skutočnom otcovi, ktorý sa ho vzdal skôr, ako sa narodil, alebo o mužovi, ktorý sa naňho tešil a veľmi sa túžil stať jeho otcom.“

Zrazu sa Martha natočila ku Kate, zobrala jej ruku do svojich dlaní a uprene sa jej zadívala do očí. „Vieš, Kate, jediná vec, ktorú ľutujem, je, že som svoje city neprejavila skôr.“

Kate vedela, že Martha teraz už nehovorí iba o sebe. Aj napriek tomu sa opýtala: „A prečo ste to neurobili?“ sklopila zrak.

„Myslím, že vieš prečo,“ veľavravne povedala Martha a neprestávala jej držať ruku.

„Báli ste sa, že by ste stratili najlepšie kamaráta, keby vám to nevyšlo.“ Kate mala stále sklopený zrak.

Martha pokývala hlavou. „Presne tak, ale bola to chyba a...“

„A ako sa vlastne volal?“ prerušila ju Kate. Nebolo jej príjemné, že Martha vedela toľko o jej vnútorných pocitoch.

„Alexander.“

Kate prekvapene zodvihla zrak, ale skôr ako stihla niečo povedať, otvorili sa dvere na izbe číslo 117.

„Babi, už môžeš...“ zarazila sa trochu Alexis, keď zbadala na lavičke vedľa svojej starkej aj Kate.

„Á, dobrý deň, detektívka,“ povedala Alexis s úsmevom.

„Ahoj, Alexis,“ odvetila Kate a snažila sa usporiadať si v hlave, čo práve počula. Nikdy si ani nepomyslela, že by jej Martha tak úprimným spôsobom vyrozprávala niečo zo svojho života. Dokonca niečo, čo zrejme nevedel ani Castle. Bola to iba náhoda?

„Idete dnu?“ Alexis prerušila svojou otázkou prúd jej myšlienok. Martha a Kate vstali z lavičky a nasledovali Alexis do nemocničnej izby.

„Richard, pozri, koho ti vediem,“ povedala veselým tónom Martha, keď vošli do izby.

„Á, aké milé prekvapenie. Ahoj, Kate,“ Castlovi sa rozžiarili oči.

Kate sa naňho milo usmiala. Ani jej neprekážalo, že ju oslovil krstným menom. Veď neboli v práci.

„Pekná sadra, Castle. To znamená, že budem mať od teba na chvíľu pokoj a nebudeš ma sledovať,“ povedala podpichovačne, keď sa priblížila k jeho posteli.

„S tým nepočítaj. Naučím sa chodiť s barlami,“ odvetil Castle a všetci sa rozosmiali. A hoci zlomená noha stále bolela, Castle bol nevýslovne šťastný. Boli pri ňom tri najdôležitejšie ženy jeho života. Žena, ktorá mu dala život; žena, ktorej dal život on; a žena, s ktorou túžil stráviť zvyšok toho svojho.

Po pár minútach spoločného rozhovoru Martha povedala: „Už musím ísť.“

„Á, máš svoje tradičné rande,“ zareagoval Castle bez akéhokoľvek náznaku prekvapenia.

„Áno,“ prisvedčila Martha, pričom sa veľavravne pozrela na Kate.

„Moja mama,“ Castle sa otočil na Kate a začal vysvetľovať, „si to vie veľmi dobre zariadiť. Vždy na Valentína má rande.“ Kate sa usmiala a s pochopením sa pozrela na Marthu.

Castle si nič nevšimol a pokračoval. „Dúfam, že raz ma s tým mužom zoznámiš,“ otočil sa tentoraz na svoju mamu.

„Raz sa možno dočkáš,“ odpovedala Martha tajomne. Objala svojho syna ležiaceho na posteli, dala mu bozk na líce a pobrala sa k dverám.

„Počkaj, babi, odprevadím ťa,“ povedala Alexis a nasledovala Marthu. Vytušila, že jej otec by bol rád na chvíľu sám iba s Kate.

„Šťastného Valentína!“ zakričala Martha na rozlúčku a zatvorila za sebou dvere.

Castle aj Kate sa usmiali. „Takže, ako sa ti to stalo?“ obrátila sa Kate na Castla. Castle začal svoj dobrodružný príbeh o páde na zamrznutom chodníku, ktorý okorenil pár vymyslenými scénami. Keď bol asi tak v polovici svojho rozprávania, Kate sa zrazu k nemu naklonila a pobozkala ho.

Castle od prekvapenia stratil reč. Toto od Kate vážne nečakal. Keď sa trochu spamätal, zahľadel sa na ňu a spýtal sa: „Čím som si to zaslúžil?“

Kate sa iba usmiala. „Tak, keď je dnes ten Valentín.“

Autor: Kathy

Zdieľajte s priateľmi!

Podobné články

1 hviezdička2 hviezdičky3 hviezdičky4 hviezdičky5 hviezdičiek (6 hlasov, priemer: 5,00 z 5)
Nahrávam ... Nahrávam ...
Prečítané 655 krát, Tagy: , , , Pridať komentár
Komentáre (4) Spätné odkazy (0)
  1. krásna poviedka … super sa mi čítala a úplne som ju hltala slovo po slove :)

  2. Piš dalšie poviedky,Maš talent!!!!!:D


Pridať komentár


Žiadne spätné odkazy.

kód