Slovenský web o seriáli Vtierka Castle

Listy pre Kate – 10. Osamotený tanečník

Originálny názov: Letters to Kate
Autor: bexiboo900
Prekladateľ: Nymi
Počet kapitol: 12
Rating: T
Popis: Súbor listov, ktoré Castle v priebehu života píše Kate.

----------------------------------------------------------------------------------

Osamotený tanečník

 

Drahá Kate

Moja mama dostala infarkt. Zomrela vo svojej posteli uprostred noci. Mala sedemdesiat štyri rokov.

Prepáč, ešte stále sa nachádzam v takom tom chladnom, klinickom stave, vďaka ktorému som bol schopný prežiť pohreb. Celú dobu som sa snažil nahovoriť si, že to nie je pravda. Snažil som sa tváriť, akoby som bol len divák. Už som nemusel byť svojej dcére oporou, na to mala svojho manžela. Mohol som sa s tým vyrovnať ako som chcel. Potlačil som to do úzadia. Bola to mama niekoho iného, nie moja. Nič iné som nemal na výber.

Toto bolo vždy miesto, na ktoré som chodil cítiť. Si jediná osoba, pred ktorou si ešte dovolím prejaviť bolesť.

Byt bol už dlhšiu dobu prázdny. My dvaja sme v ňom len prebývali. Podľa mňa vedela, že už jej veľa času nezostáva, a môj život sa roztrieštil už pred desiatimi rokmi. Náš byt bol prázdny, ale teraz je opustený. Nevyplním ho. Nebývam tam. Nebývam nikde.

Bože, Kate, cítim sa tak hlúpo. Už som sa mal cez teba dávno preniesť. Prešlo jedenásť rokov. Povedala by si, že teraz už budem schopný fungovať takmer normálne. Ale pravdou je, že každý deň je pre mňa boj. Rana sa takmer zahojila. Jej kraje sa pomaly spájali a moja bolesť mizla, ale strata mojej matky tieto kraje opäť roztrhla.

Samota ma pohlcuje. Nemám žiadnu matku, žiadnu dcéru a žiadnu partnerku. Stále mám priateľov, to áno – Ryan, Esposito, Lanie a Jenny sú moji štyria najlepší kamaráti na svete. Všetci na okrsku sú mojou rodinou. Ty a ja sme boli pre Ryana a Esposita ako mama s otcom. A aj keď sú tu pre mňa spôsobom, akým tu pre mňa môžu byť len oni, predsa len nie sú moja pravá rodina. Nestoja pri mne v temnote, keď ma nočné mory strhnú zo spánku. Nedržia ma vo svojom náručí, až kým ma opäť neovládne svet snov.

Keď som ťa stratil a Alexis sa odsťahovala, bol som osamelý, nie však sám. Matka bola pre mňa oporou, silou, ktorá ma hnala vpred. Keby jej nebolo, tak by som sa po tom, ako Alexis odišla, rozpadol. A teraz je preč. Je mŕtva a to znamená, že už nemám nikoho, pre koho by som musel byť silný.

Viem, že vieš, aké je to stratiť mamu. Viem, že som mal šťastie – mal som s tou mojou toľko spoločne stráveného času. Vždy som nad tebou žasol, ale až teraz naozaj chápem, aký srdcervúci pocit to je stratiť svoju matku, a moja úcta k tebe je priam nekonečná.

Viem, že neprestanem bojovať. Stále mám Alexis, aj keď tu už nežije. Stále mám tvojho otca. Stále mám moju rodinu na okrsku. S každým z nich mám krehké puto. Môžu však vyplniť len môj čas za denného svetla. Keď sa raz znesie na zem tma, budem musieť tancovať osamote.

Nikdy som si nemyslel, že mi budeš môcť chýbať ešte viac, ako doteraz. Ale strata mojej matky spôsobuje, že moje srdce plače za ňou i za tebou.

Milujem ťa, Kate.

Rick

Podobné články

• Listy pre Kate – 12. List od Alexis
• Listy pre Kate – 11. Koniec
• Listy pre Kate – 9. To čo chcem aj dostanem