Castle-sk.com
18Júl/1113

S čím sme súhlasili

Fanfiction

Originálny názov: On What We Agree
Autor: FanficwriterGHC
Prekladateľ: Petraela
Počet kapitol: 1
Rating: T
Popis: Esposito potrebuje menšiu pomoc so slovami. Castle je viac než rád, že môže vypomôcť. Kate však vôbec netuší s čím súhlasila a súhlasí s omnoho viac, než plánovala.

----------------------------------------------------------------------------------

S čím sme súhlasili

 

„Yo, Beckettová."

„Čo sa deje, Esposito?“ opýtala sa a uvidela svojich troch chlapcov nahromadených okolo svojho stola. „Prečo mám pocit, že vy traja niečo potrebujete?“

Ryan sa zaškeril. „No, Esposito má jednu dôležitú otázku, ktorú by sa chcel opýtať Lanie.“

„Ideš ju požiadať o ruku?“ vyhŕkla Kate veselo. „Bude šťastná.“

Esposito sa na ňu neisto usmial. „Vďaka.“

„A čo potrebujete odo mňa?“ opýtala sa dívajúc na nich s trochu nepríjemným pocitom.

„No, Esposito si nie je celkom istý čo povedať, ešte nikdy to nerobil a tak. A hoci ja som už svoje dievča požiadal, obaja sme si mysleli, že by to chcelo trochu viac... profesiálnosti,“ vysvetľoval Ryan.

„Prečo mám pocit, že ma zaťahujete do niečoho nepríjemného?“

Chlapci sa zasmiali. „Nie, nič nepríjemné. Len trochu predstierania. Hádam sa nebojíš zahrať si malú úlohu, Beckettová?“ opýtal sa Castle.

Zúžila oči. „Tak do toho, spisovatelík.“

Zaceril sa, podišiel k nej a otočil jej stoličkou, aby boli k sebe tvárami, zatiaľ čo on stál. „Esposito sa ma opýtal, či mu môžem ukázať ako žene podlomiť kolená. Stojíš o to mať podlomené kolená, detektívka?“

„Rozhodne, Castle, prosím, podlom mi kolená.“

Prikývol a potom si pred ňu kľakol. Obe ruky položil na jej kolená, krabičku s prsteňom nechal na stole. Na chvíľu sa jej zadíval do očí a potom sa zhlboka nadýchol.

„Katherine,“ naklonil hlavu. „Kate. Pracujeme spolu takmer štyri roky.“

„Štyri dlhé roky,“ prerušila ho s úsmevom.

Zasmial sa. „Pomenuj ich ako chceš, moja drahá, ale stačí povedať, že sú za nami. A boli to tie najúžasnejšie štyri dlhé roky môjho života. Ukázala si mi, že na svete sú skutoční ľudia, ktorí sú viac než peniaze a úsmevy. Dovolila si mi nasledovať ťa, donekonečna ťa otravovať, byť tvojím príveskom,“ stisol jej koleno a ona sa zasmiala. „Riešiť s tebou prípady, vyšetrovať – nikdy som sa viac nezabával alebo necítil užitočnejší.“

„Sme radi, že ťa tu máme,“ povedala a stisla svojou dlaňou tú jeho. „Ale neber si to tak k srdcu.“

Zaceril sa. „A uzemňovala si ma.“ Zasmiali sa. Počula ako sa zasmial aj niekto iný. Ešte stále tu sú?

„Neviem si predstaviť lepšie miesto, kde by som mohol byť, s lepšou ženou. Bože, Kate, každý deň s tebou je, prepáč mi, ale magický, úžasný, veľkolepý. Tvoja tvár je tá jediná, ktorú chcem vidieť keď sa zobudím a keď pôjdem spať. Chcem sa s tebou zobúdzať každý deň, robiť ti raňajky, hádať sa o to, kto bude šoférovať na stanicu a ticho sa tváriť akoby nič, keď vždy vyhráš.“ Bože, jeho oči boli hypnotické.

„Chcem s tebou tráviť letá na pláži a zimy tu na okrsku, hrabať sa v dôkazoch, hľadať kým nezaspíme na pohovke v kuchynke - spolu. Chcem tu byť s tebou, keď vyriešime vraždu tvojej matky, pretože to spolu dokážeme. Chcem tu byť a vidieť keď dosiahneš spravodlivosť, a potom chcem byť tam, v tú noc, keď jediné čo urobíme bude, že sa budeme držať toho druhého. Chcem byť rameno na ktorom sa vyplačeš, na ktorom sa budeš smiať, do ktorého udrieš, potľapkáš ho, pobozkáš ho, objímeš – chcem byť tvoje všetko a stále.“

Bola to slza? Plakala? Natiahol sa a zotrel jej ju z líca. Obtočil si jej kader okolo prstu a jemne potiahol, keď sťahoval ruku k sebe.

