Castle-sk.com
4Aug/116

Nové spomienky

Fanfiction

Originálny názov: New Memories
Autor: ELfict
Prekladateľ: Kathy
Počet kapitol: 1
Rating: K
Popis: Poviedka sa odohráva po Beckettovej zotavení sa zo zranenia. V parku na hojdačkách je vhodné miesto pre začiatok budovania si niekoľkých nových spomienok.

----------------------------------------------------------------------------------

Nové spomienky

 

Bol pokojný večer.

Park bol prakticky opustený až na jeden starší manželský pár, ktorý si na prechádzke užíval pretrvávajúce pekné počasie. Držali sa jeden druhého a navzájom sa podopierali. Už na prvý pohľad bolo zrejmé, že starší muž má problémy s chôdzou. Stále však pokračoval, pomaly, krok za krokom. Jeho manželka trpezlivo kráčala popri ňom, pričom ho nechala oprieť sa o ňu, kedykoľvek to potreboval.

Milovali jeden druhého, to bolo celkom zjavné.

Po tomto Kate túžila, keď zostarne. Mať niekoho, kto by tu bol. Niekoho, kto by tu bol pre ňu.

Posledných pár týždňov trochu zmenilo jej pohľad na život. Možno bol za tým fakt, že mala neuveriteľné šťastie, keď prežila zásah guľkou a dokonca aj samotní doktori boli prekvapení z jej zotavenia. Možno za tým bol Castlov hlas hovoriaci o svojich pocitoch, keď sedel vedľa jej postele a netušil, že to všetko počula.

Miloval ju. A Kate sa chcela pokúsiť pripustiť si ho bližšie k telu. Aj keď v tom nebola dobrá, podobne ako ten muž v parku, ktorý mal problémy pri kráčaní. Vedela, že Castle by tu bol, keby ho potrebovala. A pravdepodebne aj vtedy, keby ho nepotrebovala.

Kate sa pokúšala pripustiť si ho bližšie. A preto, keď jej zavolal, požiadala ho, aby sa stretli tu v parku. Na hojdačkách. Na mieste, kde ju vždy zvykla brávať jej mama.

Ako sa tak pomaly hojdala na hojdačke tam a späť a nohy sa jej zľahka dotýkali zeme, myseľ sa jej aj napriek veľkej snahe stále vracala späť k tým spomienkam.

Keď bola malá, nedokázala sa nohami dotknúť zeme. Usmiala sa, keď pomyslela na to, ako ju jej otec smejúc sa roztláčal na hojdačke. Chichotala sa od radosti, keď ju otcove silné ruky rozhojdávali vyššie a vyššie, až kým sa necítila tak, akoby lietala. Mama ju pritom fotila, potom si sadla na vedľajšiu hojdačku a chichotala sa, keď Kate kričala na otca, aby ju rozhojdal vyššie, aby bola vyššie ako jej mama. Vždy bola tak trochu súťaživá.

Beckettová sa pozrela smerom k druhej hojdačke a položila na ňu svoju ruku vo chvíli, keď jej v ušiach znel smiech zo spomienky, akoby sa to udialo práve teraz.

Keď sa Castle priblížil, cítila jeho prítomnosť za sebou ešte skôr, ako ju pozdravil. Ruka jej klesla z hojdačky dole a Castle si sadol vedľa nej.

„Hej.“ Milo sa na ňu usmial.

Tiež sa usmiala. „Ahoj.“

Chvíľu obidvaja mlčali a uprene sa pozerali kamsi do diaľky. Hoci to nebolo nepríjemné, obaja vnímali dôležitosť toho, čo malo prísť.

„Moja mama ma sem zvykla brávať.“ Kate prelomila mlčanie tichým priznaním. Castle aj naďalej mlčal, čakal na jej pokračovanie, bol však poriadne udivený tým, že to bol práve on, s kým sa Kate podelila o túto spomienku.

Zamyslený pohľad na jej tvári nahradil úsmev, keď pokračovala, pričom zdvihla hlavu a otočila sa smerom k hojdačke, kde sedel Castle. „Sedávali sme vedľa seba na týchto hojdačkách a snažili sa zistiť, ktorá z nás dokáže vyletieť najvyššie.“ Hryzúc si do pery zakrývala svoj úsmev. „Nebolo to vôbec fér, naozaj. Môj otec ma nikdy nerozhojdal dosť vysoko.“

Teraz sa usmial aj Castle. Dokázal si to totiž živo predstaviť. Malá, bezstarostná Kate tvrdohlavo sa snažiaca dostať sa tak vyskoko, ako len bolo možné, aby porazila svoju mamu. Jeho úsmev však zoslabol a zalapal po dychu, keď si niečo uvedomil. „Toto bola,“ zastavil sa, „jej hojdačka?“

S miernym úsmevom a očami plnými láskavosti zašepkala: „Áno.“ Nevedela prečo šepká, ale akosi sa jej zdalo príliš ťažké pripustiť to normálnym hlasom.

Castla pravda dosť zasiahla, aj nariek tomu ako potichu to Kate povedala.

