Slovenský web o seriáli Vtierka Castle

Päť a trištvrte

Originálny názov: Five and Three Quarters
Autor: Charlie O'Kelley
Prekladateľ: Kathy
Počet kapitol: 1
Rating: T
Popis: Poviedka rozpráva príbeh o prvej žene, ktorá Richardovi Castlovi zlomila srdce. A nebola to Kyra Blainová. Bol to niekto oveľa dôležitejší...
Pozn. preklad: Knight v preklade znamená „rytier“, Castle v preklade znamená „hrad“.

----------------------------------------------------------------------------------

Päť a trištvrte

 

Richard Castle otvoril dvere svojho bytu a nechal najskôr vstúpiť Kate Beckettovú  do svojho príbytku. Kate nemala na sebe svoje typické oblečenie dekektívky, ale klasické šaty na piatkový večer. Castle sa rýchlo pozdravil so svojou mamou a dcérou, ktoré sedeli za kuchynským pultom a oslovil Beckettovú.

„Hneď som späť.“

„Opäť práca v utajení?“ opýtala sa Martha, len čo počkala, kým sa Castle vzdialil, aby nič nepočul.

„Nie,“ povedala Beckettová, čo spôsobilo Marthin a Alexisin zvedavý pohľad.

„Takže, je to rande?“ opýtala sa opatrne Martha.

„Nie. Len sa všetci stretneme v Old Haunte. Konečne sme vyriešili prípad.“

„To je skvelé. I keď škoda, že to nie je rande,“ poznamenala Martha. Kate sa pozrela na fotoalbum, ktorý si Alexis prezerala, dúfajúc, že tak zmení tému.

„Na čo sa pozeráš, Alexis?“

„Mama toto našla vo svojich veciach. Myslela si, že je to jej, ale potom si uvedomila, že sú to fotografie otca, keď bol dieťa, a tak ich poslala späť.“

„Nejaké vhodné kompromitujúce fotky, s ktorými sa môžem podeliť s chlapcami?“ opýtala sa Kate s úsmevom.

„Čo myslíš starká?“ spýtala sa Alexis s rovnakým úsmevom.

„Och, určite, jeho prvá láska. Som si istá, že niekde medzi nimi je.“

„Jeho prvá láska?“ opýtala sa Kate. „Všetko to vyzerá ako jeho fotky, keď bol malým chlapcom.“

„To sú. Mal asi päť rokov a bláznivo sa platonicky zamiloval.“

„Mami,“ povedal Castle, keď prechádzal poza ne. „Aby ste vedeli, mal som päť a trištvrte. A zlomila mi srdce.“

„Ó, Castle, čo sa stalo? Ukradla ti na ihrisku tvoju obľúbenú hojdačku?“

„Nie, odišla a vydala sa za niekoho iného. A to dokonca aj po tom, čo som ju tiež požiadal o ruku. Toto je ona,“ povedal ukazujúc na fotku seba a ženy, ktorá nebola dieťaťom.

„Takže, bola staršia, oci?“ opýtala sa s úsmevom Alexis.

„Bola mojou opatrovateľkou. Snažila sa ma odmietnuť jemne, ale stále to bolí,“ povedal dramaticky. „Iba preto, že som bol mladší ako ona.“ Pokrútil hlavou.

„Ty si ju požiadal o ruku a mal si iba päť rokov?“ spýtala sa Alexis.

„Päť a trištvrte,“ trval Castle na svojom. „A bol som veľmi vyspelý na svoj vek.“ Pozrel sa na Kate, aby videl jej reakciu, keď sa nazýval vyspelým v hocijakom veku, ale ona sa uprene dívala na fotku.

„Beckettová? Kate?“ Pozrela sa naňho, a potom sa zadívala späť na fotografiu.

„Ako sa volala?“ opýtala sa tlmeným hlasom.

„Jo, no, neviem si spomenúť na jej priezvisko. Mami?“ opýtal sa Castle, nie si istý tým, prečo Kate takto reagovala.

„Colemanová.“ Kate roztrasene vydýchla, keď Martha povedala. „Volala sa Jo Colemanová.“

„Povedzte mi o nej,“ povedala potichu, keď sa zľahka dotkla fotky.

„Bola s ňou veľká zábava. Avšak nenavštevovala nás veľmi často. Myslím, že bola na univerzite.“

„Práve promovala. Ak si správne pamätám, na právnickej škole,“ dodala Martha, pozerajúc na Kate. Alexis pozorne sledovala Kate, keď počúvala jej otca, nespúšťajúc pritom oči z fotografie.