„Chcem ti vyčarovať úsmev na tvári keď plačeš. Chcem ťa večer rozosmiať tak hlasno, že tvoj smiech zaženie vraždu, zločin a krv.“ Usmiala sa. „Chcem s tebou polihovať, pozerať staré filmy, s rukou položenou na tvojom brušku, v ktorom budeš nosiť naše dieťa. Chcem sa báť tvojich striedavých nálad a znášať tvoje hormóny. Chcem za tebou sedieť, vravieť ti aký som na teba hrdý, zatiaľ čo ty budeš kričať, že už mi nikdy nedovolíš dotknúť sa ťa. Chcem s tebou držať naše dieťa, pobozkať ťa na líce a zadržiavať plač, lebo budem tak strašne šťastný.“ Rozplakala sa. Nemohla si utrieť slzy lebo pevne zvierala jeho ruky svojimi. Kedy mu ich chytila?

„Chcem s tebou zostarnúť, Katherine Beckettová. Chcem vidieť naše deti promovať, tráviť hodiny lamentovaním, že nie som taký starý aby som viedol Alexis uličkou k oltáru, že nie som tak starý, aby som bol dedkom. Chcem si ťa pritiahnuť k sebe každú noc a hovoriť ti ako ťa milujem, pretože nikdy neprestanem. Chcem byť tvojím ,raz a navždy,ʻ tvoje vždy.“

Odtiahol sa od nej a vymanil si ruky. Načiahol sa, otvoril krabičku s prsteňom rovno pred jej očami a hlboko sa do nich pozrel. „Tak, chceš byť Katherine Beckettová mojou ,raz a navždyʻ mojím vždy?“

„Áno.“

Uprene na seba hľadeli. Čo to povedala? Zdvíhala ruku. Prečo zdvíha ruku? Oh môj Bože, navliekol jej prsteň na prst. A jeho tvár bola zrazu pred tou jej a ona mala stále slzy na lícach, ale obaja sa smiali ako blázni. A potom boli zrazu jeho pery na jej a jeho ruky jemne a nežne zovreli jej tvár. Zdvihla tie svoje a prekryla nimi jeho na svojich lícach, diamant sa skvel na jej prste.

Bože, budú sa brať.

Niekto zakašľal. Rick sa od nej pomaly odtiahol a spolu pozreli na Esposita. Oh Bože, celý okrsok sa na to pozeral? Do pekla, povedala práve, že si vezme Richarda Castla?

„Uh, ja by... ehm, potreboval by som to späť,“ upozornil Esposito na prsteň na Katinej ruke. „Ale, uh, wow, Castle to bola, to bola poriadna žiadosť.“

Kate zamrkala. Castle zamrkal. No do riti.

Pomaly sa pustili. Castle sa odtiahol a Kate k nemu natiahla ruku. Jemne jej zvliekol prsteň, bez toho aby si prestali hľadieť do očí. Nevedela určiť čo práve cíti, nie ešte rozlúštiť správy, čo jej posielal tými úchvatnými očami. Čo to bol za pocit hlboko v jej žalúdku? Bol to žiaľ, smútok? Bola sklamaná – sklamaná, že v skutočnosti sa nevydáva za Richarda Castla, muža, s ktorým nemala nič, okrem bozku spred viac ako roka?

Prsteň zošuchol z jej prstu a rýchlo ho uložil naspäť do malej krabičky, zatvoril ju a podal Espositovi ponad stôl. Detektív ju chytil a pozrel na ňu so znepokojením.

„Myslíš si, že ho môžem ešte použiť? Nebol... nejako poškodený alebo čo, že?“ opýtal sa Ryana ako odchádzali bez toho, aby niečo tým dvom povedali.

„Kámo, ja neviem,“ počuli Kate s Rickom.

Kate sa pozrela späť na Castla. Stále kľačal na kolene, jednu ruku mal na stole a jednu na jej kolene.

„Tak,“ rýchlo povedal.

„Do pekla so žiadosťou,“ vykĺzlo jej skôr ako sa stihla zastaviť.

Zaceril sa. „Hej?“

„Hej, vieš ako dievčaťu podlomiť kolená,“ pokračovala. Buď ticho.

„Oh, skutočne?“

Pokrčila ramenami. „Vieš narábať so slovami, Castle.“

On sa iba usmial. „Dobre vedieť, že účinkujú aj na teba, detektívka.“

Zúžila oči. Zovrel jej ruky, neuvedomila si, že ich stále držal a potom vstal. Pozerala ako si sadá na svoju stoličku. Otočila sa tvárou k stolu, od miesta kde ju... dobrý Bože, požiadal o ruku a ona povedala áno. Uprostred okrsku.

