Castle-sk.com
2Feb/120

Listy pre Kate – 2. No nie je rozkošná?

Fanfiction

Originálny názov: Letters to Kate
Autor: bexiboo900
Prekladateľ: Nymi
Počet kapitol: 12
Rating: T
Popis: Súbor listov, ktoré Castle v priebehu života píše Kate.

----------------------------------------------------------------------------------

No nie je rozkošná?

 

Drahá Kate,

dnes máš narodeniny. Mala by si tridsať dva rokov. Nevie o tom veľa ľudí. Svoj vek sa ti vždy pred ľuďmi akosi darilo utajiť. To Lanie mi povedala, v aký deň by si mala narodeniny a koľko rokov by si mala.

Povedala mi to už minulý rok, ale nikdy som s tým nič neurobil. Chcel som počkať a sledovať, ako sa budeš v ten deň tváriť. Pamätám sa, že si vyzerala smutne. Skrývala si to bravúrne, ale predo mnou si to skryť nemohla. Pravdu som ti vždy videl na očiach.

Myslel som si, že to bolo kvôli tomu, že si sa o ten výnimočný deň nemohla podeliť so svojou mamou a tak si sa o neho nechcela deliť s nikým. Dúfam, že ti tvoj otec zaželal všetko najlepšie. Nezáleží na tom ako veľmi ťa to bolelo, ale prianie od niekoho, komu na tebe naozaj záležalo, si si zaslúžila.

Neviem, či bola moja teória správna, a teraz sa to už asi nikdy nedozviem. Dnes som bol u tvojho otca na návšteve. Ukázal mi svoj album s fotkami, ktoré fotil každý rok na tvoje narodeniny.

Moje prvé slzy padli na obrázok, na ktorom si bola ešte celá otlčená a taká nahnevaná, akú som ťa nikdy nevidel, pričom si nebola na svete ešte ani desať minút. Už vtedy si bola nádherná aj napriek tomu, že si bola čerstvo vydaná napospas krutej realite života na Zemi.

Prechádzal tvojimi obrázkami z detstva a zastavil sa na fotke z oslavy tvojich šiestych narodenín. Akurát si otvárala darček a na tvári si mala výraz čírej radosti, aký som ešte nikdy nevidel. Zaujímalo by ma čo bolo v tom darčeku. Na tej fotke ťa tvoja mama sleduje s takým výrazom, ktorý mohol znamenať jedine nekonečnú lásku.

Chcel by som sa s ňou stretnúť. Tým, že som ťa poznal, mám taký pocit, akoby sa aj stalo. Bola si výnimočná. Viem, že si sa vždy cítila, akoby si svojej matke nesiahala ani po päty, ale aby si jej ty nesiahala ani po päty, musela by byť nekonečne vysoká.

Na ďalšom obrázku, nad ktorým som sa zastavil, si mala dvanásť rokov. Práve si začínala vchádzať do takej tej nemotornej fázy dospievania, v ktorej boli tvoje ruky a nohy priveľmi dlhé oproti zvyšku tvojho tela a hrbila si sa, len aby si skryla svoje prsia. Mala si mrzutý výraz a vyzerala si, akoby na svete nebolo nič horšie ako to, že ťa niekto fotil. Ale v očiach si mala iskru lásky k ľuďom, držiacim v rukách fotoaparát.

Pri ďalšej fotke mi srdce vynechalo úder. Z nemotornej fázy dospievania si už vyrástla, musela si mať okolo pätnásť rokov. Stratila si detskú guľatosť a prvá vec, ktorú som si všimol, boli tvoje lícne kosti. Bola si nádherná. Mala si tmavšie vlasy a rovnako aj šaty. Videl som, že si práve vstupovala do toho obdobia hnevu, o ktorom si mi občas rozprávala.

Odvtedy si každý rok rástla do väčšej a väčšej krásy. Keď si mala dvadsať rokov, svetlo v tvojich očiach zrazu vyhaslo. Tá fotka nevyzerala ani trochu narodeninovo. Ani by som to nezistil, nebyť toho, že narodeninové fotky boli účelom celého toho albumu. Sedela si na stole a pozerala sa na svoju tortu. Dovtedy každý rok vyzerala tvoja torta ako domáca, ale táto bola očividne z obchodu. Nikdy som nikoho nevidel pozerať sa na tortu s takou nenávisťou.

Potom boli všetky fotky viac menej rovnaké. Momentky, na ktorých si sa tvárila mrzuto. Neviem, kto ich fotil. Tvoj otec v tej dobe zapíjal svoj žiaľ alkoholom.

Fotky začali vyzerať trochu menej bolestivo po tom, ako sa na nich začal znovu objavovať tvoj otec. Ale v tvojich očiach bola stále bolesť. Jeden rok vyzerala trochu viac znesiteľná, už to nebola jediná emócia na tvojej tvári. Tvoj obraz na nej som pohladil prstom.

Tvoj otec mi povedal, že to bolo v ten tok, kedy som sa objavil ja. Poďakoval mi, Katie, za moju snahu urobiť všetko pre tvoju záchranu. Poďakoval mi za to, že som tam bol, keď si sa mu vytrácala. Plakal som a rovnako plakal aj on, ale nebola v tom žiadna hanba. Nikto by nemal byť svedkom toho, ako jeho dcéru zastrelia pred jeho vlastnými očami. Postarám sa o neho, Kate, to ti sľubujem. Myslím, že našiel malú útechu v Alexis. Sú si teraz celkom blízki. Je často u nás v byte, kde sa spolu rozprávajú. Usmieva sa iba keď je s ňou.

Dal mi ten album, Kate. Povedal, že on má svoje spomienky a to najmenšie čo môže pre mňa urobiť je to, že mi dá tie fotky. Budem ten album opatrovať do konca života, ale pre mňa bude aj tak navždy zívať prázdnotou. Malo by v ňom byť aspoň o šesťdesiat fotiek viac. Bolí ma pozerať sa na ne, ale je to dobrý druh bolesti. Taký druh, vďaka ktorému mám pocit, že sa vo mne niečo hojí.

Chýbaš mi a milujem ťa

Rick

Autor: Nymi

Zdieľajte s priateľmi!

Podobné články

1 hviezdička2 hviezdičky3 hviezdičky4 hviezdičky5 hviezdičiek (2 hlasov, priemer: 5,00 z 5)
Nahrávam ... Nahrávam ...
Komentáre (0) Spätné odkazy (0)

Žiadne komentáre.


Pridať komentár


Žiadne spätné odkazy.

kód