Castle-sk.com
1Nov/113

Fobofóbia – 4. Logofóbia

Fanfiction

Originálny názov: Phobophobia
Autor: ekc293
Prekladateľ: AmyF
Korektor: horka
Počet kapitol: 15
Rating: T
Popis: Fobofóbia – strach zo strachu alebo fóbií. Kolekcia jednorazových poviedok, ktoré sú inšpirované iracionálnym strachom.

----------------------------------------------------------------------------------

Logofóbia – Strach zo slov

 

Ako spisovateľ vedel Richard oceniť slová.

Chápal, že slová sa dajú použiť na vytvorenie prekrásnych vecí.

Keď bol Rick malý, zistil, že slová ho môžu dostať z kaše. A tak sa naučil, čo povedať, kedy to povedať a najmä akým tónom.

Keď bola Alexis malá, spriadal pre ňu zo slov magické príbehy o princeznách vo vežiach ďaleko-preďaleko a o malých dievčatkách vo vysnívaných kráľovstvách, ktoré robili neobyčajné veci, pretože boli silné a mali ockov, ktorí ich nesmierne ľúbili.

Ako úspešný a známy autor detektívok sa Rick Castle naučil pomocou slov vytvoriť postavy, s ktorými sa jeho čitatelia mohli stotožniť. Vedel v ich mysliach vykresliť slovami príbeh, ktorý potom vo svojich predstavách videli tak zreteľne, akoby boli skutočne jeho súčasťou. To je to, čo odlišuje dobré príbehy od tých naozaj skvelých. To je to, vďaka čomu sa knihy ocitnú na zozname bestsellerov. A to je presne to, čo ich tam i drží.

Každý dobrý spisovateľ chápe, že slová majú obrovskú moc.

Slová, ak sú použité správne, dokážu úžasné veci. Správne skombinované slová vedia vytvoriť poéziu, ktorá donúti plakať i toho najtvrdšieho chlapa. Slová vyslovené v správnom poradí sú schopné vyjadriť najhlbšiu a najúprimnejšiu podobu lásky. Slová môžu povzbudiť. Slová dokážu liečiť. Slová vedia zachrániť.

Slová sú však schopné aj príšerných vecí. Slová vyjadrené určitým spôsobom môžu dostať na kolená i dospelého muža. Slová prekrútené v nenávisť dokážu ničiť mestá. Slová vedia zlomiť srdce. Slová môžu zlomiť ducha. Slová môžu zabíjať.

A práve preto sa Richard Castle ako človek slov obával.

Keď išlo o niečo, na čom mu skutočne záležalo, zvyčajne nebol schopný nájsť slová. Rýchlo zistil, že tie slová, ktoré sa dokonale hodia do jeho románov, znamenajú len veľmi málo pre ľudí, ktorých si vo svojom živote cenil najviac.

Rick Castle schovával slová, ktoré by mali byť vyslovené, za slová, ktoré mu išli ľahko z úst.

Namiesto toho, aby povedal svojej matke, ako veľmi ju má rád, skrýval to za vtipkovaním o jej prítomnosti v jeho byte a škodách, ktoré napáchala na jeho bare s alkoholom. Martha si bola samozrejme plne vedomá toho, že ju jej syn má veľmi rád, ale jeho nesmierne škrelo, že jej to nedokáže povedať priamo do tváre.

Pokiaľ išlo o jeho dcéru, neustále bojoval, aby našiel tie správne slová, keď za ním prišla s nejakým problémom. Vždy sa správal ako jej matka i otec zároveň, ale keď sa z nej stala inteligentná mladá žena, začal si uvedomovať, že to nestačí. Keď za ním jeho dcéra prišla, lebo mala problémy s chlapcami, usiloval sa vžiť do úlohy matky a hovoriť jej to, čo by o zlomenom srdci povedala matka, utešiť ju a poradiť jej, ako sa vyrovnať s dievčenskými problémami. Ale vždy mu to bol nepríjemné a trápne, a mal pocit, že ju zakaždým sklamal.

