Zmysel piesní

Originálny názov: The Sense In The Songs
Autor: princessjoey630
Prekladateľ: Petraela
Počet kapitol: 1
Rating: K
Popis: Poviedka sa odohráva tesne po epizóde 3x24. Kate sa zobudí v nemocničnej izbe, rozpamätáva sa čo sa stalo a zisťuje, že nie je sama.
----------------------------------------------------------------------------------
Zmysel piesní
Telom jej prenikala tupá bolesť, akoby spala v jednej pozícii veľmi dlho. Čudná otupenosť, ktorú nikdy predtým necítila.
Kate pomaly nadobúdala vedomie. Ruky mala položené dlaňami dole vedľa svojho tela na jemnej látke... bola v posteli. Ale nie vo svojej. Jej byt nezapáchal silnou dezinfekciou a typickou ostrou vôňou liekov.
Nemocnica. Bola v nemocnici.
Sústredila všetku svoju energiu na to, aby otvorila oči. Keď sa cítila akoby to skúšala už hodiny, prikázala si jemne zdvihnúť očné viečka, iba tak aby sa mohla cez mihalnice obzrieť po svojom okolí.
Potvrdené – skutočne bola v nemocnici. V posteli. S kanylou v ruke a pohybujúcim sa závesom okolo postele.
Kate pomaly zamrkala. Cítila sa akoby mala znovu zaspať. Odmietla v pokoji ležať a sústredila sa na otvorenie očí. Najprv bolo všetko zahmlené, ale rýchlym zamrkaním sa donútila sústrediť na svoje videnie.
Nemocnice ju znervózňovali. Bol to iracionálny strach, ale aj tak ho cítila. Nemocnice znamenali, že sa stalo niečo zlé. Bola v nemocnici iba keď jej vyberali mandle a keď sa jej lego zaseklo v nose. A keď bol niekto zranený alebo umieral. Alebo práve umrel.
Počula na monitore ako sa jej zvýšila rýchlosť srdečných úderov. Cítila ako jej stúpa pulz. Zavrela oči a snažila sa spomenúť čo sa stalo.
„Náš kapitán by chcel, aby sme pokračovali v boji, aj keď...“
BUM.
"Kate!"
„Odkiaľ to prišlo?“
„Lanie! Zostaň dole!“
„Zasiahli Beckettovú! Zasiahli Beckettovú!“
„Ššš... Kate, prosím... zostaň so mnou, Kate... neopúšťaj ma, prosím... zostaň so mnou, dobre? ...Kate, milujem ťa... milujem ťa, Kate...“
Rýchlo otvorila oči a lapala po dychu. Postrelili ju. Pozrela sa dole a uvidela okraj nemocničnej prikrývky.
Potom spozorovala niečo, čo si do teraz nevšimla. V rohu blízko jej postele, v typickej nemocničnej, úžasne nepohodlnej stoličke, sedel Castle.
Spal, zabudnutý jej znovu nadobudnutým vedomím. Vlasy mal strapaté, ako si rukou do nich zahraboval znova a znova. V tvári mal únavu a tmavé kruhy pod očami. Kate znepokojilo, keď uvidela, že má oblečený oblek... s jej krvou. Od vtedy, čo sa ju pokúsil zachrániť, držal ju a prosil aby neodchádzala. Ešte nebol doma. Zostal s ňou.
Hruďou a žalúdkom jej prešiel hrejivý pocit, ktorý sa prejavil na jej červenajúcich sa lícach. Jej srdečný tep sa ustálil, keď si uvedomila, že sa už nemusí báť.
Castlove oči sa pod viečkami pohli, keď sa začal prebúdzať. Kate sa na neho chvíľu zahľadela, kým zo seba otriasol zvyšky nočnej mory.
Pozrel na ňu a videl ako na neho hľadia zelené oči.
Usmiala sa: „Takže, všetky pesničky dávajú zmysel, hm?“
V zlomku sekundy bol na nohách pri jej posteli, s dlaňami na jej tvári. Pobozkal ju na čelo. Cítila ako sa jeho pery chvejú na jej pokožke, keď sa odťahoval. Jednou rukou jej uhladil vlasy a druhou si pretrel oči. „Kate...“ vydýchol. „Oh, Bože Kate...“
Použijúc všetku silu čo našla zdvihla ruku aby chytila tú jeho a stisla mu ju ako najviac mohla. Uprene hľadel na ich spojené ruky, akoby nemohol uveriť tomu, že sú spolu. Napokon sa vrátil pohľadom k jej očiam a našiel ich topiace sa v slzách.
„To je v poriadku... som tu...“
„Castle... Rick...“ povedala. Sama bola prekvapená, že jej hlas je taký pevný.
„Áno?“ znel tak vystrašene a uľavene zároveň. Nemohol zastaviť svoje prsty, ktoré ju hladili po tvári, stále sa presviedčajúc, že je skutočná.
Pomaly vydýchla – anestézia sa na nej ešte trochu prejavovala. „Myslím, že by si mal vedieť...“
„Čo?“ v očiach sa mu nahromadili slzy, ale neobťažoval sa ich zotrieť.
„Aj ja ťa milujem.“
Trasľavo sa zasmial. Veľmi dobre si uvedomoval, že ju práve operovali, ale naklonil sa nad ňu a priložil svoje pery k jej. Pocítil ako na neho zareagovali a jej ruku na svojej tvári. V jeho náručí bola kúsok od smrti a teraz sa pobozkali v nemocničnej izbe.
„Kate?“ oddialil sa iba na toľko, aby mohol rozprávať. Zostali o seba opretí čelami.
„Áno?“
„Ďakujem.“
„Za čo?“
Pre to, že si neumrela. Že si sa zobudila. Že si tu, vždy. „Pretože si dala piesňam zmysel.“


(7 hlasov, priemer: 4,86 z 5)









Júl 6th, 2011 - 14:07
Pekna poviedka… Take klasicke vyuzlenie
Júl 6th, 2011 - 14:49
Nádhera,už sa teším na pokračovanie
obdivujem ťa
Júl 6th, 2011 - 16:35
Toto je taká kratšia na úvod
. Nie je to žiadne majstrovské dielo, ale je pekná. Dúfam, že sa vám moje preklady budú páčiť.
Júl 6th, 2011 - 19:15
Nádhera..bože ať už jsou další..:)
Júl 6th, 2011 - 20:27
Normálne mám stochutí aj ja čosi napísať:)
Júl 6th, 2011 - 21:31
Len do toho, píšte, píšte, píšte, nech je čo čítať
Júl 6th, 2011 - 22:30
Tibor, mohol by si
A tuším si jediný chalan, čo si prečítal FF a dal nejakú odozvu!
Júl 7th, 2011 - 10:12
fakt dobre paci sa mi to
Júl 11th, 2011 - 10:03
Ejha až sa mi to nejako nezdá
..ach keby mám nato čas a kľud aj by som napísal