Jemne potriasla hlavou a zamestnala sa papierovačkou, ktorú nestihla dokončiť, kým sa začala diať táto čudná vec. Vyzeralo to tak nevinne.

„Urobil by som to, veď vieš,“ povedal o pár minút neskôr.

„Urobil čo?“ opýtala sa bez toho aby sa na neho pozrela.

„Vzal si ťa.“

Do pekla. Otočila sa a stretla sa s jeho očami. „Oh?“

„Bola by si úžasnou nevestou.“

Červenala sa. Ona sa červenala. Do riti. „Oh, áno, ďakujem.“

Jeho ruka sa pomaly pohla až kým sa nestretla s jej a preplietol ich prsty spolu. „Jar, možno leto? Na pláži pri dome v Hamptons. Myslím, že áno.“

„Čo?“

„Svadba,“ povedal akoby to bolo úplne jasné. „Malý obrad, iba ty a ja, tvoj otec, moja matka, Alexis a naši priatelia. Žiadny novinári, žiaden zmätok, žiaden krik. Iba ty v tých najúžasnejších šatách a ja cítiac sa nehodný a úžasne zároveň, pretože budeš moja.“

Jeho prsty pohladili jej prstenník, teraz už bez prsteňa. „A ty budeš žiariť a smiať sa a nemyslím si, že budem počuť niečo z toho čo povie kňaz, pretože budem z teba totálne mimo. A keď nás vyhlási za muža a ženu, pobozkám ťa, budem ťa bozkávať kým sa ti neskrútia prsty alebo to moja matka neokomentuje.“

Zasmiala sa. „Ale, naozaj?“

Zaceril sa. „Oh, áno. A potom budeme mať hostinu v dome, s kapelou a tanečným parketom na piesku. Pritiahnem si ťa bližšie a poviem ti ako nádherne vyzeráš, zatiaľ čo budeme tancovať náš prvý tanec. A potom ako rozkrojíme tortu, kúsok mi hodíš do tváre a potom utečieš. Ja ťa budem naháňať až kým nevrazíme do Esposita a Ryana, ktorí sa budú smiať tak silno, že takmer popadajú na zem.“

Smiala sa. Načrtol peknú predstavu. Krásnu, podmanivú, úžasnú, očarujúcu predstavu.

„A pomaličky budú všetci odchádzať. Zastavíš ma, aby som nešiel za Alexis a chalanom, ktorý s ňou odíde v aute. Odvrátila by si moju pozornosť, nejako."

„Nejako.“

Uškrnul sa. „Oh, áno, pretože len čo všetci odídu, budeme tam len ty a ja a, moja drahá, spať nebudeme.“

„Vôbec?“ opýtala sa a rukou si podložila pobavene bradu.

Oči mu stmavli. „Oh, bude tam posteľ a možno bazén, možno horúci kúpeľ alebo to bude zahŕňať oceán v tú noc, ale my nebudeme spať. Ale,“ obzrel sa okolo, pripomenúc im obom, kde sa nachádzajú, „ale to je príbeh, na iné miesto.“

Zamrkala. Do pekla, stále boli na okrsku. Kurnikšopa.

„Takže, Kate,“ rýchlo povedal.

„Áno?“

„Išla by si so mnou na večeru? Zdá sa mi, že papierovačky máš ako rozptýlenie už dosť dlho.“

Mal horúce prsty, keď sa dotýkal jej rúk a jeho úsmev bol očarujúci a ona... žiadosť, svadba... súhlasila? Mohla by? Bože, súhlasila. „Iste, znie to ako zábava.“

Zaškeril sa a vstal. Natiahol k nej ruku. Vstala a ľavú ruku si položila do vrecka na saku zatiaľ čo pravou chytila tú jeho. Nevidel ako si prešla po prste tam, kde bol pred chvíľou prsteň. Kráčali spolu do výťahu a nevšímali si chichot okolo.

„Ak by si chcela, mohli by sme pre teba nájsť iný,“ povedal len čo sa zavreli dvere.

„Iný čo?“ pozrela sa na neho.

„Iný prsteň.“

„Prepáč, čo?“

Zaceril sa keď sa otvorili dvere a ťahal ju na ulicu. Boli pri ceste, na chodníku.

„No, požiadal som ťa a ty si povedala áno.“

Kate zažmurkala. „Správne, ale to bolo... Esposito...“

Castle pokrútil pobavene hlavou. „To sme len hrali. Nemala si odpovedať."