„Jo ma brávala do knižnice a múzea. Nebola ako iné opatrovateľky, ktoré len chceli, aby som sedel a bol ticho, kým sa rozprávali so svojimi priateľmi alebo sledovali telenovely. S ňou bola zábava.“ Prešiel na druhú stranu pultu a postavil sa vedľa svojej mamy. „Mami, nevieš, či sú v tom ďalšie jej fotky?“

„Nespomínam si. Môžem, Kate?“ opýtala sa, keď sa chystala vziať fotoalbum z Katiných rúk.

Kate nespúšťala oči z fotoalbumu, až kým nepocítila ruku na svojom ramene. Zdvihla zrak a uvidela Alexisine modré oči plné pochopenia. Kate položila svoju ruku na tú Alexisinu a nepatrne prikývla. Alexis jej stisla rameno, potom odišla a vzápätí sa vrátila s krabicou vecí, ktorú si položila za pultom na nohy. Našli ďalšiu fotografiu malého Ricka v rytierskom kostýme a Jo s kráľovskou korunou, ako ho pasuje za rytiera.

„Jo ma vždy volala svojím rytierom v žiarivej zbroji. Povedala, že som ju vždy ochraňoval a bol veľký gentleman.“

„A stále si, oci,“ povedala Alexis.

„Ďakujem, miláčik. Jo je sčasti dôvodom, prečo som si vybral meno Castle, keď som si zmenil priezvisko.“

„Naozaj?“ opýtala sa Alexis so záujmom, keďže tento príbeh nikdy predtým nepočula.

„Áno,“ povedal Castle, keď sa pozrel späť na Kate, pričom si stále nebol istý, čo sa deje. „Povedala mi, že rytieri stále ochraňujú svoje dámy a vždy by sa mali o ne postarať. Sľúbil som jej, že nikdy nedovolím, aby sa jej stalo niečo zlé. Potom mi povedala, že niekedy sa zlé veci stávajú z určitého dôvodu, ale život nám nikdy nenadelí viac, ako môžeme uniesť. Ja som stále trval na tom, že sa o ňu dokážem postarať, hoci som mal iba päť a trištvrte.“

„Na päťročného si bol celkom vyspelý. Nechcel si sa celý deň iba hrať, chcel si sa učiť.  Sotva som ho dokázala dostať z knižnice, keď mu Jo dala jeho prvý preukaz,“ povedala Martha dúfajúc, že tak vyvolá úsmev na Katinej tvári.

„Možno som bol vtedy vyspelý na svoj vek, ale ona si stále myslela, že som príliš mladý,“ povedal s veľkým smútkom, čo spôsobilo, že sa Martha a Alexis zasmiali. „Jo mi povedala, že najskôr musím úplne dospieť, aby som mohol získať kráľovnú pre svoj hrad. Spýtal som sa jej, či by na mňa nepočkala, ale ona povedala, že už našla svojho rytiera a že jedného dňa aj ja nájdem svoju kráľovnú. Keď som si menil meno, premýšľal som nad použitím slova Knight, ale myslel som si, že by to bolo trochu čudné, tak som sa radšej rozhodol použiť meno Castle. Navyše, toto meno je super.“

„Čo sa stalo po tvojej žiadosti o ruku?“ opýtala sa Alexis.

„Odmietla ma, požiadal som ju príliš neskoro. Ukázalo sa, že už bola zasnúbená so svojím hlúpym priateľom. Dokonca ma poprosila, aby som na svadbe niesol prstene, ale ja som si nemyslel, že by som to dokázal urobiť.“

„Mali sme v ten deň iné plány,“ povedala Martha. „Ja som hrala a nemohla som sa z toho vyvliecť. Okrem toho, nedôverovala som mu, že by proti tejto svadbe nenamietal.“

„Pravdepodobne by som namietal,“ zachichotal sa Castle prekvapený, keď sa zachichotala aj Kate. „Nanešťastie, keď sa vydala, už som ju nikdy viac nevidel.“

„A to zlomilo tvoje srdce päťročného chlapca,“ povedala Alexis.

„Päť a trištvrte,“ trval Castle opäť na svojom, na čo všetky tri reagovali prevrátením očí. „Viete, myslel som na ňu celé tie roky a uvažoval som, že sa ju pokúsim nájsť, aby som ju pozdravil a poďakoval jej za moje nové meno, ale nikdy som to neurobil. Zaujímalo by ma, či aj ona na mňa niekedy myslela,“ povedal zamyslene.

„Myslela,“ Kate konečne prehovorila.

„Čo?“

„Myslela na teba,“ povedala znovu Kate, keď vyťahovala fotografiu zo svojej peňaženky. Na chvíľu sa spoločne s Alexis zadívala na fotku.

„Ako to vieš?“ opýtal sa Castle.

„Johanna Elizabeth Colemanová sa vydala za Jamesa Michaela Becketta vo februári 1977, keď si mal päť rokov,“ povedala, keď mu podávala fotografiu.