A ešte tu samozrejme bola jeho neschopnosť vysloviť tie správne slová vo vzťahu ku Kate Beckettovej. Keď išlo o  spriadanie teórii s chalanmi a jeho detektívkou, nikdy mu nechýbali slová, ktoré by ich prinútili prevracať kvôli nemu očami. Ale keď došlo na vážnejšie témy, správne slová ho nikdy nenapadli. Keď Rick prvý raz znovu otvoril prípad Johanny Beckettovej, jediné, čo mohol povedať bolo, že ho to mrzí. Ale keď na jej tvári videl, ako veľmi jej to ublížilo, vedel, že to nestačí. Keď Kate zabila Dicka Coonana, aby ho zachránila, zostal neschopný slova. Sedela tam, plakala priamo pred ním, ruky celé pokryté krvou muža, ktorý jej ako jediný mohol dať odpovede, po ktorých tak zúfalo túžila.

Jediná vec, ktorá ho vtedy napadla, bola položiť jej ruku na plece. Keď ju Montgomery stiahol z prípadu jej matky, šiel za ňou do bytu vyzbrojený kyticou kvetov a pripravenou rečou. Keď mu však otvorila dvere, a on videl  jej uslzené oči, okamžite zabudol na všetky pripravené slová a dokázal myslieť len na to, že plakala. Keď zavraždili Royca, nenapadol mu žiaden spôsob ako ju utešiť. No a potom v tom hangári, keď sa prizeral, ako sa zrútila pred svojím mentorom a prosila ho, aby si ešte raz premyslel to, čo sa chystal urobiť. Sledoval ju, ako sa dotackala späť k telu kapitána a vzlykala nad ním, pozerajúc na strelné rany na jeho hrudi, a on sa len bezmocne prizeral, pretože vedel, že nech by povedal čokoľvek, bolo by to bezvýznamné.

Jediný raz jej bez okolkov a zábran povedal, čo k nej naozaj cíti, keď sa zúfalo obával, že o ňu navždy príde. Ležala na tráve, krvácala v jeho náručí a on jej zašepkal, že ju miluje. Akoby dúfal, že jej tie slová vdýchnu nový život, že jej dodajú novú silu bojovať o svoj život. Ale jej oči sa zavreli a stratila vedomie. Keď ochabla v jeho náručí, uvedomil si, že slová nemôžu vždy napraviť to, čo sa pokazilo. To, že jej povedal, že ju miluje, ešte neznamenalo, že ju to privedie späť. Môže sa stať, že vyslovíš správne slová so správnymi úmyslami v nesprávny čas, ale ak si ich raz vyriekol, nemôžeš ich vziať späť. Keď sa po troch dňoch v nemocnici prebrala, povedala mu, že sa nepamätá na nič od momentu, keď dopadla na zem. Jeho priznanie lásky zostalo nevypočuté. Priznal sa k svojim citom a nemohol to už vziať späť. Ale ona sa to nikdy nedozvie.

Ak sa niečo od Katherine Beckettovej naučil, tak to, že slová bez činov nič neznamenajú. Pekné frázy ako „milujem ťa každou bunkou svojho tela“ alebo „urobil by som čokoľvek, aby si bola so mnou“ neznamenali nič, ak neboli podložené dôkazom. Dôkazom, ktorý jej možno ani nemohol poskytnúť. Pretože bola s niekým iným, a on bol zbabelec ukrývajúci sa za slová, ktoré pre ňu absolútne nič neznamenali. Vedel, že slová, čo jej povedal, boli jedny z najpravdivejších, aké kedy vyslovil, ale nikdy by mu neuverila. Katherine Beckettovej slová nikdy nestačili.

Ale Richard Castle jej nič viac než slová dať nemohol.

Autor: AmyF

Zdieľajte s priateľmi!

Podobné články

1 hviezdička2 hviezdičky3 hviezdičky4 hviezdičky5 hviezdičiek (1 hlasov, priemer: 5,00 z 5)
Nahrávam ... Nahrávam ...
Komentáre (3) Spätné odkazy (0)
  1. Krásna poviedka, začiatok je neskutočne podarený.

  2. najkrajšia čo tu je :) nie je umelá, presladená ani nereálna. ale pravdivá :)

  3. Opravdu nádherné. Konec úžasný, je vidět, že na ní něco je, když se zamyslím.


Pridať komentár


Žiadne spätné odkazy.

kód