Zamračila sa. „Do čerta, Castle. Nemyslela som si, že to proti mne použiješ.“

Jeho úsmev sa zmenil z pobaveného na zbožňujúci. „Nie, neskúšam to proti tebe použiť. Myslím to vážne.“

„Čo? Ty a vážne? Chceš mi kúpiť prsteň? Ešte sme spolu ani nerandili!“

Prikývol. „Prečo nie?“

„Prečo nie?!“ vydýchla. Pre mnoho dôvodov. „Pretože, Bože, Castle, čo to do pekla robíš? My sme ešte ani... My sme ne... Rick, čo to do pekla robíš?“ pustila sa ho, keď jej položil ruky na chrbát a pritisol si ju na hruď.

Jeho tvár bola priamo pred tou jej, jeho horúci dych na jej perách. „Robím iba to, čo chceme obaja, Boh vie ako dlho. Chcem to, Kate, všetko z toho, čo som povedal. Chceš aby som ti to povedal znovu? Vieš, že to urobím.“

Kate si uvedomila, že podlieha citom, ktoré predstierala že necíti. Bolo to silné ako prílivová vlna, ako tsunami valiaca sa cez ňu. Myslel to vážne. Chcel všetko z toho. Chcel sa s ňou oženiť a mať s ňou malé Castlíčatá, držať ju v noci a ráno ju bozkom prebúdzať...

„Dobre,“ vydýchla. Prekvapilo ju ako veľmi bol prekvapený on.

„Dobre?“

Prikývla. „Pozvite ma na večeru, pán Castle, a presvedčte ma, aby som vám dovolila dvoriť sa mi."

Oči sa mu zaleskli a nahol sa dole aby zajal jej pery svojimi. Bol to vášnivý bozk, plný ohňa a túžby. Potlačenej potreby. Keď sa nakoniec od seba odtiahli, Kate lapala po dychu a Castle, Rick,  na tom nebol o nič lepšie.

„Poďme,“ povedal jemne a vzal ju za ruku.

„Kam ideme?“ opýtala sa, zatiaľ čo zamával na taxík.

„Ku mne,“ povedal. „Navarím ti najúžasnejšie jedlo v tvojom živote a potom, moja drahá, ťa presvedčím aby si strávila zbytok svojho života so mnou.“

„Myslíš, že jedlo je tvoja najlepšia stratégia?“ povedala a v žalúdku sa jej rozleteli motýle.

Zvodne sa na ňu usmial. „Oh, mám veľa zbraní v arzenáli, Kate Beckettová, môžeš sa staviť, že použijem všetky ešte predtým, než starí a šediví spolu umrieme. Ale dnes večer ťa potrebujem presvedčiť, aby si mi dovolila dvoriť sa ti. Zajtra ťa presvedčím aby si sa ku mne presťahovala.“

Zasmiala sa dovolila mu aby jej pomohol do auta. Život s Richardom Castlom môže byť hocičo, len nie nezaujímavý. A keď ju chytil za ruku a pritiahol si ju k sebe, prstami jej prešiel znovu po prstenníku a nemohla si pomôcť, ale predstavila si ako dlho bude trvať kým bude zasa kľačať na kolene a budú stáť pred oltárom na pláži. Bola prekvapená, keď zistila ako dúfa v to, aby to bolo čoskoro. Pretože napriek všetkému, už povedala áno.

Autor: Petraela

Zdieľajte s priateľmi!

Podobné články

1 hviezdička2 hviezdičky3 hviezdičky4 hviezdičky5 hviezdičiek (9 hlasov, priemer: 5,00 z 5)
Nahrávam ... Nahrávam ...
Komentáre (13) Spätné odkazy (0)
  1. wow toto sa ti vydarilo :)

  2. super… krása… nemam slov..

  3. Som rada, že sa vám poviedka páči. :)

  4. dostalo ma to… mali by to nafilmovat :) )

  5. úžasný:) Myslim, že si to přečtu ještě jednou večer před spaním :)

  6. tak klobuk dole toto bolo to najuzasnejsie co som kedy citala !!!! :)

  7. celý čas čo som to čítala ako by som to naozaj videla :) nádhera ,neská asi ani nezaspím

  8. Pěkné :) .
    Líbilo se mi to vtipkování na začátku a na konci!
    A jinak Castle je v žádostech už asi profík, vždyť byl 2x ženatý…:D

  9. ja som si to dnes musela prečítať ešte raz :) a poviem vám, ja som to popri čítaní videla pred očami, akoby sa mi premietal film :)

  10. tak tak presne sa mi to premietalo pred očami je to úplne úžasné

  11. wooooow, nádhera, krása, super, perfektné, naozaj kvalitné dielo

  12. Wááw! Krása !

  13. Nemammmmm slov!!!! !!! !!! Uzasne :D ako keby ze je to film a nie len text xD


Pridať komentár


Žiadne spätné odkazy.

kód