„A trištvrte,“ povedal Castle šokovaný, keď sa pozrel na fotku. Prešiel okolo pultu, aby si sadol vedľa nej. „Toto je Jo. Bola to tvoja mama?“

Kate iba prikývla. „Milovala tvoje knihy. Hovorila, že jej niekoho pripomínaš, ale nikdy nám nepovedala koho. Avšak zvyčajne ťa spomínala ako Rickyho.“

„Povedz mi o nej viac,“ povedal, keď sa postavil, pričom stále držal Katinu fotku a Kate mala stále pri sebe jeho fotoalbum.

Nežne ju doviedol do obývačky a obidvaja si úplne prestali všímať Marthu a Alexis, pretože boli stratení v príbehoch o žene, ktorú obaja milovali.

Alexis a Martha stáli v kuchyni a pozorovali Castla a Beckettovú, keď začuli slabé zvonenie z Katinej kabelky položenej na kuchynskom pulte. Ani jedna z nich ich naozaj nechcela vyrušiť, ale volanie prešlo na hlasovú schránku skôr, ako mohli niečo urobiť. O chvíľu Castlov telefón, takisto položený na kuchynskom pulte, zazvonil. Alexis sa naň pozrela a uvidela, že je to detektív Esposito.

„Telefón Ricka Castla,“ zdvihla to.

„Alexis, kde je tvoj otec? Je všetko v poriadku?“

„Je v poriadku, len je momentálne v inej izbe, tak som zdvihla jeho telefón. Počkajte chvíľku,“ požiadala ho, keď podávala otcovi telefón.

„To je môj telefón, miláčik?“ opýtal sa Rick, keď si náhle uvedomil, že stojí pri nich.

„Áno, je to detektív Esposito. Zaujíma ich, kde ste.“

„Chceš sa s nimi stále stretnúť?“ opýtal sa Kate, ale nebol veľmi prekvapený, keď ju uvidel záporne pokrútiť hlavou.

„Môžem s ním hovoriť?“ spýtala sa Kate. „Hej, Esposito, daj mi Lanie.“

„Kamoška, kde ste?“

„Stále u Castla. Niečo nám do toho prišlo. Sme v poriadku, len dnes večer neprídeme.“

„Čo sa deje?“ opýtala sa Lanie.

„Ver mi, neuverila by si mi,“ Kate sa usmiala pozerajúc do fotoalbumu a na obrázok Ricka a jej mamy.

„Takže, nechaj ma si to ujasniť. Ste stále u Castla a nemôžete dnes prísť, pretože vám do toho niečo prišlo. Dievča, ty vieš, že neskôr budem chcieť podrobnosti.“

„Lanie,“ Kate napomenula svoju kamarátku. „Martha a Alexis sú pri nás. Neboj sa, všetko ti vysvetlím zajtra alebo najneskôr v nedeľu, ok?“

„Ok, ale očakávam, že to bude niečo veľké.“

„Ó, to je,“ povedala Kate skôr, ako zavesila telefón a podala ho späť Castlovi. „Nevadí ti to, však?“

„Vôbec nie,“ povedal.

„Mimochodom, Kate, zlatko,“ povedala Martha, keď priniesla Kate jej kabelku. „Predtým zvonil aj tvoj telefón.“

„Ďakujem, Martha,“ povedala, keď si skontrolovala telefón. „Nebude vám vadiť, ak si zavolám?“

„Samozrejme že nie, zlatko.“

„Hej, mám sa fajn, nie, všetko je v poriadku. Len ma zaujíma, či sa sa môžem na chvíľu zastaviť. A zobrať priateľa. Ok, uvidíme sa. Áno, ja tiež,“ zasmiala sa do telefónu.

„Nevadilo by ti ísť so mnou, Castle?“

„Nie. Kam ideme?“

„Zober fotky,“ bolo jediné, čo Kate povedala, čím sa vyhábala priamej odpovedi na otázku.

Onedlho zastavili pred malým domom, Kate sa naň láskavo zadívala. Obaja vystúpili z auta, Rick ju nasledoval nesúc fotografie. Bol trochu prekvapený, keď ju videl zaklopať na dvere, potom ich Kate otvorila a zavolala, že je doma.

„Ahoj, oci.“

„Som v kuchyni, zlatko,“ znela odpoveď.

Prešli do kuchyne a po vzájomnom predstavení sa Kate vysvetlila, prečo prišli.

„Castlova dcéra Alexis si prezerala tento starý fotoalbum a všimla si jednu fotku,“ povedala Kate, keď otvorila album na požadovanej strane a ukázala otcovi fotografiu. Najskôr si na fotke všimol iba svoju ženu, až potom si všimol dieťa.

„Johanna,“ povedal, jeho prsty zľakha pohladili fotografiu, a potom prekvapene zdvihol zrak. „Ty si Ricky.“

„Jo o mne hovorila?“ Rick sa opýtal tlmeným hlasom.