V tej chvíli mal dojem, akoby tu zavadzal, cítil sa nepríjemne a trápne. Čo bol uňho veľmi zriedkavý pocit. „Tebe to... nevadí?“ Takmer sa zasekol na svojich slovách. Kate presne vedela, čo tým myslel.

Bolo preňho netypické vyzerať takto nesmelo a Kate pocítila, ako ju zahrial pri srdci Castlov očividný rešpekt k jej mame a k jej spomienkam. „Castle...“ zaváhala, premýšľajúc ako pokračovať, „chcem, aby si spoznal môj svet.“

Zažmurkal, snažil sa v mysli si usporiadať jej slová. Ich hlbší význam.

Keď nič nepovedal, Kate pokračovala: „V posledných mesiacoch si bol celý čas pri mne. Myslím tým, že si tu bol vždy, keď som ťa potrebovala. Ja... ja som za to skutočne vďačná, hoci som to nie vždy dala najavo.“

Castle sa usmial. „Niekedy si bola mrzutá.“

Prevrátila očami a zo srandy ho štuchla do ramena, až sa rozchichotal. „Snažím sa povedať niečo dôležité, vieš.“ Zasmiala sa.

Castle náhle prešiel zo žartovania na vážnu tému. „Ja viem, prepáč, pokračuj.“

Keď na ňu uprene hľadel, musela sa zhlboka nadýchnuť aby získala odvahu na ďalšie slová, ktoré mu potrebovala povedať. „Chcem nám dať šancu. A na to... aby to fungovalo, potrebujem ťa vpustiť do svojho sveta.“ Opäť si zahryzla do pery, keď sa jej oči takmer nesmelo stretli s jeho iskrivými očami. „Chcem si ťa pripustiť bližšie.“

Castle mal v tej chvíli pocit, akoby od radosti vyskočil a začal veselo tancovať, ale keďže sa mu to nezdalo príliš vhodné, rozhodol sa počkať kým sa vráti späť do svojho bytu. „Ďakujem,“ povedal namiesto toho a úprimne sa cítil vďačný za to, že ho Kate nechala nazrieť do svojho sveta. Vďačný za šancu, ktorú mu dala, ktorú dala im dvom.

Náhle si spomenul, prečo jej vlastne volal, aby sa stretli. Zohol sa, zodvihol svoju tašku a povedal jej: „Mám tu niečo pre teba.“

Jej zvedavosť stúpla, očami sledovala pohyb jeho rúk, keď zo svojej tašky vyťahoval malý obdĺžnikový predmet. Keď sa narovnal, všimla si, že to bola kniha. Jej oči sa rozšírili. Nebola to totiž obyčajná kniha.

„Chcel som, aby si bola prvá, kto si to prečíta,“ povedal, keď jej podával prvý výtlačok Heat Rises.

Ich prsty sa jemne dotkli, Kate mu impulzívne chytila ruku a druhou pevne zovrela knihu. Zatiaľ čo ich prepletené prsty zostávali voľne položené na jej kolene, otočili sa hojdačkami jeden k druhému a Kate povedala: „Ďakujem.“

„Nemáš zač,“ odpovedal Castle s úsmevom na tvári, hneď ako bol schopný odtrhnúť oči od ich dotýkajúcich sa rúk.

Chvíľu takto sedeli, spokojní so vzájomnou spoločnosťou. „Takže Castle...“ Kate prerušila ticho, „myslíš si, že sa dokážeš dostať vyššie ako ja?“

Usmievajúc sa odpovedal: „To má byť výzva?“

„Rozhodne.“ Pustila jeho ruku a vrátila svoju hojdačku na pôvodné miesto.

„Dobre, platí.“

Ich smiech sa ozýval parkom a Kate si tento okamih vryla do pamäti.

Bol totiž čas na budovanie si nových spomienok.

Autor: Kathy

Zdieľajte s priateľmi!

Podobné články

1 hviezdička2 hviezdičky3 hviezdičky4 hviezdičky5 hviezdičiek (1 hlasov, priemer: 5,00 z 5)
Nahrávam ... Nahrávam ...
Komentáre (6) Spätné odkazy (0)
  1. Nadherna! ! Cakala som, ze pride poviedka na tematiku – hojdacky. Velmi mila poviedka, ziadne prehananie a uplne je to uverejnitelne ;)

  2. Moc se mi ta povídka líbí, mohlo by se to objevit v seriálu, spoustu povídek jsou moc pěkné, ale opravdu, o tom, že by to byla “skutečnost” můžeme jenom snít. Kdežto tohle je jiné a tématika s houpačkami je roztomilá.

  3. Veľmi pekné :) škoda, že to tak v seriáli nebude :D (Aj keď možno nejaký náznak… ktovie?)

  4. wow, normálne mi naskakovala husia koža miestami. Nádhera :)

  5. Hrozně milá a příjemná povídka. Dialogy jsou uvěřitelné a dobře se to četlo. :)
    Jsem zvědavá, jaká pak bude scénave skutečnosti. Akorát se obávám, že možná nebude mít takový konec…

  6. Možno sa dočkáme aspoň časti takéhoto rozhovoru :D


Pridať komentár


Žiadne spätné odkazy.

kód