„Často. Bola sklamaná, že si neprišiel na svadbu.“

„Ja by som proti svadbe namietal,“ vyhŕklo z Ricka, čo u Jima Becketta vyvolalo smiech.

„Vieš, ja som jej povedal, že by si namietal. Neverila mi. Nikto by ťa nepočúval. Mal si iba päť rokov.“

„A trištvrte,“ povedali Kate a Rick spoločne. Pozreli jeden na druhého a usmiali sa.

„Bol som do nej tak zamilovaný. A ona to vedela, ale nesnažila sa, aby som sa cítil zle. Samozrejme, nebol som veľmi šťastný, keď mi povedala, že sa bude vydávať. A dokonca som ju požiadal o ruku.“

„Ty si ju požiadal o ruku?“ zasmial sa Jim.

„Áno, požiadal, ale ona trvala na tom, že som príliš mladý.“

„Viete, zvykla si ma doberať a hovorila mi, že mohla prijať druhú žiadosť o ruku, ale namiesto toho si vybrala mňa. Vždy som si myslel, že si vymýšľa, nikdy som nevedel, že dostala aj druhú žiadosť.“ Všetci traja sa zasmiali. „Johanna bola smutná, že ste po svadbe stratili kontakt. Pokladala ťa za najbystrejšie dieťa, často premýšľala o tom, čo sa s tebou stalo.“ Na chvíľu sa zastavil. „Avšak myslím si, že to vedela. Napísala si Ricky? na jednu z tvojich prvých kníh.“

„Môžete mi o nej povedať viac?“ opýtal sa Rick.

„Samozrejme, poďme do druhej izby,“ povedal Jim, keď ich viedol do obývačky.

Rick sa porozhliadal dookola a uvidel niekoľko knižníc a množstvo fotografií. „Máte všetky z mojich kníh, dokonca aj tie najnovšie.“

„Johanna nás oboch zlákala na ich čítanie,“ vysvetľoval Jim. „Nikdy som si neuvedomil, že sa domnievala, že pozná Richarda Castla, ale zakaždým v deň, keď vyšla nová kniha, bola v obchode. Dokonca plánovala ísť na tvoju autogramiádu, ale Katie ochorela alebo také niečo, tak to zmeškala.“

„Bolo by určite zaujímavé, keby sa jej to jedného dňa podarilo,“ povedal Rick, takmer stratený v myšlienkach, čo by sa mohlo stalo.

„Som prekvapený, že si si to nikdy neuvedomil, Rick. Katie sa tak veľmi podobá na svoju mamu.“

„To je pravda, podobá. Na moju obranu, odvtedy, čo som Jo videl, ubehla riadna doba, vyše 30 rokov. Myslel som si, že sa ten fotoalbum stratil, nevidel som ho od tej doby, ako sa Alexis narodila. A navyše, Kate mala krátke vlasy, keď som ju prvýkrát stretol a Jo mala vždy vlasy dlhé.“

„To je jedna z príčin, prečo som mala kratšie vlasy,“ poznamenala Kate. „Po celý čas, keď som vyrastala, jediné, čo som počúvala, bolo, ako veľmi sa podobám na svoju mamu. Chcela som robiť niečo iné. Byť iná.“

„Niektorí z priateľov, ktorých si priviedla domov, boli zaručene iní,“ povedal Jim s úsmevom.

„Povedzte mi viac,“ povedal Rick, smejúc sa a vyhýbajúc sa Katinmu uprenému pohľadu. „Počul som o rockerovi nosiacom flanelové košele.“

„Ten nebol taký zlý ako ďalší. Chalan z univerzity so samými tetovaniami a piercingami.“

„Naozaj? To bolo vtedy, keď si...?“

„Nehovor to,“ upozornila ho Kate.

„On to nevie?“ opýtal sa Rick prekvapene, Kate iba pokrútila hlavou.

„Myslíš tvoje tetovanie?“ spýtal sa Jim. „Vedel som o ňom.“

„Nepovie mi, čo to je, však?“ opýtal sa Rick s úsmevom.

„Ty si ho nevidel?“

„Oci,“ napomenula ho Kate.

„Zlatko, ja viem, snažila si sa, ale nedokázala si to predo mnou schovať. Vedel som oveľa viac, ako si si myslela, že viem.“

„Oh, bože,“ zastonala a sklonila hlavu do svojich rúk.

„Viem, že si sa snažila byť iná, Katie, ale sranda je, že si bola presne taká istá ako tvoja mama.“

„Jo mala tetovanie a randila s rockerom nosiacim flanelové košele?“ opýtal sa Rick, čo spôsobilo, že  Kate šokovane zdvihla zrak.

„Nie presne, ale chodila s chalanmi, ktorí sa jej rodičom naozaj nepáčili a nechala si prepichnúť uši bez dovolenia. Viem, že teraz to nie je nič veľké, ale jej otec bol skutočne prísny. Vieš, si stále ako ona, Katie. Zastávala sa ľudí v systéme, ktorí niekoho potrebovali a ty sa zase zastávaš obetí tvojich prípadov.“

„Už sa viac nesnažím byť iná,“ povedala.

„Viem, zlatko, a som na teba pyšný,“ Jim Beckett sa načiahol a stisol ruku svojej dcéry.

Ostali v obývačke a po zvyšok večera sa rozprávali o Johanne, pričom si ani jeden z nich neuvedomil, koľko je hodín. Zanedlho sa prestali oslovovať priezviskami a to v okamihu, keď Rick povedal Beckett a obaja, otec aj dcéra, odpovedali. Nakoniec Rickovi zazvonil telefón a on ho išiel zdvihnúť.

„Prepáčte, to je Alexis. Ahoj, miláčik. Je všetko v poriadku?“

„Iba som chcela vedieť, či chceš, aby som všetko pozamykala alebo prídeš domov ešte dnes večer. Je dosť neskoro.“

„Koľko je hodín?“ opýtal sa. Obaja Beckettovci sa prekvapene pozreli na svoje hodinky.

„Sú takmer dve v noci, oci,“ povedala Alexis.

„Prepáč, nevšimli sme si, aký je čas. Kate, jej otec a ja sme si celú noc rozprávali príbehy o Jo. Vôbec sme neregistrovali, koľko je hodín. Ale ty si prečo ešte hore?“

„Starká práve prišla domov a zobudila ma, a ja som si všimla, že si stále preč.“

„Počkaj chvíľu, ok?“ požiadal svoju dcéru a obrátil svoju pozornosť na Kate. „Môžeš ma odviezť späť domov alebo si mám zavolať taxík?“

„Môžeš ostať tu,“ ponúkol mu Jim. „Mám hosťovskú izbu, si v nej vítaný.“

„Ste si istý?“ opýtal sa Rick.

„Ďakujem, oci,“ povedala Kate, keď Jim Rickovi prikývol. „Naozaj nechcem jazdiť späť domov takto neskoro,“ povedala Kate.

„Zlatíčko,“ Rick sa opäť venoval svojmu telefónu. „Vrátim sa niekedy ráno, ok?“

„Ok, dobrú noc, oci. Ľúbim ťa.“

„Tiež ťa ľúbim, miláčik.“ Zavesil svoj telefón, potom sa obrátil na Beckettovcov a povedal: „Možem si zavolať taxík, ak si to želáte.“

„Nezmysel, Rick. Nie je to žiadny problém. Katie, posteľ by mala byť prichystaná, ale môžeš sa uistiť, že bude mať všetko, čo potrebuje?“

„Samozrejme. Ľúbim ťa, oci,“ povedala mu, keď ho objala a bozkala na líce.

„Aj ja ťa ľúbim, Katie. Dobrú noc, Rick.“

Kate skontrolovala hosťovskú izbu, zobrala zo skrine novú zubnú kefku a ukázala Rickovi, kde je kúpeľňa.

„Stačí zaklopať, ak budeš niečo potrebovať,“ povedala Kate, keď mu ukázala svoju izbu na druhej strane chodby.

„Iste,“ povedal, keď sa pohol, aby zavrel svoje dvere. „Kate.“

„Áno,“ povedala, snažiac sa zadržať zívnutie.

„Keď som rozprával, ako tvoja mama odmietla moju žiadosť o ruku.“ Kate mu prikývla. „Prepáč, že som tvojho otca nazval hlupákom.“

„To je v poriadku. Som si istá, že by ti tiež odpustil,“ zasmiala sa skôr, ako zatvorila svoje dvere.

Ráno Ricka zobudilo klopanie na dvere, a tak zvolal „Vstúpte!“ skôr, ako ako si uvedomil, že nemá oblečené to, čo normálne nosil do postele. Pozrel sa cez roztrapatené vlasy a uvidel, že to bola Kate, kto nakukol cez dvere, potiahol si prikrývku vyššie, aby zakryl viac zo svojej nahej hrude.

„Dobré ráno, Rick. Spomenula som si na túto krabicu s fotkami mojej mamy. Myslela som si, že by si si ich rád pozrel.“

„Sadni si,“ povedal, keď sa posunul nabok, aby jej urobil viac miesta. Kate na chvíľu zastavila, potom vyliezla na posteľ a otvorila krabicu.

Zanedlho obaja zabudli na to, že sú takmer vyzlečení, Castle ležal na jednej strane postele, podopieral sa o lakeť a prezeral si fotky, pričom Kate sa opierala o zadnú časť postele. Kate sa prehrabávala fotografiami a prekvapene sa zasmiala na fotke svojej mamy v knižnici.

„Teraz si spomínam na túto fotku,“ povedala, keď podávala Rickovi fotografiu.

„To som ja, keď som dostal svoj prvý preukaz do knižnice,“ vysvetľoval Rick.

„Vždy ma zaujímalo, kto bol ten malý chlapec.“

„Ako ste sa k tomuto dostali? K všetkým týmto fotografiám.“

„Najlepšia priateľka mojej mamy z univerzity, Trish, bola fotografka. Zvykla mamu všade nasledovať s foťákom.“

„Vstúpte,“ povedal automaticky Rick, keď počul zaklopanie na dvere. Uvedomil si svoju chybu hneď, ako uvidel Katin pohľad, vediac, že jedinej osobe, ktorá by mohla klopať, sa pravdepodobne nebude páčiť obraz, ktorý on a Kate prezentovali.

„Myslel som si, že by som ťa mohol nájsť v tejto izbe,“ povedal Jim Beckett s úsmevom.

„Oci!“

„Raňajky budú hotové o 15 minút. Uvidíme sa dole.“ Jim sa vytratil z izby a zavrel za sebou dvere skôr, ako jeden alebo druhý stihli povedať niečo iné.

„Musel si mu povedať, aby vošiel?“

„Prepáč. Ešte som nemal svoju kávu. Nepremýšlal som,“ Rick sa snažil brániť.

„Zrejme. Ja sa idem osprchovať, ty môžeš ísť dole a urovnať to.“ Kate sa postavila a chvíľu počkala, kým vstal aj Rick a prikázala mu: „Teraz.“

„Hm, mohla by si mi podať moje nohavice?“ spýtal sa Rick. Kate padla sánka, potom sa otočila a odkráčala z izby.

Rick konečne zhodil prikrývku a oblečený iba v boxerkach prešiel popri posteli ku stoličke, kde si predtým nechal svoje oblečenie. Zakrátko bol už oblečený a po tom, ako sa na chvíľu zastavil pri kúpeľňových dverách, odkiaľ počul tečúcu sprchu, zišiel dole.

„Dobré ráno, Rick. Akú kávu piješ?“

„Dobré ráno, Jim. So smotanou a dvomi kockami cukru.“

„Katie ťa poslala dolu?“

„Áno, nie je zo mňa príliš šťastná. Nič sa nestalo,“ trval na svojom Rick.

„Takže, moja dcéra sedela na tvojej posteli vo svojom pyžame, kým ty si zjavne nebol oblečený a nič sa nestalo?“

„Mal som na sebe boxerky. Kate prišla s ďalšou krabicou fotiek a začali sme si ich prezerať. Úprimne, nepremýšľal som o tom, ako to mohlo vyzerať, keď ste zaklopali. Ale vážne, nič sa nestalo.“

„Oh, ja viem. Katie by nikdy, ehm. Nie v mojom dome,“ Jim sa zakoktal na svojich slovách. Pár minút sa sústredil sa na svoju kávu a vyhadzovanie palaciniek, a potom pokračoval: „Toto bude možno trochu od veci, ale každopádne sa ťa to opýtam, kým príde Katie dole. Aké sú tvoje zámery ohľadom mojej dcéry?“

„Prepáčte?“ Rick sa prekvapene opýtal.

„Počul si ma,“ povedal Jim. „Viem, že ti na nej záleží, každý to vidí. Chcem iba vedieť, čo s tým mieniš urobiť.“

„Hej, oci,“ povedala Kate, keď vošla do miestnosti. Rick sa na ňu pozrel, prekvapený a trochu sa obávajúci, že by mohla počuť, čo hovoril jej otec. „Pozri, čo som dnes ráno našla.“

Jim sa načiahol a zobral fotku Johanny v knižnici s malým Rickom. Jemne sa usmial, keď jeho prsty zľahka obkreslili tvár jeho ženy. Kate sa naňho chvíľu pozerala, potom prevzala prípravu palaciniek.

„Vieš, my dvaja sme sa predtým už raz stretli,“ povedal Jim Rickovi.

„Naozaj?“ povedali Rick a Kate spoločne.

„Ty a Johanna ste boli v Newyorskom historickom múzeu pozrieť si dinosaury a mne sa podarilo dostať sa skôr z práce, tak som si myslel, že by som sa zastavil a prekvapil ju. Skúsil som jej dať bozk na líce a potom som zistil, že som bol odtláčaný. Ty si stál pred ňou s päsťami v bok a takmer si mi zabránil dostať sa bližšie.“

„Neuvedomil som si, kto ste,“ povedal Rick, keď si spomenul na túto príhodu. Kate sa usmiala pri predstave malého chlapca snažiaceho sa brániť jej mamu. „Z ničoho nič sa niekto snažil pobozkať moju Jo a mne sa to nepáčilo.“

„Dokonca aj keď Johanna vysvetlila, kto som, nevzdialil si sa od nej a ostal si medzi nami dvoma. Veľmi si chránil svoje dievča.“

„Veľmi sa nezmenil, stále sa správa ako päťročný,“ povedala Kate s úsmevom, keď položila palacinky na tanier.

„Hej!“ vykríkol. „Naposledy si hovorila, že sa správam ako dvanásťročný.“

„Posúvaš sa smerom dole,“ zavtipkovala, keď sa na ňu posmešne pozrel. „A stále ochraňuješ svoje dievča, tak ako predtým. Vidím, ako sa správaš k Alexis.“

„Koľko má rokov?“ opýtal sa Jim.

„Sedemnásť,“ povedal Rick, keď začali raňajkovať.

„Takže má nejakého nežiadúceho priateľa?“

„No, nie je to rocker, ale jedna vec na ňom je nežiadúca.“

„Myslela som si, že s Ashleym vychádzaš dobre,“ povedala Kate trochu prekvapene.

„Vychádzam,“ povedal Rick, a potom to vysvetlil Jimimu. „Ashley je v poslednom ročníku a o pár týždňov bude maturovať, a potom pôjde na Stanford.“

„To je dobrá škola,“ poznamenal Jim.

„To je pravda, ale Alexis nechce udržiavať vzťah na diaľku.“

„Povedal si, že tam pôjdu spolu,“ povedala Kate.

„Áno,“ povedal Rick, uprene hľadiac do svojej kávy. „Alexis sa rozhodla skončiť strednú školu skôr. Má dosť kreditov, aby skončila v decembri, potom v januári pôjde na Stanford.“

„Áno, rozumiem, ako je to nežiadúce,“ poľutoval ho Jim. „Našťastie, ja som sa s týmto nikdy nemusel trápiť. Univerzity v domácom štáte sú oveľa lacnejšie, tak som mohol mať moju Katie pri sebe.“

„Oci. Si s tým zmierený, Rick?“ spýtala sa ho Kate s láskavou rukou na jeho ramene.

„Budem musieť byť. Alexis to veľmi chce. Hovorí, že Ashley je ten pravý. Ja len nechcem, aby si ublížila.“

„Kto však povedal, že si ublíži?“ spýtal sa Jim.

„Možno má Alexis pravdu,“ pridala sa Kate.

„Ako často ostávajú stredoškolské páry spolu?“ opýtal sa Rick trochu sarkasticky, nepochopiac úsmevy, ktoré sa objavili na tvárach oboch Beckettovcov.

„Fungovalo to u mňa a Johanny. Boli sme na škole trochu čudný pár, ale klapalo nám to. Po strednej škole sme sa rozhodli ísť každý vlastnou cestou a obaja sme sa cítili mizerne. Nakoniec sme si uvedomili, že len preto že stredoškolské lásky často nefungujú, neznamená to, že nám sa to nepodarí.“

„Takže mi hovoríte, že som u Jo nikdy nemal šancu?“ Rick žartovne zafňukal, snažiac sa zapojiť do rozhovoru nejaký humor.

„To je pravda,“ poznamenal Jim. „Čo sa týka Alexis, zapamätaj si, že ti stačí iba zdvihnúť telefón. A som si istý, že by si nad tým vôbec nepremýšľal a okamžite by si naskočil na lietadlo a šiel ju navštíviť.“

„Samozrejme, že nie.“

„Alebo by si sa tam dokonca presťahoval,“ povedal Jim, pozorne pritom sledujúc výraz svojej dcéry.

„Čo?“ povedali Rick a Kate spoločne, hladiac jeden na druhého.

„Katie spomínala, aký blízky vzťah máš so svojou dcérou. Nikdy ťa nenapadlo presťahovať sa odtiaľto, kým bude na škole?“

„Nie,“ povedal.

„Si spisovateľ, som si istý, že to môžeš robiť rovnako v Kalifornii ako aj v New Yorku.“

„To je pravda, ale ja nemôžem z New Yorku odísť. Mám tu toho príliš veľa,“ povedal Rick, keď sa jeho myseľ náhle zamerala na ženu sediacu vedľa neho. „Navyše, nemyslím si, že by bola Alexis rada, keby som to urobil.“

„Áno, chápem, prečo by si mohla myslieť, že je to nesprávne,“ povedala Kate s úsmevom.

„To však neznamená, že nezískam kopu voľných míľ na lietanie ako verný zákazník,“ povedal Rick, snažiac sa usmiať.

„Vy dvaja máte na dnes večer plány?“ Jim sa zrazu opýtal po tom, čo obaja stíchli, aby doraňajkovali.

„Ja nie,“ povedal Rick, pričom preletel pohľadom na Kate, ktorá pokrútila hlavou. „Josh má službu?“

„Neviem,“ povedala, keď sklopila svoj pohľad. „Rozišli sme sa. Asi pred mesiacom.“

„Naozaj?“

„Áno, žiarlil na jedného spisovateľa, ktorý ma pozoroval pri práci.“

„On na mňa žiarlil?“

„Vlastne, žiarlil na Alexa.“

„Koľko spisovateľov ťa pozoruje pri práci, Katie?“

„Teraz iba jeden, oci. Som tu iba pre jedného spisovateľa. Josh bol z toho celého unavený, tak to ukončil.“

„To mi je ľúto, zlatko, ale od tej doby nemáš žiadne plány,“ usmial sa Jim, keď zo zásuvky vytiahol nejaké lístky.

„Čo je to?“

„Môj šéf mi dal nejaké lístky na hru na dnes večer. Mám dojem, že je to komédia a myslím si, že vy obaja by ste sa mohli zabaviť. Takže, tu sú,“ povedal Jim, pričom posunul lístky k nim.

Rick sa pozrel na názov hry a povedal: „Mama mi hovorila o tejto hre. Zdá sa, že je skutočne dobrá. Čo povieš, Kate?“

„Asi áno, ale ty nechceš ísť, oci?“

„Nie, ja ju môžem vidieť inokedy. Vy dvaja si to užite.“

„Ok, ďakujem, oci.“

„Áno, a ďakujem za raňajky. Zrejme bude lepšie, keď pôjdem späť domov k Alexis.“

„Len vybehnem hore zobrať si svoje veci a tvoje fotoalbumy,“ povedala Kate, keď sa otočila, aby sa vrátila do svojej starej detskej izby.

„Jim,“ povedal Rick, potriasajúc pritom staršiu ruku. „Ďakujem, že ste sa so mnou podelili s príbehmi o Jo. Cením si to.“

„Vždy o nej rád rozprávam, bola to výnimočná žena,“ usmial sa Jim. „Najskôr si sa snažil ukradnúť moju snúbenicu a teraz berieš na rande moju dcéru. Nie je to smiešne?“

„To nie je rande,“ snažil sa povedať Rick.

„Ale ty chceš, aby bolo,“ povedal vážne Jim a vedel, že má pravdu, keď Rick ostal ticho. „Ja viem, že máš rád moju dcéru. Tentoraz ti dávam svoje požehnanie. Správaj sa k nej pekne.“

„Rick, si pripravený vyraziť?“ opýtala sa Kate, keď skočila dole zo schodov, pričom si nevšimla mierne zarazený výraz na jeho tvári. Podala mu tašku s fotkami a svoje šaty na prezlečenie, potom podišla k otcovi, aby ho objala. „Ďakujem, oci.“

„Žiadny problém, Katie. Užite si rande.“

„To nie je rande,“ zašepkala.

„Obidvaja to hovoríte, ale obaja chcete, aby to rande bolo. Je smutné, keď si tínedžerka dokáže uvedomiť, že našla toho pravého, ale dvaja dospelí to nevedia,“ pošepkal jej späť.

Kate sa vymanila z jeho objatia, na chvíľu sa pozrela medzi svojho otca a Ricka, a potom povedala: „Ideme?“

„Áno. Ešte raz ďakujem, Jim. Budem premýšľať nad tým, čo ste mi povedali,“ povedal Rick, keď pred Kate pridržal otvorené dvere.

„Uvidíme sa neskôr.“

„Ahoj, oci,“ zamávala Kate na rozlúčku. Zakrátko boli v aute a mierili späť do Rickovho bytu.

„Mama povedala, že táto hra vyzerá byť naozaj dobrá.“

„Počula som niečo o nej, vyzerá zaujímavo.“

„Chcela by si sa ísť predtým niekam najesť?“ opýtal sa Rick, prekvapený, že jeho hlas neprezrádzal jeho nervozitu.

„Iste,“ povedala, snažiac sa sústrediť na cestu pred sebou.

„Vyzdvihnem ťa o 5:45?“ spýtal sa a uvidel jej zmätenie nad nezvyčajným časom.

„O 5:45 a nie o šiestej?“

„Áno, päť a trištvrte,“ povedal s veľkým úsmevom.

„Ok,“ povedala s chichotom.

„Dobre, je to rande.“

Kate sa odvážila pozrieť sa na Ricka a videla, že sa ňu pozorne díva. Jeho slová boli sebavedomé, ale jeho hlas bol trochu neistý a jeho úsmev bol teraz nervóznejší. Takmer ako by sa bál, že by odmietla, že je to rande. Kate vedela, že to, čo teraz povie, bude veľmi dôležité. Rozhodla sa počúvať svoje srdce namiesto svoje hlavy a odpovedala s úsmevom, ku ktorému sa zakrátko pridal aj Rick.

„Je to rande.“

Podobné články

• Kamarát
• Hudba môjho srdca – 1. Diera v srdci
• Pseudonym